Ste závislá od zdravého stravovania? POZOR! Ortorexia je nebezpečná, nespadnite do toho aj vy!

Vyznávači extrémne zdravého stravovania majú pocit nadradenosti nad ostatnými, ktorí sa stravujú „normálne“. Až pohŕdajú osobami, ktoré sa znižujú k jedeniu zmrzliny alebo hamburgerov. Ak ortorektici náhodou zhrešia a zjedia niečo „zlé“, nastávajú pre nich časy sebaobviňovania a smútku. No kde je hranica medzi tým, čo je ešte zdravo zdravé a čo už nie?

Pojem ortorexia pochádza z gréckeho slova „orto“, čo znamená pravý, správny. Ide o patologickú fixáciu alebo posadnutosť zdravou stravou, no hlavne o vyhýbanie sa takej strave, ktorú veľkovýrobne spracovali alebo chemicky či geneticky upravili. Zároveň ide o vyhýbanie sa takzvaným éčkam v potravinách. Táto posadnutosť sa však netýka len jedla. Ortorektici venujú všetky svoje myšlienky a hodnoty jedlu a jeho kvalite. Na rozdiel od známych porúch príjmu potravy (anorexia a bulímia) sa ortorektici vo všeobecnosti nezaoberajú svojou hmotnosťou, ale chcú sa cítiť „čistí“. Niektorí z nich dávajú prednosť vegetariánstvu, iní sú striktní vegáni či uprednostňujú surovú stravu. Ide však o veľmi tenký ľad medzi snahou o zdravé stravovanie a rozvojom psychiatrického ochorenia.

Nadmerné propagovanie správneho životného štýlu môže mať negatívne následky najmä u úzkostnejších ľudí. Prehnané úsilie ľahko vyústi až do ortorexie, keďže títo ľudia majú tendenciu brať všetko príliš vážne. Násilná propagácia zdravej stravy a nedostatok zdravého rozumu k tomu dopomáhajú. Ak ľudia začnú byť presvedčení, že to, čo jedia, im škodí, je to cesta do pekla. Pritom to, čo dnes odmietame, mohlo byť pokojne ešte pred rokom stravovacím hitom. Nech dnes urobíme čokoľvek, zajtra to môže byť použité proti nám. Bodaj by sme z toho neboli podráždené a nešťastné! Ale zároveň práve toto nás môže zachrániť pred tým, aby sme sa príliš striktne držali nejakých nových zaručených objavov v stravovaní a brali všetko príliš vážne.

Preto majte na pamäti, že tak ako nezvratne nepriberiete po jednej večeri alebo dovolenke, nedá sa povedať, kedy sa vám telo za nejakú zložku v strave pomstí napríklad chorobou. Život ohrozujúce hladiny živín sú známe, no často vzdialené od reality. Každá z nás je iná, inak citlivá. Nedostatok toho, onoho alebo, naopak, prebytok soli, cukru, tuku sa neprejavia náhle, ale postupne. Podobne pozvoľna sa aj naprávajú. Hádam zdravý rozum ešte nerozpučila obezita, ktorej prispieva tiež to, že jeme aj vtedy, keď nie sme hladné. Nepripravujeme jedlo s láskou, aby sme sa oň podelili s ostatnými a vychutnali spoločné chvíle. Jedlom sa odmeňujeme, jedlom deti vydierajú rodičov a opačne. To treba zmeniť a nemusíme hneď odmietať rôzne druhy potravín. Odjakživa platila požiadavka striedmosti a neprejedania. Dnes sme tradície opustili a nové sme zatiaľ nevytvorili. Možno by stálo za to vrátiť sa k tým najstarším. A potom si nemusíme pestovať rôzne závislosti.

1. Ak máte vyslovene nutkanie odmietať určité druhy potravín alebo s nimi spojené predsudky a trváte len na určitých potravinách, ktoré sú vhodné pre zdravie, začnite čítať aj štúdie, ktoré skúmajú tie „nezdravé“ potraviny, aby ste si vyvážili názorovú jednostrannosť.

2. Ak vás akékoľvek narúšanie stravovacích návykov vedie k úzkosti a nepríjemným pocitom, riešte to so psychológom.

3. Ak sa dlhodobo prísne strážite a obmedzujete v stravovaní tým, že vynechávate veľké množstvo potravín, ste na ceste k neustálej kontrole a závislosti. Dostaňte do života viac spontánnosti a porušujte pravidlá!

4. Ak začínate byť závislá od toho, ako vnímate svoj vzhľad, máte to spojené s jedlom a akákoľvek odchýlka vás rozhodí a zníži sebavedomie, musíte začať pracovať na sebaprijatí, pri ktorom si odpustíte nedostatky.

5. Ak vaše stravovanie začína ovplyvňovať aj váš spoločenský a sociálny život – odmietate akcie, kde sa nezdravo stravuje, i priateľov, ktorí jedia inak ako vy –, je čas prehodnotiť, či vás jedlo neovláda a príliš neobmedzuje. Ak už došlo k sociálnej izolácii a strach sa len stupňuje, je najvyšší čas navštíviť odborníka.