Som na dne, už nevládzem: Ako milovať svoj zbabraný život?

Matka ma vystríhala, plakala, prosila, kričala. Nasťahovala som sa k rodičom priateľa. Narodili sa nám dvojičky – obe sú postihnuté, pôrod bol komplikovaný. Priateľ a jeho rodina hodili vinu na mňa. Na všetko som sama a oni mi len nadávajú. V dome máme jednu izbu, ale priateľ do nej za mnou už nechodí a o dievčatá sa nezaujíma. Najradšej by som ušla, ale kam? Obe dcéry sú nesamostatné, nechodia. Nemám takmer žiaden príjem a už nevládzem. Priateľ sa ma nikdy nezastal. Nemám žiadnych priateľov. Nikam nechodím. Čo som urobila zle? Nika (24)

Sylvia odpovedá:

Ste statočná mladá dáma. Odvážna mama. Zodpovedná a starostlivá. Milujúca žena, ktorá žije svoj život najlepšie, ako vie. Nepochybujte a oceňte sa. V každom prípade potrebujete pomoc, a to ešte nehovorím o láske, ktorú si tiež zaslúžite. Začnite doma, v pôvodnej rodine – spojte sa s mamou, so starými rodičmi, so súrodencami, so sesternicou – s kýmkoľvek, kto je ochotný či už vás len vypočuť, alebo podať aj pomocnú ruku. I nepatrný povzbudivý úsmev sa počíta. Na sociálke si zistite všetko, na čo máte ako slobodná matka pri dvoch postihnutých deťoch nárok. Obráťte sa so žiadosťou o pomoc na všetky mimovládne organizácie, ktoré sa vám pozdávajú. Opýtajte sa detskej lekárky, ktoré organizácie a spolky by vám mohli byť nápomocné v rámci postihnutia vašich dcér. Ktoré sociálne zariadenie je pre ne vhodné. Skúste sa porozprávať s priateľom o tom, ako si to on predstavuje ďalej, a či sa tento obraz blíži k tomu vášmu. Nemá zmysel, aby ste sa navzájom ďalej vinili a týrali – dôležité je nájsť kompromis, ktorý zabezpečí dievčatám starostlivosť a vám obom umožní aspoň sčasti žiť podľa vašich predstáv.