Skryté tajomstvá za plastovým obalom: Čo nevidíte, keď si kupujete dovezené ovocie

Energia, ktorú ovocie „spotrebuje“ ešte predtým, než ho zjete, priamo ovplyvňuje klímu. Pri paradajkách je rozdiel priepastný: moderná skleníková výroba môže dosahovať priemer 1,8 kg CO₂ ekvivalentu na kilogram paradajok, kým poľne pestované paradajky v teplom podnebí vykazujú hodnoty okolo 0,3 kg CO₂ ekvivalentu.

Transport zvyšuje emisie ešte viac. Celosvetovo predstavuje samotná preprava potravín asi 19 % všetkých emisií celého potravinového systému a pri ovocí a zelenine dokonca 36 %.

Peniaze, ktoré miniete na miestnom trhu, sa vo veľkej miere vrátia späť do regiónu. Analýza amerických trhov ukázala, že z každých 100 €, ktoré zákazníci utratia u lokálnych farmárov, zostane približne 68 € v miestnej ekonomike – v podobe práce, daní a ďalších nákupov.

Slovensko, podobne ako susedné Česko či Rakúsko, má výrazné štyri ročné obdobia. Keď sa naučíte sledovať ich rytmus, začne sa pred vami odvíjať prirodzený „harmonogram“ čerstvej úrody.

Na jar – približne od marca po máj – ešte dožívajú zásoby zo zimných pivníc: zemiaky, mrkva, petržlen či cvikla. No už začiatkom marca sa z vyhrievaných fóliovníkov objavujú prvé reďkovky a mladý špenát. V apríli, keď sa pôda trochu zohreje, prichádza špargľa a drobná jarná kapusta, kým máj rozvonia záhrady medvedím cesnakom, hráškom a konečne aj domácimi jahodami – najskôr zo skleníkov, no o pár týždňov už aj z otvoreného poľa.

Leto od júna do augusta je každoročným vrcholom pestrofarebnej hojnosti. Jún patrí jahodám, čerešniam a prvým šalátovým uhorkám; v júli dozrievajú maliny, čučoriedky, ríbezle, ale aj baklažány, papriky a nové zemiaky. August prináša sladké paradajky zo záhrad, kukuricu cukrovú, marhule, broskyne a prvé jesenné odrody jabĺk. 

Čokoľvek nazbierate či nakúpite v tomto období, má najviac slnka, vône a prirodzene vysoký obsah vitamínu C – oplatí sa preto časť úrody hneď zamraziť alebo sterilizovať, aby ste si ju uchovali na zimu.

Jeseň, teda september až november, pokračuje v letnom bohatstve, len farby sa pomaly menia na medené. Začiatok jesene vonia dozretým hroznom, sladkými hruškami a „babím letom“ presladenými poľnými paradajkami. Október je časom sliviek na lekvár, tekvíc, koreňovej zeleniny a kapusty, ktorá sa ideálne hodí na kvasenie. 

V novembri dozrievajú neskoré jablká vhodné na dlhý sklad, zbierajú sa orechy, lieskovce a posledné hlávky ružičkového kelu – to všetko vám zabezpečí pestrú zásobu vlákniny a minerálov na zimné mesiace.

Zima od decembra do februára už neláka čerstvými farbami, ale ponúka úžasnú stabilitu. Váš tanier vyplnia skladované jablká a hrušky, kapusta plná vitamínu K, karfiol, kel či čierna reďkovka. V januári a februári sa do zeme ešte dá bezpečne nechať paštrnák a pór, ktorý mráz jemne osladí. 

Ak vám chýba chuť leta, siahnite po mrazených bobuľovinách, ktoré ste si uložili v auguste – keď boli čerstvo nazbierané, zmrazenie v priebehu niekoľkých hodín zachovalo väčšinu antioxidantov.

Na balení hľadajte:

Ak chýba presný pôvod a na etikete je len „mimo EÚ“, je pravdepodobné, že produkt cestoval dlho a potreboval viac konzervácie.