Radí Anna Kopáčová, bylinkárka z Vrbového a autorka kníh o bylinkách

Anna Kopáčová
Zdroj: GrandDesigns

Naše prastaré mamy poznali na každý zdravotný problém nejakú bylinku. Ich múdrosť pochádza z mnohogeneračných skúseností. Naši predkovia poznali prírodu, žili v súlade s ňou a plne sa na ňu spoliehali. Ona im na revanš poskytovala ochranu. Aj preto sme oslovili známu slovenskú bylinkárku Annu Kopáčovú, aby nám porozprávala o tom, ako sa ľudia liečili kedysi.

Kapucínka na chlebík,zádušník na astmu

Ľudové porekadlo hovorí: „Pán Boh nám dal bylinky na všetky choroby, len na smrť bylinka nie je.“ Naši predkovia robili z byliniek tinktúry, korene rastlín sušili, plody zavárali alebo robili džem či lekvár. Bylinky sušili, pretože nemali chladničky, ako máme dnes my, a všetko by sa im pokazilo. Takto mali zároveň hneď poruke liek na svoje neduhy. Vtedy si každý mohol vypáliť dobrú slivovičku a tak to robili aj moji predkovia. Moja babička často hovorievala, že keď bola mladá, ľudia lepšie zvládali všelijaké ochorenia, boli odolnejší. Dnes nás skolí obyčajná chrípka. Možno to bolo tým, že naši predkovia boli od rána do večera vonku, starali sa o gazdovstvo, mali dostatok fyzickej aktivity. To všetko posilňovalo ich imunitný systém. Aj strava bola zdravšia – z vlastnoručne dopestovaných plodín a z doma dochovaných zvierat. Na hnojenie sa používal maštaľný hnoj, keďže neexistovali chemické hnojivá. Naši predkovia napríklad dávali nasekanú kapucínku na omastený chlebík sebe aj deťom. Pamätám si, ako moja babička dávala do veľkonočnej baby zádušník, a predstavte si, že vtedy nikto nemal astmu ani akné. Zádušník pridávam do plnky, keď pečiem kura, dokonca ho pridávam aj do polievok.

Kapucínka na chlebík, zádušník na astmu
Zdroj: shutterstock, archív A. K.

Ochranné rastlinynamiesto dezinfekcie

V každej izbe na steny vešali lipové listy či mladú čečinu, pred príbytkami sadili rimbabu obyčajnú, lebo verili, že takto sa k nim nedostane žiadne ochorenie či mor. Šúpali a rozkrojovali tiež cibuľu na dve polovice. Ani by ste neverili, ako to krásne vydezinfikovalo ich domovy. Okrem toho pri obydliach vysádzali materinu dúšku, bazu čiernu či orgován a verili, že to odplaší hlodavce, plazy, muchy. Na svoje slamené strechy sadili ružu skalnú (niekto ju volá aj kamenná), ktorá sa rýchlo rozrástla, verili tomu, že keď udrie blesk, nezhorí im strecha. Odvtedy nesie ruža skalná ľudové pomenovanie ruža strechová. Ale táto rastlina je aj liečivá. Kedysi dokonca ľudia netrpeli toľkými alergiami ako my dnes. Oveľa viac používali bylinky, napríklad zádušník, cesnačku, štiav, vesnovku obyčajnú, saturejku záhradnú. Častejšie sa vtedy konzumoval chren, vďaka ktorému mali neuveriteľne dobrú pamäť. Vtedy každá dobrá gazdinka dbala o to, aby nazbierala a usušila bylinky a robila z nich rôzne „elixíry“ na zdravotné neduhy. Moja babička, ktorá sa dožila sto rokov, si robievala rôzne medicíny, ale užívala ich veľmi opatrne a v malom množstve. A nikdy neurobila viac, ako potrebovala. 

Návrat k prírode cítiť aj v tom, že mnohé ženy si robia vlastné čaje, masti či kozmetiku.
Zdroj: shutterstock, archív A. K.

Recepty od bylinkárky

Tinktúra z kapucínky väčšej na močové cesty

Potrebujeme: 100 g čerstvej kvitnúcej vňate kapucínky väčšej, 7 dl liehu alebo domácej pálenky, 7 dl pohár

Postup: Kvitnúcu vňať nakrájame, dáme do 7 dl pohára a zalejeme liehom alebo domácou pálenkou. Pohár uzavrieme a necháme odstáť 21 dní. Občas pretrasieme. Potom prefiltrujeme cez gázu a tri razy denne užívame 25 kvapiek na 1 PL teplej vody. Užívame osem týždňov, týždeň máme prestávku a takto môžeme kedykoľvek užívanie zopakovať. Túto tinktúru si hlavne robievali pri zápaloch močových ciest.

Tinktúra z kapucínky väčšej na močové cesty
Zdroj: shutterstock, archív A. K.

Chrenové víno na žlčník

Potrebujeme: 1 l sladkého červeného vína, 100 g nakrájaného čerstvého koreňa chrenu dedinského, litrový pohár

Postup: Do 1 l pohára s uzáverom vhodíme nakrájaný čerstvý koreň chrenu dedinského a zalejeme vínom. Dobre uzavrieme a lúhujeme dva týždne, občas pretrasieme. Potom prefiltrujeme cez gázu. Odložíme na tmavé a chladné miesto, najlepšie do chladničky. Užívame dvakrát denne, ráno a večer, 1 PL tohto chrenového vína. Tento nápoj je žlčopudný, rozpúšťa piesok v žlčovodoch a v žlčníku.

Chrenové víno na žlčník
Zdroj: shutterstock, archív A. K.

Víno z prvosienky na srdiečko

Potrebujeme: 1 l sladšieho červeného vína, 50 g čerstvej alebo sušenej prvosienky jarnej, litrový pohár

Postup: Prvosienku jarnú vhodíme do pohára a zalejeme vínom až po vrch. Pohár uzavrieme, občas pretrasieme. Lúhujeme3 týždne. Potom prefiltrujeme cez gázu a užívame 2-krát denne 1 PL. Víno je vhodné na posilnenie srdiečka, pôsobí ako kardiotonikum. Zbierame kvet aj list prvosienky, a to v apríli a máji.

Víno z prvosienky na srdiečko
Zdroj: shutterstock, archív A. K.

Masť z nechtíka na pokožku

Potrebujeme: 150 g čerstvých alebo sušených kvetov nechtíka lekárskeho, 500 g bravčovej masti, 10 g včelieho vosku

Postup: Nechtíkové kvety pražíme na masti 20 minút. Necháme odstáť 24 hodín. Po 24 hodinách mierne prihrejeme, pridáme včelí vosk a miešame, kým sa vosk neroztopí. Prefiltrujeme cez gázu (vtedy sa používalo biele plátno) a nalejeme do vhodných nádobiek či pohárikov. Necháme vychladnúť a odložíme do chladničky. Naši predkovia nemali chladničky, a preto všetko robili zo sušených byliniek či koreňov.

Masť z nechtíka na pokožku
Zdroj: shutterstock, archív A. K.

Čaj zo zádušníkapri astme

Potrebujeme: 1 ČL čerstvej alebo sušenej vňate zádušníka brečtanovitého, 2,5 dl vody

Postup: Zádušník brečtanovitý zalejeme vriacou vodou, 10 minút lúhujeme a precedíme. Čaj môžeme dochutiť medom. Je vhodný pri záduchu a astme.

Čaj zo zádušníka pri astme
Zdroj: shutterstock, archív A. K.

 Viete, že...

… aj v medicíne sa vraciame späť k našim koreňom? Mnohé triky takzvaných babiek bylinkárok dnes podporujeaj vedecký výskuma využívajú sa vo farmaceutickompriemysle.