Srdce má biť pravidelne, ale... Keď vaše robí TOTO, je to nebezpečné! Kedy bežať k lekárovi?

Ak to má rytmus, je to fajn. Ale to, čo je už mimo rytmu, sa považuje za poruchu. Naše srdce má biť pravidelne, s frekvenciou 60 až 100 úderov za minútu v pokoji. Počet úderov sa pri fyzickej námahe, samozrejme, zvyšuje, ale rytmus by mal byť vždy pravidelný. Pri arytmii dochádza k poruche rytmu. Elektrický systém srdca môže byť narušený buď v dôležitom sínusovom uzle (je to taký malý počítač, generátor impulzov), alebo vo vodivých dráhach.

Arytmiu môžu spôsobiť mechanické príčiny, napríklad jazva po infarkte. Vysoký krvný tlak zase môže zapríčiniť zhrubnutie srdcového svalu. Príčinou môže byť aj nerovnováha minerálov, ktoré treba na elektrický prenos signálov, keďže srdiečko pracuje na princípe elektrických výbojov.

Na otázky odpovedala MUDr. Silvia Mišíková, PhD., MPH, primárka I. kardiologickej kliniky VÚSCH

Závisí to do toho, v akom zmysle chápeme túto otázku. Či má citový rozmer, alebo ide o zdravotný rozmer. Keďže som lekárka a nie psychologička, zameriam sa skôr na ten zdravotný, hoci fyziológia človeka sa od psychiky nedá oddeliť. Niekoľko generácií nezažilo takú situáciu, akú svet v súčasnosti prežíva. Neistota, ktorá z toho plynie, sa môže odraziť na zdravotnom stave ľudí liečiacich sa na kardiovaskulárne ochorenie.

Neistota, respektíve strach pramení z niekoľkých aspektov, ako sú napríklad nedostatok liekov v lekárni alebo nemožnosť vyšetrenia u lekára z dôvodu obsadenia nemocníc pacientmi s koronavírusom a, samozrejme, obava z ochorenia. Tieto potenciálne hrozby stresujú pacientov s ochorením srdca, čo spôsobuje vyššiu aktiváciu sympatika. To sa môže prejaviť zhoršením kardiálneho stavu. Teda, ak by som chcela odpovedať na túto otázku jednoducho, najväčšou záťažou pre srdce je strach.

Vo väčšine prípadov pacient srdcovú arytmiu subjektívne vníma. Ak ide o arytmiu, pri ktorej srdce pracuje veľmi rýchlo, takzvanú tachykardiu, tú pacienti vnímajú ako búšenie srdca, zároveň môžu pociťovať úzkosť, tlak až bolesť na hrudníku, ťažký dych, slabosť, niekedy pocit na odpadnutie alebo stav môže viesť až k bezvedomiu. Ak ide o arytmiu, pri ktorej srdce pracuje veľmi pomaly, takzvanú bradykardiu, pacienti hovoria o slabosti, netolerujú námahu a niekedy sa môže dostaviť až pocit na odpadnutie či strata vedomia rovnako ako pri tachykardii.

Poruchy rytmu môžu mať aj atypické prejavy, napríklad nočné potenie. Príznaky do značnej miery závisia od vnímavosti daného jedinca. Niekedy môže byť priebeh asymptomatický alebo minimálne symptomatický a pacienti nepripisujú ťažkostiam význam. Ak porucha rytmu trvá dlhšie a je neliečená, môže viesť až k srdcovému zlyhaniu.

Rozlišujeme viacero typov arytmií. Najzávažnejšie sú poruchy rytmu, ktoré bezprostredne ohrozujú pacientov život a vyžadujú si urgentné riešenie a liečebný zásah. Bez včasného zásahu pacient do niekoľkých minút zomiera. Potom sú poruchy rytmu, ktoré pacient veľmi nepríjemne vníma, ale jeho život neohrozujú. Keďže sa pacient cíti zle, nutne vyhľadáva pomoc. A treťou kategóriou sú poruchy rytmu, ktoré pacient celkom dobre toleruje alebo vôbec nevníma.

Ak tieto poruchy rytmu dlhodobo pretrvávajú a neliečia sa, môže dôjsť k srdcovému zlyhaniu a tiež k tomu, že sa srdcový sval chorobne zmení. Najčastejšou poruchou rytmu je fibrilácia predsiení, ktorá okrem negatívneho vplyvu na srdce pre pacienta predstavuje riziko vzniku tromboembolických príhod, z ktorých najobávanejšou je cievna mozgová príhoda, takzvaná porážka.

Určite áno. Stres vplýva na každého, no u zdravého jedinca nevyvoláva zdravotné ťažkosti. U jedincov s predispozíciou alebo so známym kardiálnym ochorením, alebo známou náchylnosťou na poruchu rytmu môže byť stres spúšťačom poruchy rytmu. Ak v súčasnosti pacienti pociťujú veľký stres z danej situácie (myslím aktuálnu pandémiu koronavírusu), ktorá im zhoršuje celkový stav, ale aj kvalitu života, je vhodné počas prechodného obdobia užívať lieky na upokojenie či už na bylinkovej báze, alebo anxiolytiká. Samozrejme, lieky sú tou poslednou možnosťou. Pravidelný pohyb a neustále zamestnávať myseľ považujem za najlepší spôsob prekonávania danej situácie.

Lekára treba vyhľadať vtedy, ak sa pacient cíti zle, má ťažkosti, ktoré dovtedy nemal, alebo sa mu zhoršil chronický stav.

♥ Búšenie srdca – palpitácia. Je to pocit, že vaše srdce bije silno, pomaly, rýchlo alebo nepravidelne. Môžete tiež občas cítiť, akoby sa vám srdce chvelo alebo vynechalo úder.

♥ Bolesť na hrudi

♥ Nepravidelná akcia srdca

♥ Ťažoba, závraty, odpadávanie

♥ Slabosť, potenie

♥ Ťažkosti s dýchaním

♥ psychické príčiny – úzkosť, stres, panický záchvat,

♥ hormonálne príčiny – nadmerná činnosť štítnej žľazy, hormonálne zmeny počas menštruácie či v tehotenstve,

♥ iné príčiny – anémia, horúčka, zmeny okysličenia krvi, požitie alkoholu, drog či cigariet.

Niekedy si príznaky arytmie ani nevšimnete, inokedy môžete mať pocit, že trpíte vážnou srdcovou arytmiou, no v skutočnosti ide o nezávažný typ. Niektoré arytmie život neohrozujú a niektoré môžu znamenať rýchlu smrť – napríklad fibrilácia komôr (vyžaduje sa rýchly zásah defibrilátorom). Ak máte podozrenie, že vaše srdce nefunguje správne, určite neodkladajte návštevu lekára. Pomocou EKG vyšetrenia lekár zistí, o aký druh arytmie ide.