Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Prvá pomoc: Keď počasie vplýva na náš organizmus

Meteosenzitívni ľudia vedia už niekoľko dní

Zdroj: Shutterstock

Reklama

Až 75 % ľudí vo svete vie predpovedať zmeny počasia podľa bolesti v kĺboch, kolenách, sťaženého dýchania a na základe iných zdravotných problémov.

Meteosenzitivita síce nie je choroba, ale ani výhovorka lenivých ľudí. Tí, ktorí ňou trpia, majú často problém vstať ráno z postele.

Na počasie reaguje každý organizmus, ale niektorí šťastlivci si to ani neuvedomujú. Naopak, početnú skupinu tvoria ľudia, ktorí sú na zmenu počasia výrazne citliví. Podľa prieskumov je v priemyselných krajinách a vo väčších mestách až trikrát viac meteosenzitívnych jedincov ako na vidieku. ,,Väčšina tých, ktorí tam žijú, je totiž spojená s technikou a pohybuje sa viac v umelom ako v prírodnom prostredí,“ objasňuje meteorologička SHMÚ Miriam Jarošová. Na Slovensku je meteosenzitívnych 40 % populácie, za čo môže predovšetkým poloha nášho štátu, pre ktorú sme veľmi často vystavení prudkým poveternostným zmenám. Zlá ekologická situácia ich následky ešte znásobuje.

Čo spôsobuje meteosenzitivitu?

Na túto otázku doteraz neexistuje jednoznačná odpoveď. Každopádne, precitlivenosť je spôsobená poruchou adaptačných reakcií organizmu na podnety atmosférického prostredia. ,,Tieto problémy sú predovšetkým dôsledkom zníženej prispôsobivosti ľudského organizmu na meniace sa podmienky životného prostredia. To, ako bude počasie na človeka vplývať, záleží vo veľkej miere na individuálnom nastavení jedinca.“ Dôležité sú nielen vek a zdravotný stav, ale aj biologický rytmus človeka a schopnosť aklimatizácie na daný stav prostredia. Rozhodujúce je i pohlavie, ženy sú na počasie citlivejšie ako muži. ,,Aj starší ľudia znášajú jeho výkyvy horšie, pretože ich regulačné schopnosti nie sú také výkonné,“ dodáva Miriam Jarošová.

Výhoda či nevýhoda?

Výboje na frontoch vznikajú v diaľke a človek ich vníma oveľa skôr, než sa zmení teplota vzduchu či iné meteorologické faktory. Na prvý pohľad ide o výsadu, ale v skutočnosti je táto schopnosť trápením. ,,Organizmus zaťažuje zmena teploty, tlaku i vlhkosti a výkyvy počasia cítia meteosenzitívni ľudia najmä na starých zlomeninách, zraneniach z minulosti či jazvách po operácii.“ Ich výkonnosť závisí od veku, kondície, ale najmä od zdravotného stavu. Stačí, že citlivého človeka trápi obyčajná nádcha či bolesť zuba a zmena počasia jeho stav výrazne zhorší, bolesť sa zintenzívni. Pri výkyvoch počasia môže organizmus zareagovať dokonca i srdcovým zlyhaním a náhle sa môžu prejaviť i rôzne skryté srdcové chyby.

Rizikový stupeň nestačí

Biometeorologická predpoveď u nás pozná 5 stupňov, ktorými sa snaží opísať vplyv daného typu počasia na ľudský organizmus. V tomto prípade však nestačí iba informácia o záťažovom stupni, omnoho dôležitejší je text biometeorologickej predpovede. Pri tom istom rizikovom stupni sa môžu cítiť lepšie raz ľudia s vysokým krvným tlakom, inokedy tí, ktorí majú nízky tlak. ,,Napríklad pri prechode studeného frontu môžu pociťovať problémy so zdravím ľudia trpiaci ochorením kardiovaskulárneho systému, ľudia náchylní na migrenózne bolesti alebo aj reumatici. Číslo záťažového stupňa vtedy nerozhoduje. Prechod studeného frontu sprevádzajú prudké zmeny tlaku, čo má vplyv na srdciarov, mení sa vlhkosť vzduchu, čo zase môže negatívne vplývať na reumatikov a astmatikov.“ Tí sú podľa meteorologičky na ochladenie mimoriadne citliví, a preto je pre nich najťažším obdobím práve jar a jeseň.

Príznaky meteosenzitivity

• únava, spavosť, pocit nepokoja
• znížený tlak, problémy s trávením
• bolesti hlavy a zubov
• závraty, malátnosť
• búšenie srdca
• poruchy koncentrácie, zábudlivosť
• poruchy spánku
• celková slabosť organizmu
• migréna, depresia
• srdcovo-cievne choroby
• infarkt myokardu
• mozgové príhody
• poruchy dýchacieho ústrojenstva
• chronický reumatizmus
• bolesti v miestach starých zlomenín a po-operačných jaziev
• žlčníkové a obličkové koliky
• zhoršená alergická reakcia

Jar – nebezpečné obdobie pre starších

Hlavne marec býva charakteristický náhlym prílevom teplého vzduchu a následným výrazným ochladením. Rýchlej zmene počasia sa len ťažko prispôsobujú najmä starší ľudia. Práve jar je pre nich ideálnym obdobím na kúpeľnú liečbu. Vhodná je aj jeseň, ale leto sa neodporúča. Ich organizmus môže mať v dôsledku vysokých teplôt problémy s liečebnými postupmi.

Liek na meteosenzitivitu

Doteraz ho nikto nevynašiel, ale stupeň intezity citlivosti na počasie môžete znížiť, ak sa budete držať týchto rád:
• Sledujte dlhodobé predpovede, aby ste svoj organizmus vedeli pripraviť na zmenu počasia.
• Udržiavajte sa v dobrej fyzickej a psychickej kondícii; čím zdravší je váš životný štýl, tým pružnejšia je reakcia organizmu na výkyvy počasia.
• Prudké ochladenie, dážď či pokles tlaku vzduchu si príliš nepripúšťajte. Čím viac si budete všímať počasie, tým horšie ho budete znášať.
• Ak pod vplyvom atmosférických zmien začínate pociťovať zvýšenú záťaž, snažte sa robiť veci, ktoré vás tešia, zlepšia vám náladu a odpútajú pozornosť od toho, čo sa deje za oknami. Stačí si zapnúť obľúbenú hudbu, zapáliť sviečku, alebo si niekam vyjsť a zabaviť sa s priateľmi.
• Doprajte si dostatok pohybu a pobytu na čerstvom vzduchu.
• Jedálny lístok musí byť pestrý a vyvážený, plný vitamínov, ktoré posilnia imunitu.
• Obmedzte konzumáciu alkoholu a skončite s fajčením.
• Pri nízkom tlaku si doprajte šálku kávy a dodržiavajte pitný režim.

Viac zaujímavých článkov nájdete v prílohe Nový Čas Zdravie, každý piatok v denníku Nový Čas!

Vyberáme pre vás niečo PLUS