SPÁNOK by sme mali fakt začať brať VÁŽNE, lebo inak... HROZÍ toto! Čože? Preboha!
18. 9. 2024, 9:00

Zdroj: SHUTTERSTOCK
Nevyspatí stresujeme, vystresovaní zase nevieme zaspať. Čo s tým?

Zatiahnete závesy, povypínate elektroniku, vyvetráte, dáte si štuplíky do uší, no spánok stále neprichádza. Problémy so zaspávaním má čím ďalej, tým viac ľudí. „Drvivá väčšina nespavosti pramení zo stresu, životného štýlu, z nadmernej pracovnej, telesnej alebo duševnej záťaže. Proste s tým, že sa minimálne sústredíte na to, aby sa vaše telo aj duša cítili dobre,“ konštatuje neurológ MUDr. Martin Kucharík. „Než začnete nespavosť riešiť s lekárom alebo siahnete po nejakých liekoch, mali by ste vylúčiť všetky prípadné rušivé faktory vrátane pracovného i domáceho stresu,“ odporúča neurológ.
Ako stres ovplyvňuje spánok
Stres pôsobí na fyziologické funkcie tela, ktoré vás udržujú v bdelom stave. Zvyšuje srdcovú frekvenciu, telesnú teplotu a najmä mozgovú aktivitu. Všetky tieto prirodzené prejavy tela bránia procesu zaspávania. Hlavou sa vám preháňajú rôzne myšlienky, riešite vzduchu problémy, obavy. Zvýšená aktivita tela aj mysle v dôsledku stresu však narúša spánok a zabraňuje normálnemu zaspávaniu.
Ležíte alebo spíte?
Zdroj: Shutterstock
Ležíte alebo spíte? Ak to prvé, treba s tým niečo urobiť!
Za normálnych okolností by ste mali zaspať do 20 až 30 minút po tom, ako si ľahnete do postele. Najprv sa však musí váš mozog i celé telo upokojiť. Kým sa tak stane, čas plynie, a keby ste si spočítali naozaj prespané hodiny, nie tie preležané v posteli, možno ich nie je viac ako päť. Odporúčaných je pritom minimálne šesť hodín spánku, aby telo aj myseľ fungovali správne. Ak ležíte v posteli dosť dlho, no nedokážete zaspať, bude za tým stres, veľa práce a málo relaxu. Mozog sa odmieta vypnúť a oddych neprichádza. Mali by ste sa naučiť nejakú zaspávaciu techniku, no ak nespavosť trvá dlhšie ako mesiac, je namieste návšteva neurológa či psychoterapeuta.
Viete, že...
Sledovanie spánku a jeho kvality pomocou mobilných aplikácií môže niekomu škodiť? Niektorí si môžu privolať takzvanú ortosomniu, posadnutosť dobrým spánkom, ktorá vás nakoniec oberie o pokojné noci.
Zdroj: Shutterstock
Únava, ktorá neprejde ani po primeranom odpočinku, môže byť príznakom mnohých i vážnych ochorení.
Tipy, ako mať pokojný spánok
Dobrý spánok dokáže vyriešiť množstvo zdravotných problémov bez toho, aby ste potrebovali lieky či lekárov.
Aby ste znížili stres a užili si nočnú regeneráciu:
- Vykonávajte pravidelnú fyzickú aktivitu – umožní vám zbaviť sa stresu –, no nie príliš neskoro večer.
- Vytvorte si pravidelný rytmus – telo sú doslova hodiny, veľmi citlivé na akúkoľvek zmenu, do postele choďte denne v rovnakom čase a aj vstávajte vždy v rovnakom čase.
- Jedzte večer naľahko – trávenie bude jednoduchšie a nenaruší vám spánok.
- Zaveďte si pred spaním menší rituál – prečítajte si napríklad niekoľko strán knihy, urobte strečingové alebo relaxačné cvičenia, kvapnite do misky s vodou relaxačný olej.
- Počúvajte svoje telo – len čo sa vám začnú zatvárať oči alebo zazívate, neváhajte ísť spať, aj keď sa vám zdá, že je skoro.
Dôsledky nevyspatosti zo stresu
Zdroj: Shutterstock
Pravidelný denný režim ľuďom prospieva. Sú spokojnejší a aktívnejší. Ak nemajú dostatok spánku, je to presne opačne.
▸ Fyzické – tráviace, kĺbové, svalové bolesti, bolesti hlavy, strata alebo zvýšenie chuti do jedla, poruchy trávenia, nezvyčajné potenie;
▸ Emocionálne – zvýšená citlivosť a nervozita, plačlivosť, úzkosť, vzrušenie, smútok alebo až nervové zrútenie;
▸ Intelektuálne – ťažkosti so sústredením, robenie chýb, zábudlivosť, ťažkosti s iniciatívou;
▸ V správaní – zmena stravovacích návykov, násilné či agresívne správanie, sociálna izolácia, konzumácia upokojujúcich alebo stimulujúcich produktov.
Nezabíjajte si MELATONÍN
Ak sa váš životný rytmus líši od prirodzeného striedania dňa a noci, ak nespávate v správnom čase, tak si rozladíte „biologické hodiny“ a narušíte tvorbu hormónu spánku melatonínu, tým si zarábate na naozaj veľké zdravotné problémy vrátane vysokého rizika rakoviny. Melatonín, hormón, ktorý sa vylučuje počas spánku, má totiž imunomodulačný, antioxidačný aj onkostatický účinok.
Viete, že...
… priemerný dospelý spí v noci približne 7 hodín v kuse? Až tretina populácie však spí 6,5 hodiny za noc. Nie div, že ľudia často cítia podráždenie a sú nesústredení. Zaujímavé je aj to, že ženy spia o niečo dlhšie ako muži. Ľudia, ktorí majú väčšie množstvo telesného tuku, majú tendenciu spať menej než ľudia s normálnou hmotnosťou. Štúdie ešte ukazujú, že ľudia, ktorí priemerne spia menej ako 6 hodín, priberú počas šiestich rokov dvojnásobok váhy oproti ľuďom, ktorí v noci spia 7 až 8 hodín. Ale ani viac spánku nemusí mať pozitívny vplyv na človeka. Ľudia, ktorí spia viac ako 9 hodín, majú podobný problém s tukom ako ľudia, ktorí spia menej ako 6 hodín.
Anketa
Máte dostatok SPÁNKU?
- ÁNO35%
- NIE64%
Hlasovanie bolo ukončené