Aj vy zanedbávate čistenie zubov? Keď zistíte, čo vám hrozí, hneď sa objednáte k lekárovi!

Prevencia zubného kazu a ochorení parodontu stojí na výžive, ústnej hygiene, fluoridácii a pravidelnej odbornej starostlivosti v ambulanciách zubných lekárov.

Vedeli ste, že zubný kaz je chronické infekčné ochorenie? Zubný povlak nespôsobuje len zubný kaz a zápach, ale aj zápal ďasien. Odtiaľ sa baktérie môžu preniesť až k vzdialenejším orgánom.

Zápalom telo reaguje na zvýšené množstvo baktérií na rozhraní zubov a ďasna. Ak zápal postihuje len ďasno, hovoríme o gingivitíde. Ak táto nie je liečená, zápal poškodí kostné lôžko, v ktorom je zub uložený, a väzy, ktoré ho s ním spájajú – vzniká parodontitída. Varovnými signálmi sú krvácanie, začervenanie, opuch, zriedkavo aj bolesť ďasna počas čistenia. Spozornite aj vtedy, ak sú zuby citlivé na chlad a teplo, aj ak pri pohľade do zrkadla vidíte odhalené zubné krčky.

Zanedbané zuby môžu spôsobiť komplikácie práve vtedy, keď to najmenej potrebujete. „Najmä pred operáciou srdca, transplantáciou tkanív a orgánov by mal pacientov ošetriť zubný lekár, aby sa vylúčilo riziko infekcie. Len tak je možné predchádzať zhoršeniu celkového zdravia pacienta a zefektívniť liečbu,“ vysvetľuje Neda Markovská z Výboru Slovenskej komory zubných lekárov pre prevenciu.

- mŕtvicu

- zápaly uzlín

- srdcový infarkt / zápal srdca

- zápal obličiek

- cukrovku

- počas tehotenstva môže byť neliečená parodontitída príčinou rizikovej gravidity s predčasným pôrodom.

1. Čistí jablko zuby?

„Toto nepravdivé tvrdenie pochádza z minulosti a opiera sa o schopnosť tvrdej konzistencie jablka zotrieť prilepené zvyšky potravy. Nánosy povlaku však neodstráni,“ vysvetľuje Markovská. Ani jablko teda večer po umytí zubov nemá čo v ústach hľadať. „Obsahuje ovocné kyseliny, ktoré neprospievajú povrchu skloviny, pretože sa podieľajú na demineralizácii, t. j. rozpúšťaní – odvápňovaní skloviny.“ Po rannom vyčistení chrupu aspoň 30 až 45 minút nejedzte kyslé ovocie, ovocné džúsy a perlivé nápoje.

2. Špáradlo, kefka či niť?

8 z 10 zubných kazov vzniká v medzizubných priestoroch. Najdôkladnejšie ich vyčistí medzizubná kefka. Pri prvých použitiach môžu ďasná krvácať, no problém sa zvyčajne po niekoľkých dňoch vytratí. Zubná niť je určená pacientom so stesnaným chrupom. Špáradlo pomôže odstrániť zvyšky potravy, ale neodstráni zubný plak.

3. Na čo je „solo“ kefka?

Je určená na jemné a dôkladné čistenie ťažko dostupných zubných plôch stoličiek a ďasna v krčkovej oblasti zuba. Používa sa bez vody a pasty.

4. Ako často a ako dlho si čistiť zuby?

„Je dokázané, že pri vykonávaní správnej metódy čistenia zubnou kefkou a používaní odporúčaných pomôcok postačí dvakrát denne – ráno a večer pred spaním,“ uvádza odborníčka. Kefku jednoducho neodložte dovtedy, kým nie sú zuby úplne čisté. Plak najlepšie odhalíte dotykom jazyka a nie pohľadom do zrkadla. Medzizubné priestory postačí čistiť raz denne – večer.

5. Prečo si mám čistiť aj jazyk?

Povrch zdravého jazyka je mierne drsný a má svetlobiely tenký povlak. „Bunky na jeho povrchu podliehajú neustálej obnove a v pravidelných intervaloch sa olupujú. Ak ich neodstránime, zostávajú na povrchu a sú príčinou zmnoženého povlaku, kvasinkovej infekcie a zápachu z úst.“ Zvýšenou tvorbou nežiaduceho povlaku jazyka trpia najmä fajčiari a pacienti s tráviacimi problémami. Čistenie je prosté, škrabkou na jazyk urobte ráno a večer 2 – 3 ťahy od koreňa jazyka smerom dopredu.

6. Na čo si dať pozor pri čítaní obalov?

Aktívne látky proti krvácaniu síce potlačia príznaky problému a navodia pocit zdravia, ale skutočný problém zostane. SLS zložka zasa vytvorí penu, ktorá nám v ústach začne prekážať, a tak často skracujeme potrebnú dobu čistenia.

7. Čistím si zuby správne?

Pripomeňte si s nami správny postup pekne krok za krokom.

✔ Špičku medzizubnej kefky priložte šikmo k ďasnu na okraj medzizubného priestoru. Nájdite uhol, ktorý umožní zasunutie kefky bez použitia sily a vniknite do polovice priestoru. Zmeňte sklon kefky opačným smerom a zasuňte ju až na doraz. Takto vyčistite priestor medzi všetkými zubami, pričom každý môže vyžadovať iný uhol a veľkosť.

✔ Na zubnú kefku určenú na čistenie plochy zuba naneste pastu. Držte ju v šikmom uhle proti ďasnám. Skúste ju uchopiť ako pero. Jedna polovica vlákien pokrýva ďasná, druhá plochu zubov.

✔ Kefku pomaly posúvajte po oblúku odpredu dozadu použitím mierneho tlaku a jemného krúženia. Rovnako vyčistite i vnútorné plochy zubov.

8. Ako viem, či potrebujem dentálnu hygienu?

Pravidelne si čistíte zuby a navštevujete zubného lekára. Vaša známa si dala spraviť odbornú dentálnu hygienu. Mali by ste aj vy? „Dentálna hygiena je súčasťou prevencie ochorení v ústnej dutine. Má ju odporučiť zubný lekár, ktorý pozná váš zdravotný stav. Jej náplň sa u jednotlivých pacientov líši, no dôležitá je pre každého. Odborník zhodnotí efektivitu ústnej hygieny pomocou indexu krvácania ďasien a naučí vás správny spôsob čistenia chrupu, použitia pomôcok a výživy. Súčasťou je aj odstránenie pigmentácií a zubného kameňa a vyleštenie povrchu zubov.“

Áno. Môžete si poraniť ďasná a spôsobiť obnaženie krčkov zubov. Najčastejšou chybou, ktorú okrem toho robíme, je, že sa sústreďujeme na horné plochy zubov a zanedbávame najviac ohrozené miesta styku ďasna a zubov a medzizubné priestory.

>>> Prvá návšteva zubného lekára sa má uskutočniť už po dovŕšení 1. roku života, teda ešte predtým, ako bude potrebné bolestivé ošetrenie.

>>> Odborníci odhadujú, že keby sme od detstva mali správnu prevenciu, peniaze za jednu výplň by nám na ošetrenie vystačili asi do deviatej triedy.

Nielen kvôli línii, ale aj zdravému chrupu. Ak občas neodoláte sladkým nápojom, veľkou chybou je popíjať ich postupne. Obsahujú veľa cukru a kyseliny fosforečnej, ktorá zuby leptá. Rovnako aj pri sladkostiach platí, že je lepšie dať si ten kúsok čokolády naraz a nezobkať sladké maškrty priebežne počas celého dňa.

Aj vy si lámete hlavu nad tým, na čo sú vlastne dobré tie fluoridy? Bránia baktériám pri rozklade cukru, vytvárajú sklovinový povrch odolný voči kyselinám a podporujú regeneráciu ľahko napadnutého sklovinového povrchu. Možno ich získať zo zubnej pasty, zo želé, z preplachovacích roztokov, ale aj výživou prostredníctvom soli či fluoridových tabletiek. „V súčasnosti sa jednoznačne odporúča lokálna fluoridácia, t. j. aplikácia prípravkov s obsahom fluoridových zlúčenín priamo na povrch zuba. Fluoridujú sa len trvalé zuby, teda od 5.-6.roku života,“ radí doktorka Markovská.