Rakovina prsníka či vplyv na spermie? Z TOHTO obviňujú SÓJU... Po TOMTO po nej IHNEĎ siahnete!

Plody tejto rastlinky sú považované za veľmi dobrý zdroj bielkovín. Aj preto je taká obľúbená medzi tými, ktorí nejedia mäso. Práve to je totiž bohaté na bielkoviny a aj vegáni a vegetariáni ich k svojmu životu potrebujú. Dnes už je na trhu veľa rozličných sójových produktov. Nie sú to len sójové kocky, ale v regáloch nájdeme širokú ponuku – tofu, miso, tempeh a dokonca už aj sójové párky. Mnohí majú k takýmto výrobkom predsudky pre chuť, ale aj zloženie a prekáža im práve sója. Čoraz viac výskumov potvrdzuje jej prospešnosť pre naše zdravie, čo si uvedomuje aj dietologička a rada ju zapája do stravovacích plánov.

„Často odporúčam zdravé bielkoviny, ako je sója a tofu, v mnohých svojich receptoch a stravovacích plánoch. Napriek tomu, že klady a zápory sóje boli v posledných desaťročiach dôkladne preskúmané, ešte stále existuje mnoho mýtov a mylných predstáv. Mnoho ľudí sa zbytočne obáva prírodných fytoestrogénov v sóji,“ hovorí Susan Bowermanová, výživová odborníčka. Hoci množstvo bielkovín môžeme nájsť vo všetkých druhoch fazule, na sóju na nechytajú. Čo sa týka kvality, je to kráľovná rastlinných bielkovín. Obsahuje totiž všetky základné stavebné bloky aminokyselín, ktoré sa používajú na výrobu všetkých druhov špecializovaných bielkovinových štruktúr, ktoré potrebuje náš organizmus na správne fungovanie. Sója je bohatá aj na arginín. Ten telo používa na produkciu oxidu dusnatého, ktorý zvyšuje prietok krvi do svalov a tá následne pomôže pri dodávaní živín a kyslíka počas trénovania. Už začínate uvažovať o tom, že ju zaradíte do jedálneho lístka?

„Rastlinné estrogény nie sú rovnaké ako prirodzený estrogén produkovaný v tele. Zdá sa, že toto nedorozumenie pramení zo skutočnosti, že sója, rovnako ako mnohé iné potraviny, obsahuje prirodzené rastlinné zlúčeniny nazývané izoflavóny, ktoré sú klasifikované ako fytoestrogény,“ vysvetľuje Bowermanová. Ako vlastne fungujú spomínané fytoestrogény v našom tele? Telesné tkanivá ako prsník, prostata či kosti majú v bunkách štruktúry – estrogénové receptory. V bunke pôsobí estrogén až vtedy, keď sa v nej naviaže na receptor, pričom môže ísť až o dva rôzne receptory. Kým prirodzenému estrogénu v tele je jedno, na ktorý z nich sa naviaže, rastlinný estrogén sa viaže len na jeden typ. To znamená, že tie receptory, na ktoré sa fytoestrogén viazať nechce, sú „voľné“ pre prirodzený estrogén a tak môže uplatniť svoje účinky v bunke. Tým, že fytoestrogén preferuje len určitý typ receptora, trošku prekáža a sťažuje viazanie prirodzeného estrogénu v tele. To je dôvod, prečo mnohí považujú sóju za nevhodnú pre človeka. Opak je však pravda. „Nič nenasvedčuje tomu, že by konzumácia sóje alebo sójových izoflavónov ako pravidelnej súčasti stravy predstavovala riziko pre ľudské zdravie. Práve naopak, štúdie za posledné desaťročia naznačujú ochranné účinky týchto zlúčenín,“ objasňuje odborníčka.

Jedným z mýtov o kráľovnej bielkovín je aj to, že izoflavóny v sóji zvyšujú riziko rakoviny prsníka. Mnohé ženy sa preto konzumácii sóje a výrobkov z nej vyhýbali ako čert krížu. Tieto obavy sú však zbytočné. Výskumy dokázali, že sója nemá vplyv na vznik rakoviny prsníka. Ba práve naopak, v krajinách, kde sa sója konzumuje pravidelne, je výskyt rakoviny prsníka nižší. Ak ju totiž budeme konzumovať už v ranom veku, riziko vzniku rakoviny bude o 25 až 60 % nižšie.

Aj silnejšie pohlavie si radšej od sóje drží odstup. Môže za to mýtus, ktorý sa ľudovo nazýva „mužské prsia“. Podľa neho by sója mala spôsobiť u mužov nárast pŕs. To je však nezmysel. Hoci podľa jednej štúdie sa to udialo – vtedy šlo o 60-ročného muža, ktorý denne vypil približne 3 litre sójového mlieka. Dotyčný prijímal denne 360 mg izoflavónov, čo je deväťnásobok množstva izoflavónov, ktoré bežne konzumujú starší japonskí muži, u ktorých je spotreba sóje vyššia než celosvetový priemer. Je nutné podotknúť, že skúmaný subjekt mal tiež nevyváženú a nutrične chudobnú stravu, keďže väčšina kalorického príjmu pochádzala zo sójových potravín. Ďalšie mnohé klinické štúdie však nehlásia žiadne feminizačné účinky sóje u mužov.

Aj s týmto mýtom sme sa stretávali v minulosti dosť často. Dokonca sója údajne ovplyvňovala aj kvalitu spermií. Tieto tvrdenia sa však nepotvrdili. Čo sa týka štítnej žľazy, sója má na jej funkciu skôr pozitívny vplyv. Vo väčšine prípadov totiž harmonizuje endokrinný systém a tak nastoľuje v organizme rovnováhu. Ak ide o pacientov, ktorí už majú problémy so štítnou žľazou, môžu vyžadovať iný príjem sóje ako zdraví ľudia. Všeobecne dávka približne 100 g na deň je celkom bezpečná. Dokonca autority z oblasti výživy (WHO, FDA) odporúčajú konzumovať každodenne dve sójové jedlá.

Hovorilo sa aj to, že len a jedine fermentovaná sója je zdravá. Nespracovaná sója v surovej forme obsahuje nestráviteľné antinutričné látky. Rovnako je na tom pšenica či ostatné strukoviny. Presne tak, ako sa nehovorí o nestráviteľnosti fazule či pšenice, pretože sa pred skonzumovaním upravia varením, nemôžeme za nezdravé alebo nestráviteľné označiť ani sójové výrobky vzniknuté tepelnou úpravou či fermentáciou, ktorá je mladšia než varenie a využíva sa viac než 1 000 rokov.

Určite ste už niekde zachytili skratku GMO – tak sa označujú geneticky modifikované potraviny. Na mnohých potravinám sa už dnes uvádza, že non GMO či GMO free, čo znamená, že výrobok je bez geneticky upravených potravín. Veľa ľudí sa bojí jesť sóju, pretože je geneticky modifikovaná. Tá, ktorá sa pestuje na potreby ľudskej konzumácie, nesmie byť geneticky modifikovaná. Navyše, ak už predsa len nejaká potravina je GMO, musí to byť jasne označené na obale.