Pozor! Umelé sladidlá a vitamíny môžu byť nebezpečné
21. 12. 2010, 7:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 12:55)

Zdroj: isifa
Číhajú doslova všade. Sú voľne dostupné, sľubujú zdravie a krásu. Neverte všetkému! Ešte predtým, ako nad nimi mávnete rukou, čítajte do konca.

Zdroj: isifa

Zdroj: ara

Zdroj: Shutterstock
Galéria k článku
1. UMELÉ SLADIDLÁ
Prečo MOŽNO áno?
Lebo si rady dobre pochutíte, no netúžite sa preto ešte stať lojálnou členkou klubu nositeliek konfekcie XXL. Pár chemikov a amerických lídrov vo sfére priemyslu balamutenia chuťových pohárikov pre vás milosrdne našlo riešenie: umelé sladidlá. Ich jediným (verejne vyhlasovaným) cieľom je zachrániť zuby a postavy stále viac kysnúcej populácie. Umelé sladidlá na prvý dojem naozaj pôsobia ako zázračný biely prášok.
Sú jemné ako sneh, neprejavujú sa odpudzujúcim zápachom, sú aj 200-násobne sladšie ako cukor, k zubom sa správajú priateľsky (keďže sa nerozkladajú ako cukor a neohrozujú tak sklovinu) a navyše sú i mimoriadne lacným špásom (ich výroba predstavuje iba zlomok prostriedkov vynaložených na prácne súkanie zrnka kryštálového cukru z jedinej sadenice cukrovej repy)! No nenasypte si potom do kávy a na šúľance celými fúrami.
Prečo URČITE nie?
O bezpečnosti umelých sladidiel sa vedú nekonečné a búrlivé debaty. Na Slovensku sa najčastejšie používajú acesulfám, aspartam, cyklamát a sacharín. Ich zakomponovanie do sladených jedál a nápojov nás ani zďaleka nepreklonovalo na topmodelky. Máme tu koniec roka 2010, na trhu rekordný počet výrobkov sladených umelými náhradami cukru a obéznych ľudí viac než kedykoľvek predtým. Kde sa stala chyba?
V prvom rade už v samotnom nápade prekabátiť matku prírodu a otočiť zákony, podľa ktorých odjakživa fungujeme. V druhom rade v tom, že sme pozabudli na možné vedľajšie účinky zázračných chemických sladidiel. Hoci taký dobre vychladený, vysoko presladený kofeínový light drink v sebe skrýva nevinných nula kalórií, neznamená to ešte, že si jeho pitím vyšliapeme cestičku k veľ kosti 36.
Vedci z Purdueovej univerzity zistili, že keď obalamutíte ľudské telo sladkou chuťou, z ktorej nedostane nijakú energiu (čiže kalórie), zareaguje presne tak ako vy po zistení, že ste boli podvedené. Vzbúri sa a vás zachváti vlčí hlad po kalóriách, o ktoré ste boli ukrátené. Syntetické sladidlá teda v skutočnosti zvyšujú apetít a tým aj celkový príjem kalórií a počet kíl, ktoré sa na vás prilepia. Šifry E950, E951, E952, E953, E954 a ďalšie určite neprospievajú deťom ani tehotným ženám a odporúčame nahradiť ich vynikajúcim javorovým sirupom či trstinovou melasou.
Ostatné „vedľajšie účinky“ získané poprašovaním limonád a keksov NutraSweetom či Equalom, čo sú marketingové názvy pre aspartam, sú, žiaľ, z radu tých fatálnejších. Od roku 1965, keď sa v Spojených štátoch začalo vo veľ kom umelo sladiť (nehovoriac o tom, že mnohé umelé sladidlá boli na istý čas zakázané), rozšírila sa v krajine blahobytu obezita, objavili sa nové typy alergií a zvýšil sa počet pacientov s osteoporózou, migrénou, maniodepresiou, leukémiou a rakovinou mozgu. Dobrú chuť a na zdravie!
2. UMELÉ TUKY
Prečo MOŽNO áno?
Či sa nám to páči alebo nepáči, bez tukov by bolo naše fungovanie fakt dosť diétne. Tuky potrebujeme v jedle aj v tele. Dodávajú jedlu správnu chuť, konzistenciu, viskozitu i lesk, nedá sa bez nich jesť, azda s výnimkou ovocia a zeleniny, takmer nič. V tele nám tuky pomáhajú vstrebať vitamíny A, D, E a K, a čo si budeme hovoriť, prinášajú príjemný pocit dlhodobého zasýtenia. Syntetické tuky všetky tieto atraktívne vlastnosti korunujú dvoma veľ kými výhodami.
Na rozdiel od tých prírodných nešermujú šialeným počtom kalórií (9 kalórií na gram, čo z tuku robí najkalorickejšiu prísadu na zemeguli!) a výšku cholesterolu nedvíhajú do takých búrlivých výšin, že nám cez žily nevládze prúdiť krv. No a, samozrejme, výroba derivátu v chemickom laboratóriu stojí menej ako (vy)chovať kravu či prasa alebo vypestovať olivový háj, takže umelé tuky ani zďaleka nenarobia v peňaženke takú galibu ako napríklad maslo z biofarmy.
Prečo URČITE nie?
Lebo je to chémia a bodka. Dostatočne varovne znejú už len ich ufónske názvy: Olestra, Simplesse a Stellar. Olestru alias utešený derivát sacharózy a mastných kyselín vygenerovali koncom šesťdesiatych rokov chemici nadnárodnej firmy, ktorá vyrába aj pracie prášky. Na tomto syntetickom tuku sa vo veľ kom vyprážajú čipsy, hranolčeky a slané orechové chrumky. Žiaľ, až po päťmilióntom predanom vrecku zemiakových lupienkov vyprážaných na milej Olestre si lekári a vedci všimli, že je síce nízkokalorická, no zato spôsobuje brušné kŕče, riedku stolicu a zabraňuje vstrebávaniu životne dôležitých, v prírodnom tuku rozpustných vitamínov.
Ak teda na vás dnes z viečka nátierkového masla volá optimistická farebná etiketa, že je obohatené práve o vitamíny A, D, E a K, vedzte, že je to jediný spôsob, ako Olestru udržať na trhu v rade medzi legálnymi potravinami. Mladším súrodencom Olestry je Simplesse, oficiálne definovaný ako „mastný materiál“ (!), produkovaný ďalším dôveryhodným chemickým koncernom, ktorý vyrába okrem iného umelé sladidlá. Ide o derivát proteínu vaječného bielka a srvátky a nájsť ho môžete vo svojej porcii zmrzliny s nasprejovanou šľahačkou, light jogurte alebo diétnom šalátovom dresingu.
Stellar, posledný prírastok do rodiny syntetických tukov, je derivát cukrov pochádzajúcich z kukuričného škrobu. Podobne ako Olestra a Simplesse aj Stellar vábi jednou kalóriou na gram. Z trojice umelých tukov má najširšie zastúpenie. Číha na nás z pečených koláčov, margarínov, mrazených dezertov, mäsových výrobkov, instantných polievok a nízkotučných mliečnych výrobkov. Z nich táto snaživá transmastná kyselina preniká do buniek, kde sa poctivo stará o ich degeneráciu. Bezuzdné hodovanie na margarínoch, umelých a rafinovaných tukoch a olejoch teda nie je trestané tukovými vankúšikmi, ale daňou iného druhu – srdcovocievnymi ochoreniami, sexuálnou dysfunkciou, oslabenou imunitou, rakovinou kostí, aterosklerózou a cukrovkou. Mňam!
3. UMELÁ MLADOSŤ
Prečo MOŽNO áno?
Na úvod sebaklam, že keď nejde o chirurgický zákrok, nejde o nijaký zákrok. Dať si vpichnúť cudziu látku do tváre navyše bolí menej ako pichnutie včelou či akupunktúrnou ihlou. Za pár eur a náznak bolesti dnes ženy cestujú v čase smer mladosť a komplimenty, že vyzerajú ako sestry vlastných dcér, im konečne nerežú uši ako pokrytecké líškanie.
Prečo URČITE nie?
Neprikláňame sa v zapálenej diskusii na žiadnu stranu, len sa pridržme faktov, o ktorých sa začína hovoriť čím ďalej, tým viac. Napríklad taký botox. Ide o čistú formu, povedzme si to na rovinu, jedu, surového botulínu. Populárna otrava paralyzuje svaly pod vráskami, čím skutočne neuveriteľne vyhladzuje pokožku. Až tak, že vám znecitlivie celé partie tváre a často znemožní aj pokus o prirodzený úsmev a pravé nenávistné mračenie sa (o to vlastne aj ide). Aj tí najväčší prívrženci botoxu priznávajú, že vyzerajú síce mladšie, ale zamrazene neprirodzene (aj keď Nicole Kidman a Meg Ryan by možno ešte zaváhali). Novodobý priateľ dám a pánov z kategórie 30+ prináša aj iné „benefity“. Na verejnosť už prenikli šokujúce výsledky predklinických testov na laboratórnych zvieratách, ktoré dokazujú, že botulotoxín cestuje prostredníctvom neurónov od bodu vpichnutia až do mozgu.
Ďalšie fakty poukazujú na botoxový prívlastok „dočasný“. V praxi to znamená, že jed sa v tele vstrebáva. Ako naschvál, priamo do jedného z najdôležitejších vnútorných orgánov, pečene. Takže milá, po večnej mladosti túžiaca generácia, ruku na srdce: botox len zmetá problém starnutia pod koberec. Nebolo by pre zdravie menej tyranské pozrieť sa pravde do tváre, vyrovnať sa s tým, že starnutie je prirodzený proces, ktorý možno maximálne spomaliť, a to buď pomocou telu prirodzenej látky (kyseliny hyalurónovej), alebo najideálnejšie zdravej výživy, športu a investíciou do kvalitného krému? Bolo!
4. UMELÉ VITAMÍNY, MINERÁLY
Prečo MOŽNO áno?
Lebo predsa chcete byť zdravé ako repa, štíhle ako Barbie, dlhoveké ako Matuzalem a krásne ako Ayshwarya Rai – a to najradšej bez toho, aby ste čo len raz za uhorský rok museli zablúdiť do predajne so zeleninou. Syntetické výživové doplnky sa pri tejto konštelácii zbožných prianí vtierajú do pozornosti ako ideálne či rovno jediné možné riešenie. Nedeprimujú vysokou energetickou hodnotou, nezatmievajú pred očami astronomickou cenou, nenútia do rýchlej konzumácie pod hrozbou, že zhnijú, a nenútia hýbať rozumom, v akom dennom množstve ich užívať a s čím kombinovať. Jednoducho, päťhviezdičkový servis.
Prečo URČITE nie?
Akokoľvek výrazným nápisom „100 % prírodné“ je vyzdobená vaša škatuľka vitamínov vo forme tabletiek,nikdy nebude taká „100 % prírodná“, ako keď sa budete unúvať vložiť do úst čerstvé vitamíny. Aj ten najdrahší vitamín C rovno z jadra dužiny havajského ananásu a španielskeho pomaranča je totiž synteticky modifikovaný. Najprv procesom získavania a potom zabezpečovania potrebnej životnosti (používajú sa prinajmenšom rozpúšťadlá a konzervačné prísady).
Ďalšia kategória – vitamínové pilulky bez upokojujúceho podnadpisu „100 % natural“ – je aspoň cenovo lákavá... V preklade to však, žiaľ, znamená, že kvalitatívne desať ráz horšia. Plne syntetické výživové doplnky sú od pôvodného zdroja vo forme voňavého šťavnatého sladkého ovocia asi také vzdialené ako rovníková Afrika od Arktídy. Vykreované sú v sterilite futuristického laboratória z (ako ťažko sa to píše, tak ťažko sa to číta) derivátov uhoľného dechtu! Ich chuťová, pachová a estetická príťažlivosť sa potom vyčaruje pridaním umelých farbív, sladidiel a konzervantov.
Keby sme z toho hltania uhlia aspoň niečo mali! Výskum Kalifornskej univerzity z roku 2009 však varuje, že v lepšom prípade sú tieto petrochemikálie zbytočné a neefektívne, v horšom zvyšujú riziko rakoviny (syntetický betakarotén), znižujú detoxikáciu organizmu pri fyzickej aktivite (chemicky vyrobený vitamín E) a spôsobujú zubnú koróziu (umelé železo). Myslite na to, keď si v chrípkovej sezóne nasypete do úst v dobrej viere aspoň za hrsť. Alebo rovno za dve.