Sebaobrana pacienta v praxi
20. 11. 2006, 10:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 13:17)

Zdroj: Archív
Vari neexistuje človek, ktorý by bol so službami lekárov bezvýhradne spokojný. Niekomu prekáža, že lekár s ním komunikuje bez toho, aby zdvihol oči od počítača, ale mlčí. Inému vytrhnú dva zuby, lekár to s ním ani nekonzultoval, ale čuší. Prečo sa z mnohých z nás za dverami ambulancií či nemocničných izieb zrazu stávajú vyplašení ľudkovia?
Sťažovať sa, či nie?
Takmer polovica Slovákov sa domnieva, že sa práva pacientov nedodržiavajú. Zo všetkých strán nám všetci radia: sťažujte sa ihneď na mieste, dožadujte sa svojich práv, bojujte. Táto rada je však tak trocha dvojsečná, môže sa totiž obrátiť proti nám. Nikdy neviete, aká reakcia od lekára bude nasledovať. Naši pacienti majú takých skúseností dosť. Pasívne správanie pacientov však na druhej strane prispieva k tomu, že zdravotníci nemajú vôbec dôvod či potrebu svoj prístup meniť. Lekár, ktorý vám na chodbe netaktne oznámi, že máte nevyliečiteľnú chorobu, to zopakuje znova.
Lekárka, ktorá vám namiesto vysvetlenia diagnózy rozpráva, aké má limity na lieky, vám vôbec nepomôže. Lekár, ktorý vás vystavil ponižujúcej situácii, sa možno nikdy nezamyslí, že vám to prekážalo.
Pripravili sme pre vás stručný návod, ako sa zachovať v niektorých najbežnejších situáciách v ordinácii u lekára či v nemocnici.
Keď lekár hovorí nezrozumiteľne
ČO STE ZAŽILI: Miriam, 36-ročná:
„Lekárka ma poslala na DMSA vyšetrenie. Keď som sa spýtala, čo je to, povedala mi, že to je scintigrafia. Nemám medicínske vzdelanie ani internet. Cítila som sa ako hlupaňa, keď som sa jej tretí raz opýtala, čo to vlastne je. Povedala mi, že vyšetrenie rádioizotopmi, ale kadiaľ mi ich budú dávať, som sa už nedozvedela.“
Ako sa zachovať:
Lekár skutočne môže byť v časovej tiesni, ale keď už ste v ordinácii, vyčkali ste si niekoľko hodín, mal by vám dať najavo, že jeho čas teraz patrí len vám. Dožadujte sa svojho zákonného práva na to, aby vás informoval zrozumiteľne a úplne o navrhovanom výkone, postupe, o možných rizikách a alternatívach. Máte právo vedieť, čo vás čaká a prečo. Ak tomu nerozumiete, pýtajte sa. Mnohí lekári sami od seba nezačnú.
Keď sa lekár pomýli, je hrubý a netaktný
ČO STE ZAŽILI: Maja, 28-ročná:
„Váš plod je úplne poškodený, okamžite choďte na potrat, oznámil mi lekár, keď som bola vo štvrtom mesiaci tehotenstva. Keď som sa dožadovala vysvetlenia a ďalšieho vyšetrenia, povedal mi, že z dieťaťa bude mrzáčik, ktorého budem mať na krku celý život. Lekár mojej priateľky ma vyšetril a povedal, že dieťa je úplne v poriadku. Zo šoku som sa však nespamätala ani do konca tehotenstva a do narodenia zdravého syna.“
Ako sa zachovať:
Tu je každá rada drahá. Ak sa lekár správa takto, je namieste uplatniť všetky zásady asertívneho správania a pokojne, slušne mu dať najavo, že takáto komunikácia je neúnosná. Môžete sa naňho, samozrejme, aj sťažovať.
Keď sa lekár s vami nerozpráva
ČO STE ZAŽILI: Marika, 28-ročná:
„Zistili mi cysty na vajíčkovodoch. Po prijatí do nemocnice mi dala sestrička podpísať dvojstránkový list papiera, že súhlasím so všetkými výkonmi lekára. Bolo tam toho tak veľa, že si vôbec nepamätám, čo som vlastne podpisovala. V ordinácii nebol ani lekár, ktorého by som sa spýtala, či si náhodou nepodpisujem aj vyoperovanie dôležitých orgánov a stratím šancu počať dieťa. Sestrička mi povedala, že takto sa to robí bežne.“
Ako sa zachovať:
V každom prípade je vhodné radšej počkať a poradiť sa s lekárom. Nikto nemá právo na vás naliehať. Pacient často nedostane žiadnu informáciu, písomný informovaný súhlas býva pacientovi zvyčajne podstrčený so slovami: Tuto to podpíšte, text je pritom plný odborných výrazov. Slovenskí lekári síce teoreticky uznávajú právo pacienta odmietnuť liečbu, ale v praxi nie sú zatiaľ príliš pripravení na to, že to niekto skutočne urobí. Je však dôležité si svoj krok dobre rozmyslieť a konzultovať s ďalším lekárom.
Čo robiť, keď neveríte diagnóze
ČO STE ZAŽILI: Zuzana, 35-ročná:
„Gynekologička ma poslala na mamograf. Po niekoľkotýždňovom čakaní na vyšetrenie mi lekár oznámil výsledok so slovami, že je tam nádor a musí sa operovať. Zľakla som sa a konzultovala som nález aj s lekárom prsníkovej ambulancie v onkologickom ústave. Ten po konzíliách s ostatnými lekármi povedal, že je všetko v poriadku.“
Ako sa zachovať?
V tomto prípade presne takto. Pacienti u nás ešte nie sú zvyknutí radiť sa o diagnóze s viacerými lekármi. Konzultovať svoj stav s viacerými lekármi je vo svete bežná prax, na Slovensku zatiaľ ojedinelý jav. Ak ide o závažnú diagnózu, pacient by nemal mať zábrany konzultovať ju aj s iným lekárom.
Malo by to byť bežné
Zvykať by si na to mali aj lekári. U ľudí však stále pretrváva obava, že sa lekári urazia alebo sa im nebodaj pomstia, ak si vyžiadajú dokumentáciu a zájdu s ňou za iným lekárom. V mnohých prípadoch je to, žiaľ, naozaj tak. Ak sa lekár nahnevá, je to známka jeho nedostatočnej profesionality či nadmernej samoľúbosti a iných nedobrých vlastností. Vtedy nezostáva nič iné len hľadať iného lekára. Pacient má nárok vybrať si a zmeniť nielen praktického, ale aj odborného lekára špecialistu. Ak pacient nie je spokojný s liečbou jedného lekára, môže jeho postup konzultovať s iným lekárom, žiadna zdravotná poisťovňa však túto konzultáciu lekárovi nehradí.
Keď vás vystavujú ponižujúcej situácii
ČO STE ZAŽILI: Bibiana, 45-ročná:
„Nedávno som musela podstúpiť operáciu vaječníkov a maternice. Na gynekologické vyšetrenie lekár v nemocnici priviedol asi 15 medikov a päť z nich ma vyšetrovalo, kým on hlasno vysvetľoval, o čo ide. Po štvrťhodine, čo som tam ležala s roztiahnutými nohami, som bola úplne zničená. Cítila som sa ako vec, ponížená a boľavá. Netrúfla som sa však ozvať.“
Ako sa zachovať:
Daniel Jankech z Martina, autor dvoch kníh na túto tému, ktorý sa touto problematikou zaoberá už niekoľko rokov, po nepríjemnej skúsenosti svojej manželky radí: „Máte právo odmietnuť. Na pohľad sa zdá, že ide o banálny okrajový problém. Ja to nazývam gynekologické znásilnenie. Trochu si za to môžu aj samy poškodené pacientky, pretože sa nebránia. Jednou z pacientok, ktorá vyšetrovanie pred celou fakultou odmietla, bola aj moja manželka.“
Podľa Charty práv pacientka môže odmietnuť prítomnosť medikov pri vyšetrení.
Každý pacient, ktorý leží vo fakultnej nemocnici, by mal byť poučený, že je na univerzitnom pracovisku, na ktorom prebieha zároveň aj výučba.
Právo na slušné zaobchádzanie
ČO STE ZAŽILI: Barbora, 49-ročná:
Išla som na vyšetrenie ku gastroenterologičke, lebo mám problémy s črevami. Vedela som, že ma bude vyšetrovať cez konečník, bola som z toho tak trocha vyplašená. Sestrička mi prikázala, aby som sa vyzliekla, ľahla si na brucho na stôl a počkala na lekára, ktorý tam ešte nebol. Trvalo to možno päť alebo sedem minút, ale bolo to nekonečne nepríjemné. Neskôr počas vyšetrenia niekto zaklopal a sestrička otvorila dvere dokorán. Vyšetrovací stôl nebol zakrytý žiadnou plachtou, cítila som sa naozaj strašne. Bolo mi trápne ohradiť sa v takej polohe. Ak by som mala ešte raz absolvovať takéto potupujúce správanie, stokrát by som si to rozmyslela.
Ako sa zachovať:
Ak je vám situácia nepríjemná, ozvite sa hneď, nebuďte pasívni, pretože personál potom nemá dôvod zaužívané postupy meniť. Slušne, ale dôrazne sa ohraďte. Pacient má právo, aby pri všetkých úkonoch bol len on a lekár alebo sestra. Má právo na to, aby nebol obnažovaný v ordinácii, kde nie sú dobre zatvorené dvere, kde chýbajú závesy alebo ak tam ešte lekár ani neprišiel.
Právo na lekárske tajomstvo
ČO STE ZAŽILI: Zuzana, 56-ročná:
Moja dcéra má delikátny problém. Keď ani v 15 rokoch nedostala menštruáciu, poslal ju detský lekár z našej dediny ku gynekológovi do okresného mesta. Ten zistil, že dcéra nemá vôbec vyvinutú vagínu, a poslal nás na plastiku do Bratislavy. Keď sme sa vrátili po prvej operácii domov, zistili sme, že to vie pol dediny. Dcéra je medzi tunajšími chlapcami nadobro odpísaná... Mám podozrenie, že sestrička nedržala ústa, verím, že doktor to nebol.
Ako sa zachovať:
Podľa charty Práv pacientov údaje o pacientovi nesmú byť prístupné tretím osobám a zdravotné záznamy o pacientovi majú dôverný charakter.
Pod lekárskym tajomstvom sa rozumie všetko, čo sa dozvedel pri výkone povolania, teda nielen to, čo mu bolo zverené, ale aj čo videl, počul alebo vyrozumel. Ak viete, že sestra vedie napríklad rozhovory o pacientoch na verejnosti, povedzte to lekárovi. Ak máte opakovanú zlú skúsenosť so svojím ošetrujúcim lekárom, vymeňte ho, máte na to právo.
Ako reklamovať chybu lekára?
Nekvalitné topánky alebo plesnivý jogurt takmer bez váhania reklamujeme. Poškodenie zdravia nám za to až tak nestojí. Väčšina ľudí ani netuší, ako sa to robí. Ak sa domnievate, že lekár alebo zdravotnícke zariadenie pochybili pri poskytovaní liečby, máte právo požiadať o nápravu priamo na mieste. Ak poskytovateľ vašej žiadosti nevyhovie, máte právo obrátiť sa na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ak je predmetom vašej sťažnosti na lekára či zdravotnícke zariadenie nespokojnosť s poplatkami, etikou, kvalitou služieb, treba sa obrátiť na vyšší územný celok, ktorý vydáva zdravotníckemu zariadeniu povolenie, na komoru zdravotníckych pracovníkov alebo na ministerstvo zdravotníctva.
Kde sa sťažovať?
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, sekcia dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
Grösslingova 5, 812 62 Bratislava,
tel. číslo: 02/59311311
alebo 8 pobočiek, ktorých pôsobnosť zodpovedá územiu samosprávneho kraja. Kontakty na www.udzs.sk.
Na čo sa sťažujeme najčastejšie:
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dostal od januára tohto roka do konca augusta spolu 920 sťažností a podnetov. Len tretina z nich však bola opodstatnená.
Takmer 50 percent sťažností súviselo s nespokojnosťou pri liečbe, 18 percent sťažností sa týkalo úmrtia a 4 percentá sa sťažovali na neetický prístup zdravotníckeho pracovníka k pacientovi.
Úrad uložil 25 trestných oznámení pre podozrenie z porušenia zákona.
Ako postupovať pri sťažnosti?
Radí MUDr. Ján Gajdoš, riaditeľ Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou:
Ak sa domnievate, že vám neposkytli zdravotnú starostlivosť správne, máte právo požiadať poskytovateľa (lekára, nemocnicu) o nápravu. Žiadosť sa podáva písomne. Poskytovateľ je povinný bezodkladne písomne informovať žiadateľa o spôsobe vybavenia žiadosti. Ak mu nevyhovie alebo bezodkladne neinformuje o spôsobe vybavenia žiadosti, máte právo požiadať náš úrad o vykonanie dohľadu.