Riziká diabetu: Najhorším stavom je opuch mozgu

„Správnu kompenzáciu dosiahne iba vtedy, ak bude dobre ,nastavený‘, bude si dávať optimálne dávky inzulínu, s čím mu pomôže špecialista."

"Veľmi dôležitá je sebadisciplína – pacient môže viesť naďalej život, na aký bol zvyknutý, môže jesť všetko, čo má rád, ale už iba v takých množstvách, ktoré mu neublížia, o čom je vopred poučený.“

Nevyhnutnou súčasťou liečby cukrovky I. typu je pohyb

Jedným z najdôležitejších aspektov liečby je pohyb. Čím viac diabetik športuje, tým viac energie spáli a tým menej inzulínu potrebuje prijať. „Medzi mojimi zverencami mám už niekoľko absolventov vysokej školy telovýchovy a športu. Športovci podávajú výkon ako zdraví ľudia, mladí pacienti môžu študovať, pracovať a zakladať si rodiny, pričom je tam minimálna pravdepodobnosť, že ich deti budú mať cukrovku.“

Obmedzenia diabetikov

• Jedným z najväčších obmedzení diabetikov prvého typu, ktorí si podávajú inzulín pomocou inzulínového pera, je nevyhnutnosť zachovávať pravidelnosť jeho dávkovania. Aplikujú si ho štyrikrát denne, vždy v rovnakom čase, maximálne s polhodinovou toleranciou.

• Kým si rovesníci mladých pacientov môžu aspoň cez víkend dlhšie pospať, diabetici musia vstávať každý deň v tú istú hodinu, aby si pichli inzulín a potom sa najedli.

• Inzulín si podávajú pred raňajkami, obedom a večerou, pôsobiť začína po 15 – 20 minútach.

• Ak by sa do pol hodiny nenajedli, mohla by u nich nastať hypoglykémia. Nastáva vtedy, ak majú v tele vysokú hladinu inzulínu, ale nízku hladinu cukru. Po prijatí inzulínovej dávky sa práve preto musia rýchlo najesť, aby telu dodali sacharidy.

• Pri hypoglykémii trpí mozog nedostatkom cukru a pacient môže upadnúť do bezvedomia. Pri opakovaných, častých, dlhých a závažných hypoglykémiách môže dôjsť k zasiahnutiu aj rečového centra, čím sa spomalí reč človeka, alebo k zasiahnutiu pohybového centra, keď sa zhorší koordinácia.

• Najhorším možným stavom je opuch mozgu, v dôsledku čoho hrozí upadnutie do kómy, z ktorej sa už diabetik nemusí prebrať.

• Pacienti sú ohrození aj hyperglykémiou. Ide o stav, pri ktorom je hladina cukru v krvi vyššia ako hladina inzulínu. V porovnaní s hypoglykémiou ide o menej závažný stav, pri ktorom stačí pridať množstvo inzulínu.

Riziká diabetu prvého stupňa

Komplikácie sa nevyvinú okamžite, ale ich vznik a priebeh môže urýchliť zlá kompenzácia, zlé dávkovanie inzulínu, zlé výsledky a teda zlá, nedostatočná liečba. V opačnom prípade sa ich vznik dá oddialiť, dokonca sa im diabetici môžu aj úplne vyhnúť.

Ťažšie hojenie rán

– pri hojení zohrávajú práve malé cievky dôležitú úlohu, pretože prekrvujú poranené miesto. Keď sú cievy poškodené, rany sa hoja pomalšie, alebo sa vôbec nezahoja. Diabetici vtedy mávajú otvorené rany.

Strata zraku

– diabetici tvoria asi polovicu ľudí, ktorí prišli o zrak.

Diabetická noha

– dochdáza k nej v dôsledku porušenia ciev a nervov. Diabetici tvoria až 2/3 ľudí s amputovanou končatinou.

Diabetická neuropatia

– poškodenie nervových zakončení a strata citlivosti. Pacienti v takom stave majú pocit, že si na seba navliekli tonový pancier, i keď majú oblečenú iba hodvábnu košeľu.

Poškodenie obličiek

– ak pacienti nedodržiavajú pravidlá liečby, dochádza u nich k poškodeniu drobných cievok v obličkách a tie prestávajú plniť svoju funkciu prečisťovača krvi, kvôli čomu musia chodiť na dialýzu, výmenu krvi vonkajšou cestou.

Pero alebo pumpa?

Väčšina pacientov používa inzulínové pero, ktorým si aplikujú 4 vpichy denne. Jeden dlhodobý, pokrývajúci bazálnu dávku s 24-hodinovým účinkom a 3 rýchlo účinkujúce dávky, ktoré sa dávajú pred jedlom.

• Inzulínová pumpa je malý mikropočítač. Pozostáva z kanyly s hadičkou, ktorú si pacient mení každé tri dni, malého diaľkového ovládača a monitora so zásobníkom inzulínu. Mikrodávkami inzulínu, ktoré sa telu podávajú počas celého dňa, sa dosahujú také hladiny glykémie, aké sú prirodzené pri vylučovaní inzulínu pankreasom u zdravého človeka.

• Rozdiel je v tom, že diabetik, ktorý má pero, si musí pichnuť inzulín vždy v rovnakom čase a hneď potom sa potrebuje najesť. Pri pumpe to nie je úplne nutné. Človek si na nej nastaví malú dávku inzulínu vopred a až po jedle, práve v závislosti od toho, koľko sacharidov prijal si doplní potrebnú dávku inzulínu.

• Umožňuje teda variabilnejší život, s omnoho menšími obmedzeniami, už aj preto, že diabetici nemusia každé ráno vstávať tak skoro, aby si pichli inzulín. Pumpa im ho automaticky dávkuje v čase a v množstve, ktoré si vopred nastavili. Moderné pumpy už majú zabudovanú kalkulačku bolusu, ktorá im na základe nameranej hodnoty cukru v krvi pred jedlom a množstva prijatých sacharidov vyráta, koľko inzulínu si majú podať.

• Pumpa sa dáva pacientom, u ktorých sa neosvedčili perá, respektíve ich pravidelné pichanie inzulínu v živote a pri práci veľmi obmedzovalo.

Viac zaujímavých článkov nájdete v prílohe Nový Čas Zdravie, každý piatok v denníku Nový Čas!