Skutočný príbeh: Dcérke pomohli bulharské probiotiká

Dnes chodí do normálnej triedy, navštevuje množstvo krúžkov a každý deň poctivo cvičí. Jeho spolužiaci ani netušia, s akou diagnózou sa narodilo.

Pre zdravie vlastných detí sú rodičia ochotní urobiť čokoľvek. Presne tak to bolo aj v prípade dievčatka, ktoré sa narodilo s hrozivou diagnózou detská mozgová obrna. Rodičia hľadali akúkoľvek možnosť, ktorá by mohla ich dcérke pomôcť. Vyskúšali všetko, čo bolo dostupné a objavovali nové možnosti.

,,Jednou z nich boli aj bulharské probiotiká, ktoré som začala dovážať z Bulharska,“ hovorí o začiatkoch v podnikaní pani Ľubica zo stredného Slovenska. ,,Informácie o ich sile, dlhovekosti a pevnom zdraví starých Bulharov ma zaujali natoľko, že som sa začala o tieto probiotiká zaujímať.“ Zaujímavé na nich po dľa Ľubice bolo to, že detoxikujú a pomáhajú imunite vďaka ich niekoľkonásobne vyššej priľnavosti k stene čreva. Pri deťoch s obrnou je to zvlášť pozitívne, pretože po chorobe sa ich stav natoľko zhorší, že sa vracajú akoby späť. Potom treba opäť znova svaly rozcvičovať, učiť sa, čo už dieťatko vedelo. Za pokrok v liečbe pri obrne sa považuje aj nezhoršenie stavu hybnosti tela.

,,S bulharskými probiotikami sa nám darí udržiavať imunitu v dobrom stave, navyše aj priebeh choroby nie je taký silný a dcérka sa rýchlejšie uzdraví,“ vymenováva Ľubica pozitíva alternatívnej terapie.

Objavil sa silný šelest a mohli jej zlyhať obličky

,,Naša dcéra sa narodila predčasne. Keď som ju prvýkrát videla v inkubátore, bola neuveriteľne malinká,“ pokračuje v rozprávani. ,,Aj tá najmenšia pamperska bola pomaly väčšia ako ona. Pohľad na našu maličkú ma presvedčil, že to musí byť skutočný zázrak, ak má z takej malej a bezbrannej omrvinky vyrásť dospelý človek.“

Zázrak sa stal, pretože z maličkého bezbranného človiečika vyrástlo šikovné dievčatko s množstvom záujmov. Celý jejho život sa však nesie v znamení neustáleho cvičenia, množstva terapie, skúšania... Už na siedmy deň po pôrode sa u nej objavil silný šelest. Stav sa dal riešiť dvoma spôsobmi: operáciou srdca v Bratislave a aplikovaním injekcií.

,,Prevoz bol veľmi komplikovaný a injekcie nebezpečné, pretože dcérke mohli zlyhať obličky. Strach o jej život sa nedal opísať. Našťastie obličky vydržali!» spomína na začiatky pani Ľubica. „Z nemocnice sme odchádzali po dvoch mesiacoch a už vtedy nám lekárka radila využiť čo najviac alternatívnych metód.“

Pomáhali bylinky

A tak skúšali rôzne recepty. ,,Na nádchu sme využívali nalepené jablkové semiačka, keď mala ekzém, kúpala som ju v odvare z dubovej kôry,“ dodáva o prvých krokoch s alternatívou. ,,Pri nedostatku železa sme jej okrem liekov pripravovali kokosové mlieko, nedostatok vitamínu E sme dopĺňali mandľovým mliekom, na podporu činnosti mozgu sme využívali čerstvú mrkvovú šťavu,“ vymenováva alternatívne postupy pani Ľubica.

Záznam o retardácii ju doslova šokoval

„Keď mala dcérka 4 mesiace, do jej zdravotnej karty pribudol zápis o ,akejsi' retardácii?!“ nechápavo krúti hlavou. ,,Začali sme cvičiť Vojtovou metódou, chodili sme na plávanie. Napriek obavám z nachladnutia to bola výborná voľba.“ Hoci sa snažili zo všetkých síl, dievčatko sa vyvíjalo oveľa pomalšie, ako jejho rovesníci. Ročná nevedela ešte chodiť a dokonca ani sedieť. Ako sa bude ďalej vyvíjať, či bude chodiť, to nik nevedel...

,,Keď mala rok a pol, dozvedeli sme sa novú diagnózu. Z retardácie tu bola detská mozgová obrna!“ Chceli svojej dcérke pomôcť a možnosti boli hlavne v strave a v kvalite cvičenia. Od malička pláva, to patrí medzi jej najobľúbnejšie športové aktivity. Navštevuje bežnú základnú školu a spolužiaci ani netušia, s akou diagnózou bojuje. Chodí na dramatický krúžok, veľa číta, má rada zvieratá. Hrá na klavír, ktorý jej veľmi pomáha pri rovzíjaní motoriky. Dokonca svojou hrou inšpirovala aj svoju kamarátku.

Neustále hľadali nové informácie

Tak začali ešte intenzívnejšie pátrať o novej diagnóze a o možnostiach liečby. ,,Vyskúšali sme množstvo rôznych spôsobov. Okrem Vojtu sme si pomáhali refl exnými masážami, navštevovali sme kúpele, zakúpili hračky na rozvoj motoriky, logiky, využívame hipoterapiu, akupunktúra sa nám pre bolesť neosvedčila,“ vymenováva Ľubica možnosti, ako dcére pomôcť. ,,Dozvedeli sme sa aj o detoxikačno– regeneračnej terapii pani doktorky Augustínovej v Egypte. More, slnko a injekcie pomohli, bolo vidieť dovtedy najväčší pokrok v liečbe. Šľachy sa uvoľnili, pohyb bol plynulejší, zlepšila sa imunita. Žiaľ, dcérka kvôli bolestivému opichovaniu túto terapiu odmietla. Veľmi ma to mrzelo, lebo som chápala zmysel a potrebu neustálej detoxikácie tela takto chorých detí,“ dodáva Ľubica. Ako vhodná náhrada sa objavili práve bulharské probiotiká. ,,Život nás presvedčil, že použitím vhodných terapií sa môže zdravotný stav zlepšovať a preto veríme, že aj chronický stav možno vyliečiť. Tak prečo to neskúsiť?“

Viac zaujímavých článkov nájdete v prílohe Nový Čas Zdravie, každý piatok v denníku Nový Čas!