Nepoznajú obezitu ani cukrovku: Prečo sú Nóri najzdravší na svete? Ich tajný recept dokáže s telom divy

Nóri a Nórky sú štíhli, vyšportovaní ľudia, ktorí takmer nepoznajú cukrovku, obezitu a ani ďalšie civilizačné ochorenia. Ako je to možné, keď v ostatných vyspelých krajinách okrem tých severských počet postihnutých napríklad kardiovaskulárnymi chorobami či už spomínanou cukrovkou a obezitou rastie závratnou rýchlosťou?

Losos, takzvaný ružový zázrak, má v nórskej kuchyni kráľovské miesto. Ryba, ktorú jedia všetci Nóri odmalička (novorodencom dávajú rybací olej už od štyroch týždňov), patrí k najúžasnejším divom, aké príroda pozná. Lososové mäso obsahuje vyvážený pomer zdravých bielkovín, omega-3 mastných kyselín, vitamínov D a B12, jódu aj selénu. Omega-3 mastné kyseliny potrebujeme pre zdravé srdce, mozog aj oči, ale tiež pre zdravé svaly a kosti. Vitamín D podporuje imunitu, jeho prirodzeným zdrojom je slnečný svit a konzumácia rýb, prípadne kvalitné výživové doplnky. Ak si do jedálneho lístka zaradíte aspoň dvakrát do týždňa lososa, okrem iného sa vám zlepší pleť, postava aj kvalita vlasov, karotenoid astaxantín ochráni bunky pred starnutím.

Výsledok výskumu, ktorý porovnával zdravie rôznych národov, je jednoznačný: Nóri sú najzdravší aj preto, že sa aspoň osemkrát do mesiaca hýbu. Vyzerá to na prvý pohľad málo? Nuž, ďalšie pozorovania univerzity Loughborough dospeli k záveru, že ak budete športovať cez víkendy, už to bude mať ozdravný vplyv na váš organizmus. No je tu ešte jedna vec, a to dosť podstatná: keď už sa Nór vyberie na túru do prírody, je to na celé hodiny a najlepšie s hikingovými palicami.

Zatiaľ čo v konzumácii ovocia a zeleniny zaostávajú obyvatelia Nórska za Angličanmi, v spotrebe zdravých bielkovín sú jednotky. Okrem toho nejedia priveľa chleba, radšej si dajú na tanier viac zeleniny. Skúste si napríklad k rybe či mäsu namiesto hranolčekov na tanier naložiť zeleninový šalát.

Alkoholické nápoje majú veľa kalórií, pretože často obsahujú množstvo cukru a ten je najväčším nepriateľom zdravia. Okrem toho pitie alkoholu narúša funkciu pečene. Vytvára okolo nej nezdravý tuk a zvyšuje hladinu cukru v krvi.

Zatiaľ čo vo Veľkej Británii či v USA ľudia jedia hotové jedlá vrátane pizze, smažených potravín či čipsov, nórske gazdinky dávajú prednosť príprave čerstvej večere či obeda. Aby som nezabudla – obedy sú tu studené, väčšinou doma pripravené obložené chlebíčky. Hlavné jedlo je vlastne akási obedo-večera, ktorá sa servíruje medzi 16.00 a 18.00 pri spoločnom stole, keď sa rodičia vrátia z práce a deti zo školy.

O tom, že sú raňajky zdravým začiatkom dňa, vieme aj my. No v Nórsku sa to aj dodržiava. Ráno sa servíruje biely jogurt, ovsené vločky, sušené ovocie, studené mäso a syry. Okrem toho sú na každom stole aj vajíčka natvrdo a more čiernej kávy, ktorá sa pije bez mlieka, a to od rána po celý deň až do večera.

Keby sme sa týchto severských filozofií držali všetci, bol by život omnoho zdravší a príjemnejší. Myšlienka „lagom“ vyjadruje „len toľko, koľko treba“ – nič nemusíte obmedzovať, ale ani preháňať. Môžete to použiť v ktorejkoľvek oblasti života. Ďalšia myšlienka, ktorá sa vzťahuje na výborné zdravie Nórov, je „friluftsfit“ alebo viera, že príroda je náš prirodzený domov. Toto by nás malo viesť k tomu, aby sme v nej trávili čo najviac času, dýchali čistý vzduch a udržiavali sa fit.

Čo ešte prispieva k výbornému zdraviu našich severských bratov? Ich životný štýl je pokojný. Nikam sa neponáhľajú, nič nechcú mať za každú cenu. Deti sú pre nich najväčší poklad, v mnohých rodinách majú dve-tri vlastné a ďalšie si adoptujú z iných krajín. Robota nie je zajac, neujde – tohto sa držia, a keď zamestnancom padne, nezostávajú v práci dlho do večera, aby podali nadľudský výkon a zapáčili sa šéfovi... Dodržiavajú pravidlá (všetci), nestavajú si honosné vily s trojmetrovými múrmi. Tento pocit rovnosti zrejme ovplyvňuje aj celkové naladenie a psychiku obyvateľov Nórska a hoci tu majú veľkú časť roka sychravé pochmúrne počasie, na ich nálade sa to neprejavuje. Keď niekto narúša pravidlá, napríklad kosí v nedeľu, najskôr ho susedsky upozornia, ak nezareaguje, už to riešia oficiálne.

„Až 70 % povrchu planéty Zem tvoria moria a oceány, pričom len 3 % potravín, ktoré konzumujeme, pochádza práve z nich,“ hovorí Lars Fredrik Martinussen zo spoločnosti Nordlaks. „V roku 2050 bude na svete 12 miliárd ľudí a všetci budú potrebovať jedlo. Oveľa viac ho budeme produkovať z morí,“ vysvetľuje Lars a prezradí, že pracujú na prevratnom projekte Havfarm, teda obrovskej špeciálnej lode, ktorá bude schopná vyrobiť 63 000 ton lososov za rok.

Nórsko leží na severe Európy na Škandinávskom polostrove. Na ploche 323 802 km2 žije zhruba 4,8 mil. obyvateľov, z toho asi 10 % má zahraničný pôvod. Hlavné mesto je Oslo s 950 000 obyvateľmi.

Losos je nádherná ryba, veľký bojovník. Samička nakladie vajíčka na dno rieky do sladkej vody, kde ich samec oplodní. Tam žijú rybky dovtedy, kým nepriberú natoľko, aby doplávali do mora. V slanej vode naberajú tuk – to je životne dôležité, pretože musia prežiť aj spiatočnú cestu do rodnej rieky, z ktorej vyšli a v ktorej aj ony nakladú vajíčka. Plavba proti prúdu je namáhavá a lososy počas nej nič nejedia, čerpajú len zo svojich zásob. No lososy, ktoré sa z Nórska vyvážajú do celého sveta, väčšinu života prežijú v špeciálnych vodných farmách s čistou sladkou aj morskou vodou a perfektnou starostlivosťou.

Život všetkých lososov a pstruhov najväčšej rodinnej spoločnosti na chov rýb v Nórsku Nordlaks vychádza z ich prirodzenosti. Tiež sa začína v sladkej vode, kde vyrastú na rybacích „tínedžerov“ – po nórsky smoltov. Keď vážia smoltíci 100 g, premiestnia ich do slanej vody v morských sádkach. Každá ryba sa dá dohľadať, každú ručne zaočkujú, aby nebola chorá, o každej má farmár všetky potrebné informácie. V nádhernom čistom prostredí súostrovia Vesterály a Lofoty za polárnym kruhom, kde sádky Nordlaks sú, sa lososom darí vynikajúco. A každý, kto si dá takúto rybu na tanier alebo užíva z nej vyrobený rybací olej, má istotu, že neobsahuje žiadne geneticky modifikované organizmy, antibiotiká ani hormóny.