Keď som mala 53 rokov, rozhodla som sa zmeniť svoj život. Vážila som už viac ako 85 kíl. K výške 160 cm to bolo jednoducho priveľa. Stačilo vynechať chlieb, zemiaky a ryžu a za pol roka sa mi podarilo pekne schudnúť, až 20 kíl. Ale stále to nestačilo.
Môj manžel Jozef nebol zmierený s veľkosťou môjho zadku. Občas som si teda sadla na stacionárny bicykel v obývačke a postupne som si mohla začať kupovať nohavice veľkosti 44.
Pozvali nás na rodinnú oslavu a ja som dostala odvážny nápad. Vytiahla som zo skrine svoje staré čierne nohavice. Odložila som ich asi v 40-ke, keď som začala rýchlo priberať. Mali vysoký pás, na boku so zipsom, úzke. Vyskúšala som si ich a s trochou šikovnosti sa mi ich podarilo aj zapnúť. S bledomodrou blúzkou som vyzerala skvele, aspoň som si to myslela.
Manžel odišiel z domu skôr, aby stihol kúpiť kyticu. Čakal ma vonku. Zamkla som dvere a kráčala k nemu, ale on zrazu zbledol a vykríkol. Pribehol ku mne so zdvihnutými rukami. Na rušnej ulici sa viacerí zvedavci prizerali, čo to stvárame. Asi si mysleli, že došlo k šťavnatej rodinnej hádke. Mýlili sa.
Jozef si rýchlo vyzliekol kabát a hodil ho na mňa. Áno, ten zvláštny zvuk som počula už na chodbe, ale presvedčila som samu seba, že všetko je v poriadku. Neuvedomila som si, že ten zvuk súvisel s mojím oblečením, konkrétne s mojím pozadím...
Zips na nohaviciach praskol
Zips na nohaviciach to nevydržal a praskol, a to tak, že bolo vidno; veľkú časť môjho zadku. A nepekných tukových vankúšov okolo pása. Keďže som sa veľmi ponáhľala, nevšimla som si, že moje oblečenie zlyhalo a odkrylo veľkú časť mojej nadváhy.
Bežala som sa prezliecť, bola som nervózna, spotená a zahanbená. Samozrejme, dôležitý začiatok oslavy sme zmeškali. Nikdy nezabudnem na ten svokrin vyčítavý pohľad. Sľúbila som manželovi, že v chudnutí nepoľavím. A v tichosti som si pomyslela, že si už neoblečiem o číslo menšie nohavice...
