Pribratá Martina schudla 35 kíl: Chcela, aby sa za ňou ľudia otáčali, podarilo sa!

Krásna Martinka nakazí svojím životným optimizmom aj vás!

- 35 kg za necelý rok

Pôvodná váha: 115 kg

Výška: 180 cm

Súčasná váha: 80 kg

Ako dieťa bola Maťka veľmi útla, neustále v pohybe, lietala s kamarátmi po vonku. ,,Rodičia mali problém nájsť oblečenie na moju chudú a dlhú postavu.“ Zlom nastal, keď sa presťahovali do nového domu v inej časti dediny. ,,Prestalo sa mi chcieť chodiť von, sedávala som doma a priberala.“

Keď nastúpila na strednú školu, kilá pribúdali ešte rýchlejšie, no Maťka si z nich nerobila ťažkú hlavu. ,,Ani som nevedela, že som v puberte. Bola som spokojná, nič som neriešila, ani váhu.“ V tom čase túžila stať sa čašníčkou. ,,Teraz mi je to smiešne, lebo pri tomto povolaní je človek stále v pohybe a mojou jedinou pohybovou aktivitou boli vtedy cvičenia v družstve dobrovoľných hasičov. Keď som brigádovala popri škole, cítila som posmešky na moju adresu, ale vtedy mi to bolo jedno, bola som spokojná s tým, aká som.“

V tom období jej nezáležalo ani na tom, čo si oblečie, nerada chodila na nákupy. ,,Bodaj by nie, keď som na seba nemohla nájsť nič pekné. Najhoršie na obezite je, že nemáte šancu sa moderne obliekať.“ Po čase však aj ona zatúžila páčiť sa chlapcom. ,,Keď som sa videla v zrkadle, neraz som si povedala: Nemáš na to, aby mali o teba záujem.“

A tak sa vtedy utiahla do seba a vyhýbala sa kontaktu s ľuďmi. ,,Začala som sa za seba hanbiť. Aj keď som išla von, cítila som sa zle, hlavne, keď som videla pekné štíhle dievčatá.“ Napriek starostiam jej však úsmev na tvári nikdy nechýbal. ,,Vždy som bola táka veselá kopa, aj keď som bola obézna, aj teraz, keď som schudla.“

Martinka skončila školu a uvedomila si, že sa s jej výberom sekla. ,,Povolanie čašníčky nebolo pre mňa to pravé.“ Po smrti otca časom prebrala jeho funkciu u dobrovoľných hasičov ako referentka pre mládež. ,,Mala som na starosti trénovanie detí a dorastencov. Pripravovala som ich na súťaže a robila s nimi rôzne aktivity. To vyžadovalo, aby som sa zúčastňovala na školeniach.“

Ako ich trénerka sa na súťažiach musela aj častejšie pohybovať medzi ľuďmi. ,,Zrazu som všetko vnímala inak. Začala som sa zaujímať o módu, turistiku, nabrala som úplne iný smer myslenia. Vtedy mi už moja váha začala skutočne prekážať.“ Všetko sa začalo v jej hlave, kde si predstavovala, aké by bolo fajn byť štíhla. Vtedy si mladá dobrovoľná hasička vstúpila do svedomia a vyslovila vetu, ktorá jej navždy zmenila život:

,,Povedala som si: Chceš sa pekne obliekať, chceš, aby sa na ulici za tebou otáčali, ale nie preto, aká si tučná? Tak rob so sebou niečo a nemrnči, že na to nemáš.“

Nikdy predtým Martinka neskúšala žiadne diéty a ani teraz nechcela vykročiť touto cestou. ,,Dosť som sa napočúvala od kamarátok, ako sa im nedarí tá-ktorá diéta. Tak som si povedala: Dáme to takto, Martinka: zdravá strava, pohyb a uvidíme, čo to spraví.“ A tak si Turčianka začala variť zdravé jedlá a viac sa hýbala.

,,Nebolo to ľahké, skončiť s kofolkou a ochutenou vodou a začať si odopierať sladkosti, vyprážané jedlá a večeru o polnoci,“ hovorí so smiechom, ,,ale mala som v sebe toľko presvedčenia a odhodlania, že som sa udržala na uzde.“ Pred odchodom do práce si takmer vždy navarila obed či večeru. ,,Základom môjho jedálneho lístka bola zelenina, ovocie, a samozrejme, aj mäso – kuracina a ryby, ktoré som si pripravovala na masle či olivovom oleji, ale najčastejšie na pare.

Tabu bolo svetlé pečivo, jedla som jedine grahamové a celozrnné. Tiež som dodržiavala pitný režim. Vypila som 2 – 3 l vody denne.“ Priznáva, že občas nastali aj slabé chvíľky, ktoré nezvládla. ,,Telo si prosto pýtalo aj niečo iné. Aj keď s výčitkami, občas som si predsa dala čokoládku alebo neskorú večeru, ale moju váhu to nenarušilo.“

Keď sa objavili prvé výsledky, posúvalo to Martinku vpred. ,,Naučila som sa určitý režim. Kedy môžem jesť a kedy už sa musím merkovať.“ Akoby sa v nej prebudilo to malé neposedné dievčatko, Maťka bola zrazu opäť stále v pohybe. ,,Začala som sa viac venovať práci v záhrade, doma som cvičila podľa videí na internete a naďalej som mala aj aktivity s deťmi.“

Po necelom roku vážila 80 kg, čo je pri výške 180 cm optimálne. ,,Už ani neviem, či sú to 3 alebo 4 roky, ako sa mi to podarilo. Váhu si stále držím, sem-tam pribudne nejaké to kilečko, hlavne cez sviatky. Ale ani neviem ako a hneď je preč.“ Pritom sa už dávno nestravuje diétne a postupne si do denného príjmu začala pridávať bežné jedlá.

,,Teraz jem ako tisícky ďalších ľudí a nemám problém, že by sa prejavil jojo efekt. Ale dodržiavam hlavné zásady. Ak sladké, tak iba vtedy, keď viem, že to vypotím, kým pôjdem spať. Večeru si dám najneskôr do 19.00 hod., nezabúdam na raňajky a cez deň zjem pár kúskov ovocia alebo zeleniny.“

Sympatická Maťka rozosmeje okolie vždy, keď povie svoju obľúbenú frázu: ,,Nie je umenie schudnúť, ale vyrovnať sa s tým.“ Zvyknúť si na svoje nové ja jej vraj trvalo dosť dlho.

,,Teraz som úplne sebavedomá žena, rada sa obliekam, milujem nákupy, rada chodím medzi ľudí... Pracujem s deťmi a pôsobenie u dobrovoľných hasičov sa stalo mojou srdcovkou, mám plány zdokonaľovať sa a ísť dopredu. Už si ani poriadne nepamätám, aké to bolo, keď som mala 115 kg. Utiahnutá, zakríknutá, hanblivá... Človek sa zmení aj zvnútra.“ 

Je jedno, koľko človek váži, keď je spokojný s tým, aký je a je šťastný, tak netreba nič meniť. Ak človek cíti, že chce schudnúť, tak to ide zvnútra a ide to samo.

Tento príbeh sa začal tak ako mnohé. Bolo jej jedno, ako vyzerala. Obrat však prišiel s vetou, ktorú už nepočujeme až tak často: „Rob so sebou niečo a nemrnči, že na to nemáš!“ Presne to je hlavný odkaz tohto neuveriteľne inšpirujúceho príbehu!

„Prestaň mrnčať, že TY máš smolu. Vstaň a zmeň svoj život!“

Tých, ktorí sú presvedčení, že sa to nedá, je plný svet. Úspešní sú však tí, ktorí to vidia inak. Aj Martina je predsa dôkaz, že sa to dá. Nielenže schudla, ona dokázala ešte viac! Naučila sa žiť ako schudnutá Martina – a to je presne to, čo želám aj ja vám a čo vás moja kniha Plán B krok za krokom naučí. Choďte do toho tiež!