Všetko, čo sa prezentuje o domovoch sociálnych služieb v televízii, je síce pekné, no nie je to reálne. Tancujúce opatrovateľky, ktoré zabávajú starčekov, všade plno respirátorov, rukavíc, dezinfekcie, dobrovoľníkov. Často sa pri tom pozastavím a je mi z toho smiešne a zároveň trápne.

Len jedny rukavice denne

Počas prvej vlny sme u nás v zariadení dostali veľa absurdných príkazov, zákazov, obmedzení, no druhá vlna je už úplný nonsens. Prednedávnom nám vedenie „dovolilo“ spotrebovať len jedny rukavice za deň. Áno, aj pri kŕmení klientov, aj pri cvičení, pri dotýkaní sa dekubitov, pri kúpaní. Po prvotnom šoku si človek nejako zvykol na nehygienické podmienky a začal rukavice dezinfikovať, sušiť na radiátore, prípadne nosiť si z domu vlastné, lebo aj taký bol prvotný plán, že si budem všetky pomôcky nakupovať zo svojho, lebo veď nemáme, nie je dostatok, priveľa sa míňa...

V zariadeniach je stále nedostatok hygienických potrieb, čo môže spôsobiť aj iné ťažkosti, nielen šírenie vírusu.
Zdroj: shutterstock

Príkazy si odporujú

Tu sa však bijú dva protichodné príkazy – hygiena verzus šetrenie ochranných pomôcok. Navzájom sa to vylučuje a každé jedno zariadenie sa ocitá v začarovanom kruhu. Samozrejme, že COVID-19 nie je jediná hrozba, pretože nedostatočná hygiena spôsobuje svrab, ekzémy. Nedostatok personálu zase znamená málo pracovnej sily a s tým spojené preležaniny z nedostatočného polohovania imobilných klientov.

Načo také otázky

Ďalší vtipný obrázok, ktorý nám ukazujú médiá, sú dobrovoľníci a príbuzní pomáhajúci starčekom. Je mi veľmi smutno z toho, akí ľudia žijú na Slovensku a aké deti si vychovali naši klienti. Mnohí príbuzní, ktorí sú mimochodom momentálne nezamestnaní a majú veľa voľného času, trávia svoje dni tým, že bombardujú zariadenie svojimi otázkami typu: „Prečo máte zatvorené? Prečo nemôžem ísť s mamičkou na prechádzku?“ alebo: „Dávate jej tam jesť?“

Rodiny nepomáhali

Zároveň prichádza mnoho šialených obvinení, ktoré možno pramenia len z ich vlastnej neistoty a neschopnosti. Namiesto sťažností a obvinení by som sa rada spýtala, kde boli všetci príbuzní, keď nám vypadlo 70 % personálu? Prečo sa ani jeden z nich dobrovoľne nezavrel s nami na kovidové oddelenie? Prečo boli všetci zrazu takí zaneprázdnení? Je mi zle a smutno z toho, ako sa každý jeden syn a dcéra v médiách rozohňovali a kričali pod oknami domovov dôchodcov, no ani jeden si nechcel svojho príbuzného zobrať domov. Áno, povolené boli odchody klientov domov, no na obdobie dlhšie ako 10 dní. A to je kameň úrazu, ani jeden si netrúfol na to, že by bol s vlastným oteckom alebo mamičkou sám tak dlho.

Falošná šľachetnosť

Dobrovoľnú pomoc by človek nemal odmietať, no prišlo k nám veľa ľudí s veľmi jednoduchým myslením a, po lopate povedané, robili viac škody ako úžitku. Samozrejme, na tomto svete nie je nič zadarmo, a tak každý človek, ktorý sa v zariadení zdržal čo i len o 10 minút nad rámec svojho pracovného času, na druhý deň už klopkal na personálnom s tým, že viac už nepríde a poprosí si taký a taký príplatok, lebo to niekde videl, počul. Toľko k ľudskej šľachetnosti a empatii.

Nedostatok personálu sa odrazil aj na starostlivosti, no príbuzní klientov neboli nápomocní.
Zdroj: shutterstock

Druhá vlna priniesla zmenu

V našom zariadení však zohrávajú veľkú úlohu aj aktivity, ktoré praktizujeme, aby sa predišlo depresii, neustále trénujeme samoobslužné činnosti, aby človek nevyšiel z cviku a snažil sa čo najdlhšie udržať kognitívne schopnosti. S príchodom druhej vlny kovidu prišli zmeny. Ale nie k lepšiemu. Aktivity sa skresali na individuálne, už sa nesmelo stravovať v jedálni. Samozrejme, kovid útočí „len“ v jedálňach, ale na oddelení, kde sa človek stravuje spoločne s ďalšími 30 ľuďmi, už nie?! Ľudia majú povolené prechádzky po oddeleniach, stretávajú sa, dotýkajú sa, no aktivity sa môžu realizovať len individuálne. Neviem, možno je to iné obdobie a každý nerozumie úplne všetkému, čo sa deje.

Nikto nariadeniam dobre nerozumie

Mám pocit, že ľudia strácajú zdravý úsudok a sami nerozumejú nariadeniam, každý ich vykladá po svojom. Nechajú personál, nech číta nariadenia, smernice, ak ich však nepochopí a urobí niečo zle, tak je dotyčný potrestaný. Ale skúste sa opýtať vedenia, ako sú tie smernice myslené, a každý len mykne plecom. A takto tu funguje všetko. Nikto nariadenia a meniace sa usmernenia celkom nechápe, ale rozkazy sa stále hrnú.