Rady, ako zvládnuť stres po nástupe do školy

Aj takúto premenu môže spôsobiť stres zo školských povinností.

Ako prekonať stres z učenia, zo skúšky, z nátlaku niektorého učiteľa, šikanovania spolužiakov alebo u prvákov z nového prostredia a prísnejšieho režimu? „Základ úspechu sa skrýva v optimizme, dôvere v seba a svoje sily a v zdravom zmysle pre humor,“ radí psychologička Mária TóthováŠimčáková, ktorá vám odpovie na najčastejšie otázky týkajúce sa stresu detí.

Z čoho majú deti najväčší stres?

Stres je súčasťou nášho života a platí to aj o našich deťoch. Reakcia dieťaťa na záťaž môže byť stresová alebo zvládacia, keď sa s okolnosťami jednoducho vyrovná. Záťažové situácie, ktoré spôsobujú ten najväčší stres, sú najmä smrť rodiča, ale aj bežné ťažkosti ako vysvedčenie, zlá známka, konflikt s učiteľom či láska. Je veľa situácií, ktoré vlastnými silami nedokážu ovplyvniť a aj keď sa snažia robiť, čo sa dá, majú pocity neuznania, beznádeje a vtedy trpia klasickými príznakmi stresu. Príčinami stresu u detí je často časová tieseň, zvýšené riziko a tlak okolností, ako aj sťažené podmienky prípravy do školy. Napríklad, dieťa nemá čas dokončiť písomku, ale na jej výsledku mu veľmi záleží, známka je pre neho dôležitá, no nemohlo sa na skúšku dostatočne pripraviť, lebo požičalo svoje poznámky spolužiakovi. To, čo nás stresuje, voláme stresory. Sú to záporné a nepriateľské podnety – skúška, šikanovanie, zmena bydliska alebo školy, ale sú to aj pozitívne vplyvy – nový kamarát, dovolenka a dosiahnutie úspechu.

Medzi záťažové situácie vyvolávajúce najväčší stres patria aj prvé lásky.

V akom veku prežívajú deti najväčší stres?

Vek v tomto prípade nerozhoduje, otázne je, ako dieťa dokáže reagovať na záťaž. Na začiatku školského roka sa deti do školy tešia hlavne preto, že sa stretnú s kamarátmi. Keď sa na nich zosypú aj povinnosti a učenie, môže to u niektorých z nich vyvolať stres. Príznakmi stresu u dieťaťa môžu byť narušenie jeho sústredenia a strata kontroly, zníženie sebavedomia, pocity menejcennosti a nepochopenia, citová labilita, zvýšené očakávanie neúspechu, apatia a nerozhodnosť alebo agresivita. Dieťa reaguje precitlivenými a podráždenými emóciami, svojím telom a zmenami správania, napríklad si začne obhrýzať nechty, nechce ísť ku kamarátovi, ku ktorému predtým chodilo rado.

Spoločnou prípravou predídete zlým známkam.

Aký režim by mal vládnuť v domácnostiach, v ktorých majú prváka?

Ak si dieťa ide prvýkrát sadnúť do školskej lavice, je motivované na učenie, pretože sa teší na pani učiteľku aj na nových kamarátov Problém je len v tom, že absolútne netuší, čo škola skutočne je – sedenie nad učením, domáce povinnosti, ktoré si musí splniť a nedajú sa odložiť. Pamätám sa na jednu prváčku, ktorá po dvoch týždňoch tvrdila, že už nebude chodiť do školy, lebo už toho vie dosť. Nemala som to srdce jej povedať, že ju v školských laviciach čakajú celé roky. Rovnako ťažké to majú deti, ktoré menia školu, nastupujú do nových tried. → Rodičia aj učitelia by si mali uvedomiť, že adaptačný proces prebieha 6 týždňov až 3 mesiace. Prvákom by rodičia mali vopred hravou formou vysvetliť, ako to v škole vyzerá, aké povinnosti im pribudnú a čo sa v ich živote zmení. Najlepšie je zahrať sa doma na školu.

Aký postoj by mali zaujať rodičia k školským úspechom a neúspechom, aby deti zbytočne nestresovali?

Rodičia by mali v prvom rade prispôsobiť svoje požiadavky dieťaťu, aby ich bolo schopné zvládnuť a naplniť ich očakávania, netreba mať naň prehnané nároky. Mali by spolu plánovať jeho aj rodinné aktivity, pripravovať sa na vyučovanie spolu a predchádzať tak výučbovým ťažkostiam. Treba, aby rodičia deťom pomáhali zbaviť sa negatívnych myšlienok, že niečo nedokážu, aby podporovali ich sebadôveru, naučili ich odpočívať a relaxovať. Najlepším pomocníkom v boji proti stresu sú pohyb, šport, postoj, pri ktorom budeme brať udalosti s nadhľadom, odľahčením a humorom. Dajte svojmu dieťaťu najavo, že sa na vás môže s čímkoľvek obrátiť. Niekedy pomôže už len vedomie, že nám má kto poradiť a pomôcť, keď to budeme potrebovať.

Kedy sa obrátiť na školského psychológa? Ako nám vie pomôcť, poradiť?

Deti majú možnosť naučiť sa s odborníkom techniky na odbúravanie stresu v školských podmienkach a moja skúsenosť potvrdzuje, že takéto cvičenie pomohlo tretine až polovici detí znížiť obavy a strach zo školy. Následky dlhodobého stresu môžu byť pre dieťa vážne v citovej oblasti (skľúčenosť, apatia, zmeny nálad, môže prerásť do detskej depresie). V sociálnej oblasti sú to zmeny správania, absencie od povinnosti, záujmov, strata priateľov. Výsledkom stresu môžu byť aj zlý spánok, strata energie, tiky a iné telesné ťažkosti. Ak sa niektoré z nich u detí objavia, rodičia by s návštevou odborníka nemali váhať.

Deti majú často stres z učiteľov. Prečo?

Učitelia k dieťaťu vysielajú množstvo požiadaviek a rozhodujú svojím hodnotením o jeho úspechu či neúspechu. No nevhodným prístupom len zvyšujú strach, trému, obavy dieťaťa zo zlyhania . Učitelia by mali byť deťom oporou, dodávať im sebadôveru, usmerňovať ich a byť ochotní počúvať.

Stres spôsobujú aj zlé vzťahy so spolužiakmi.

Ako vyriešiť situáciu, keď sa dieťa bojí chodiť do školy pre šikanovanie inými deťmí?

Práve dobré vzťahy s rovesníkmi sú pre dieťa motiváciou a obranou proti záťaži. Naopak, šikanovanie môže vyvrcholiť aj záškoláctvom či dokonca chorobou.

Čo môžu urobiť rodičia pre to, aby sa deti do školy tešili?

Aby sme to všetci – rodičia aj deti, predovšetkým tie mladšie – zvládli, a hlavne začiatok školského roka, mali by sme už na konci prázdnin zaradiť „predvstupný režim“:

• začať upravovať režim dňa – poslať deti skôr spať a ráno im nastaviť vstávanie na ranné hodiny, ako keď vstávajú do školy,

• pripomenúť deťom, že existuje škola, dať im prečítať pár článkov, viet, aby sme si overili, že aj „letní nečítači“ ešte abecedu nezabudli, dať deťom prepočítať nejaký príklad, napr. koľko sme zaplatili v obchode, vziať do ruky nejakú encyklopédiu a podobne,

• pozrieť sa, v akom stave sú ich taška, písacie potreby, napísať si, čo treba dokúpiť,

• porozprávať sa s odstupom času o tom, čo bolo minulý rok v škole a čo ich čaká,

• nestrašiť deti školou a nevyhrážať sa,

• pripomínať im, že sa o pár dní v škole uvidia s kamarátmi, so spolužiakmi,

• dohodnúť sa na pravidlách a zásadách učenia sa v novom školskom roku.

Ďalšie zaujímavé články nájdete už dnes v denníku Nový Čas v prílohe Nový Čas Zdravie!