Škodlivé plasty? Netušíme, ako veľmi nám môžu ublížiť!

Sme len tretia generácia, ktorá vo veľkom využíva plasty. Za 60 rokov ich denného používania sa však zvyšuje podozrenie, že toto geniálne a navonok nevinné riešenie nám ovplyvňuje životy viac, ako by sa nám mohlo páčiť.

Predstavte si, že sa jedno ráno zobudíte a – presne ako v tých katastrofických filmoch – svet bude iný. Zmizne z neho všetko plastové. Od escape až po pravú dolnú šípku zmizne klávesnica vášho notebooku, mlieko, džúsy, horčica, kečup a jogurty za zlejú na nechutnú machuľu v miestach, kde kedysi stála chladnička, sprchovacie gély, drahé krémy a šampóny utvoria glejovitú kašu na dlážke v kúpeľni a dieťaťu nebudete mať z čoho dať napiť. A nebudete môcť utíšiť jeho srdcervúci nárek, lebo veď hrkálka je, pardon, bola, tiež plastová. Viete si predstaviť tú spúšť? Zistíte, že okrem nábytku, pár bavlnených tričiek a servisu po babičke by vám v dome takmer nič nezostalo? Prevažujú výhody alebo riziká masívneho používania plastov? Iste, čo by sme bez nich robili... len, čo plasty urobia s nami? Nebojte sa, nečaká vás dlhá prednáška o tom, že fľaše patria do žltého kontajnera.

Lebo sú geniálne! Dá sa z nich vyrobiť takmer úplne všetko. Zuby. Kolená. Lode, autá. Obaly na potravu, elektronika, textílie... Sú ľahké. Skladné. Veľa vydržia, dajú sa umývať, tvrdiť, mäkčiť, farbiť a ohýbať tak, aby vytvorili dôstojný vzhľad čohokoľvek, na čo si len zmyslíte. Plasty sa stali odpoveďou, ktorú vo svojich zápiskoch načrtol už fenomenálny a dobu predstihujúci Leonardo Da Vinci. Podľa jeho receptu dnes vedci ukuchtili zmes, ktorá vlastnosťami nápadne pripomína formaldehydovú živicu. Už vtedy navrhoval vyrábať z nej predmety dennej potreby. Recept na zázrak však prišiel až päť storočí po géniovi. O vynájdenie univerzálnej látky sa pokúšali viacerí, úspech však zaznamenali len dvaja. Vynálezca celuloidu, pán John W. Hyatt, ale skutočnú revolúciu spôsobil až belgický chemik Leo Hendrik Baekeland. Vyrobil tuhnúcu a tvárnu zmes, ktorá dostala názov pekne po „tatovi“ – bakelit. Od ostatných vynálezcov sa líšil tým, že všetky zložky jeho zázračnej zmesi boli vyrobené synteticky. Ergo, hurá, ideme zachraňovať lesy, lebo nepotrebujeme drevo, kaučuk, prestaňme ťažiť rudu, lebo už nepotrebujeme kov, a zavrime sklárne. Plast ovládne svet! Od toho momentu sa začalo kuchtiť, miešať a kombinovať tak, aby plasty splnili aj tie najtajnejšie túžby ľudstva. A z histórie vieme, ako sa ľudstvu ľúbia túžby vymknúť spod kontroly.

Plasty majú okrem iného ešte jednu obrovskú výhodu. Vďaka ich existencii sa podľa výpočtov váha všetkého odpadu na zemi znížila štvornásobne a cena na výrobu obalových a iných materiálov na denné používanie dvojnásobne. A šetria sa vyčerpateľné zdroje.

Okrem ropy, samozrejme. Tá je totiž zdrojom mnohých monomérov, ktoré sú, laicky povedané, stavebným prvkom plastov. Lenže chybička sa pritrafila a je ňou fakt, že nech príroda akokoľvek chrúme, drví, zmenšuje, napáda baktériami a vlastnými chemickými zbraňami – plastom to ani nehne. Jediné, čo sa s ním stane, je, že sa rozdrobí, a trvá to dobrých pár desiatok rokov, na menšie časti. A tie sú všade. Spomínate si na krásnu pieskovú pláž z dovolenky? Pre vašu informáciu, z jednej tretiny ste sa váľali v plastoch. Rozdrobených pod vplyvom oceána. A práve oceán je jednou z najväčších skládok plastového odpadu. Všetko živé v oceáne bojuje utopené v našich plastoch. Bodaj by nie! Ročný odhad produkcie plastového odpadu na jedného človeka je 100 kg. Krát 6 miliárd ľudí, priemerná dĺžka života – a máte to. Od roku 2000 dokonca lámeme rekordy. Za posledných 12 rokov sme vyprodukovali toľko plastového odpadu ako za takmer 100 rokov predtým. A hádajte, koľko z neho sa recykluje? Celých a úžasných 5 percent!!!

A podľa ľudí, ktorí vidia hlbšie pod povrch tohto vynálezu a jeho vplyvu na organizmy – aj hromy divo bijú.

Keď sme už zabŕdli do tých oceánov, plasty sa našli dokonca aj v telách planktónu. A planktónom sa kŕmia malé rybky, malými rybkami väčšie rybky... a väčšími rybkami sa kŕmime my. Aj všetkým svinstvom uvoľneným z plastov do oceánov a živočíchov. Ale to je ešte ten, hľadiac teraz čisto na človeka, najmenší problém. Francúzski vedci skúmali vplyv plastu na samice vodných slimákov. Niektoré zavreli na 4 – 8 týždňov do sklenených fliaš s vodou, niektoré do plastových. Tým v plastových fľašiach sa načisto zbláznil hormonálny systém. Ich vaječníky začali s takou veľ kovýrobou vajíčok, že pri mikroskopickom skúmaní došlo u nich k explózii vajcovodov, ktoré ten nápor jednoducho nevydržali. Tu skrsla prvá iskierka dôkazu o tom, že v plastoch je niečo estrogénne a my nevieme čo. A je to bežne prítomné v petfľašiach, dojčenských fľaškách, vo výstelke plechoviek – aj tých so sušeným dojčenským mliekom napríklad. Začalo sa teda pátrať po tom, či aj nám, ľuďom doby plastovej cirkuluje v tkanivách plast. A výsledok vás asi neprekvapí. Bisfenol A a ftaláty, o ktorých tkanivá našich prarodičov ani nechyrovali, si šafária v našich telách a narúšajú krehkú rovnováhu už aj tak dosť presyntetizovaných tiel.

Epidemiológovia si zobrali na mušku tehotné mamičky a osobitne veľ kú pozornosť venovali tým, ktoré mali zvýšený podiel ftalátov (zmäkčovadiel) uvoľnených z plastov v moči. Oproti nim stála vzorka matiek, ktoré mali na dnešnú dobu v moči normálnu hladinu.

Vedcov zaujímali hlavne mužskí potomkovia týchto matiek, keďže predpokladali, že to, čo sa z plastov uvoľňuje, zvyšuje hladinu ženských pohlavných hormónov. A dospeli k pozoruhodným výsledkom – dochádza tu k feminizácii mužského pohlavia!!! U chlapcov matiek s vysokými hladinami ftalátov v moči bola nameraná menšia vzdialenosť medzi mieškom a análnym otvorom a porovnateľne menší penis! To potvrdilo predošlé domnienky o tom, čo spôsobilo úplný zánik semenníkov a výrazné skrátenie penisu u hlodavcov s vysokým obsahom ftalátov v telách. Ešte nekončíme. Jedom uvoľňovaným z plastov sa pripisuje nárast porúch štítnej žľazy, rakoviny prsníka a prostaty, polycystické vaječníky, poškodzovanie anatómie spermií. Skrátka, šípi sa, že sú významným epigenetickým faktorom, ktorý výrazne, a pozitívne to nebude, ovplyvní ďalšie generácie.

Zapamätajte si tieto tri recyklačné trojuholníky. Takéto a im podobné by sa mali nachádzať na všetkých obaloch a výrobkoch z plastov. Možno sa nestane nič, ale pri dlhodobej expozícii sa práve a špeciálne z týchto troch druhov plastov uvoľňuje do potravy, cez pokožku a do nápojov najvyššie percento nebezpečného bisfenolu A. Ten je obžalovaný zo zmien v ľudskom reprodukčnom systéme. A to v bodoch:

• zníženej produkcie spermií
• predčasného nástupu puberty u dievčat
• feminizácie potomkov mužského pohlavia
• zmien v správaní (hyperaktivita)
• zmien v mliečnych žľazách
• porúch štítnej žľazy
• a nakoniec aj z oslabenej imunity.

Bisfenol A nájdete hlavne v petfľašiach, dojčenských fľaškách, zásobníkoch na vodu, zubárskych materiáloch, plechovkách na potraviny a hračkách z tvrdého plastu. Výrobcovia hračiek navyše nie sú povinní označovať, či hračka túto látku obsahuje. Super, nie? Bisfenol A sa rád uvoľňuje pôsobením tepla. Keď dieťa hračku cmúľa a trie, keď lejete do plastových fliaš horúce nápoje (55-násobne vyššie uvoľňovanie bisfenolu), keď zohrievate jedlo v plaste v mikrovlnke... alebo keď sa vám len nevinne ohreje plastová fľaša s nápojom v aute. Stačí? Ak nechcete a technicky ani nezvládnete prebaľovať všetko do skla, dreva, keramiky, sústreďte sa na potraviny balené v plastoch s označením PP, LDPE, HDPE – zvolíte tak minimálne zlo. (Označenie nájdete na obale v recyklačnom trojuholníku alebo pod ním.) Skratka PVC neznamená plast všeobecne. Ide len o jeden jeho druh, ktorý sa mimoriadne ťažko zneškodňuje. Pri pokusoch o jeho druhotné spracovanie sa začne uvoľňovať toxický chlór. A verte, že chlór sa neuvoľňuje len pri jeho zneškodňovaní. Z celkového objemu sa preto v Európe recyklujú len tri percentá PVC. Šesť druhov známych ftalátov je úplne zakázané používať, najmä na detské hračky. Uvoľňujúce sa látky majú totiž najtoxickejší vplyv na sústavy vo vývoji, teda na deti. Áno, bezpečnostné normy existujú, ale čo z toho, keď pri poslednom teste niektoré bežne predávané produkty prekročili hranicu až dvestonásobne??? Test prebiehal v USA náhodne. V reťazcoch boli nakúpené balené a konzervované potraviny patriace podľa štatistík hlavne do jedálnička žien v plodnom veku. V 57 percentách obalov boli zistené nebezpečné hladiny bisfenolu A. Ten sa potom našiel v krvi, moči a dokonca aj materskom mlieku dojčiacich mamičiek.

• Počas tehotenstva sa vyhýbajte v čo najvyššej možnej miere potravinám a nápojom baleným v plastoch.

• V prvých troch rokoch života neohrievajte dieťaťu potraviny v plastových nádobách v mikrovlnke, nedávajte mu piť nápoje z plastových fliaš a nekupujte mu hračky, hrnčeky, fľaše v lacných čínskych obchodoch.

• Varovanie: Nevhodné pre deti do 3 rokov, aj keď hračka neobsahuje drobné časti, môže znamenať iba to, že výrobca dodržiava legislatívu a nenápadne naznačuje, že napríklad z hryzadielka sa uvoľňujú ftaláty.

• Potraviny, ktoré obsahujú vyššie množstvo tukov, sú kyslé alebo obsahujú alkohol, nemajú čo hľadať v plaste.

• Nezohrievajte si potraviny v polystyrénových a plastových nádobách. Nikdy.

• Uvoľňovaniu ftalátov z plastov drukuje používanie umývačiek riadu a umývanie pri vysokých teplotách.

• Všímajte si recyklačné trojuholníky na plastových produktoch a tie uvedené vyššie si do domácnosti nepustite. Alebo z nich majte iba výrobky, ktoré do styku s teplom a s vami prichádzajú len minimálne.

• Nenechávajte plastové hračky na slnku... Nie preto, že sa zničia.

• Čo smrdí, to prchá. A neprchá z toho nič dobré. Vyhýbajte sa plastom, ktoré už na prvý „oňuch“ smrdia. Vrátane topánok.

Výskumy prebiehajú nepretržite. Aká expozícia ftalátom je ešte bezpečná a aká už nie? Ktoré ďalšie činitele vplývajú na poškodenie hormonálnej rovnováhy? Je ich toľko, že sa nedá ukázať prstom len na bisfenol A. Neskúma sa totiž izolovaná bunka v Petriho miske, ale človek. Jedno je však isté, v telesných tekutinách mnohých ľudí je 5-násobne vyššie percento bisfenolu A ako dávka, ktorá trvalo poškodzuje laboratórne zvieratá.