Tajomstvo našich predkov: Moderná paleo výživa dodá telu to, čo mu najviac chýba

Ak naši predkovia nezahynuli v boji, dožili sa v dobrom zdraví aj osemdesiatky. A na dôvažok oveľa menej trpeli na reumu, osteoporózu, mali lepšie zuby a väčší mozog. Tvrdia to autori knihy Moderné paleo, podľa ktorej mali paleolitickí ľudia najbližšie k naozaj zdravej strave. Naša doba dožitia sa síce predlžuje, ale máloktorého zo súčasných seniorov netrápi nejaký zdravotný neduh.

Väčšina ľudí vo vyššom veku musí pravidelne užívať lieky a kvalita ich života má ďaleko od toho, čo by sme si predstavovali. Aj preto by sme sa mali zamyslieť, čo si dáme na raňajky, aký obed či večeru si pripravíme a aké suroviny na to použijeme.

Strava musí obsahovať dostatok vitamínov, enzýmov a minerálov, obmedzuje spotrebu sacharidov a vylučuje potraviny s vysokým obsahom problematických látok a alergénov. Paleo jedlá sú primerane sýte, nedráždia tráviaci trakt, nespôsobujú výkyvy glukózy a výborne chutia. Základ na ich prípravu tvoria minimálne technologicky spracované suroviny.

Väčšina ľudí konzumuje stravu zloženú prevažne zo sacharidov (pizza, cestoviny, omáčky, zákusky...). V takom prípade sa naše telo prepne na tzv. sacharidový režim a ten je najmenej efektívny s najvyššími zdravotnými rizikami. Ak znížite príjem sacharidov a zvýšite príjem tukov, olivového oleja, bravčovej či kačacej masti, masla, slaniny, fungujete v tukovom režime.

Je oveľa zdravší, ako ten sacharidový, pretože dodáva energiu, perfektne, včas a na dlhšiu dobu zasýti a umožňuje vitamínom ľahšie sa vstrebať. No a naše telo potrebuje k šťastiu aj primerané množstvo bielkovín, ktoré sa starajú o rast a obnovu buniek, hormonálnu rovnováhu a látkovú premenu. Najefektívnejší a najzdravší je pre nás podľa paleo teórie stav nutričnej ketózy, kedy prijímame sacharidy úplne minimálne a jediným zdrojom energie zostanú pre nás tuky. Vtedy sa najľahšie chudne a najvýraznejšie zlepšuje zdravotný stav.

Na normálne fungovanie potrebujeme denne 20 až 50 g cukrov. Vďaka nim prebieha normálna činnosť mozgu a červených krviniek. Všetky ostatné bunky lepšie existujú vďaka tukom. Ak konzumujeme priveľa sacharidov, ohrozuje to náš krvný obeh a kvôli vznikajúcej toxicite poškodzuje tkanivá a vytvára zápaly. Zvýšená krvná glukóza blokuje ochrannú funkciu bielych krviniek a to oslabuje našu imunitu.

Kvôli krvnej glukóze sa tiež rýchlo množia mikroorganizmy, kvasinky a plesne, ktoré spôsobujú množstvo zdravotných ťažkostí od kožných ochorení až po rakovinu. Ak jeme priveľa cukrov, rýchlejšie starneme. Nadbytočný inzulín totiž blokuje uvoľňovanie pohlavných hormónov, ktoré majú omladzujúcu a liečiacu funkciu. Jednoducho, ak sa chcete vyhnúť srdcovo-cievnym ochoreniam, cukrovke, rakovine, skleróze multiplex, Alzheimerovej a Parkinsonovej chorobe, zubnému kazu či parodontóze, preraďte zo sacharidového na tukový či ketónový režim.

Glutén: bielkovina rastlinného pôvodu, lepkavá hmota, ktorú naše telo nevie stráviť (vyrába sa z neho lepidlo na papier). Nachádza sa v obilninách, niektorých mäsových výrobkoch, omáčkach, konzervách a hotových potravinách. Ak jeme veľa jedál s gluténom, v tenkom čreve sa lepí na steny, poškodzuje ich a komplikuje trávenie.

Laktóza: mliečny cukor, na jeho spracovanie a strávenie potrebujeme enzým laktázy, ktorý veľká časť populácie nemá. Výsledkom sú tráviace ťažkosti ako nafúknuté brucho, kŕče, plynnatosť, pocity nevoľnosti.

Kazeín: mliečny proteín, ktorý tiež mnoho ľudí nevie stráviť. Pokladá sa za silný alergén. Kazeín aj laktóza sú lepšie stráviteľné z fermentovaných mliečnych produktov. Samy si vyskúšajte, čo vám škodí, a čo nie.

Lektín: bielkovina rastlinného pôvodu podobne ako glutén poškodzuje bunky tenkého čreva. Najviac ho je obilninách, strukovinách, nefermentovaných mliečnych výrobkoch a vajciach.

Fytáty: sú to soli kyseliny fytovej, ktorá sa nachádza v obilí, strukovinách, semenách, rastlinných tukoch, paštétach, omáčkach a hotových jedlách. Ich negatívom je, že bránia organizmu využívať výživné látky z jedla a v spojení s niektorými enzýmami blokujú trávenie. Napríklad fytáty v chlebe môžu zablokovať absorpciu minerálov zo zeleniny alebo trávenie mäsa v žalúdku. Pozor, cereálne a viaczrnné pečivo obsahuje viac fytátov ako biele.

Solanín: rastlinná bielkovina so zápalovým účinkom. Nachádza sa v paradajkách, paprike, zemiakoch, baklažánoch. Ak máte alergiu alebo zápalové ochorenie, radšej ich nejedzte alebo vyskúšajte, či vám nerobia zle.

M. Karpaty, D. Uríčková: Moderné paleo

Túžite byť zdravé, štíhle a plné energie? Môžete to dosiahnuť raz a navždy vďaka tejto múdrej a príjemnej knihe plnej dobrých rád chutných receptov. Stačí zopár týždňov a všetko môže byť inak. Ikar

Plnená zapekaná cuketa (dve porcie)

Dve väčšie cukety umyjeme, rozkrojíme, vydlabeme a vložíme do misy. Pridáme nakrájané čierne olivy a osolíme. Na panvici spečieme na kocky nakrájanú slaninu (50 g), pridáme 1 paradajkový pretlak a zmes olív s vnútrom cukety. Povaríme a nakoniec pridáme drvenú bazalku. Zmesou naplníme cukety a poukladáme na plech vystlatý papierom na pečenie. Zapekáme asi 15 minút na 190 °C. Tesne pred dopečením posypeme tvrdým strúhaným syrom.