Zákernú demenciu sa neoplatí ignorovať: Ak už TERAZ nezačnete robiť tieto veci, môžete skončiť veľmi zle

Ešte pred dvadsiatimi rokmi boli lekári bezmocní. Demenciu považovali za prirodzený a nevyhnutný dôsledok staroby a pacientom dávali len mizivú nádej. V posledných dvadsiatich rokoch bolo publikovaných viac ako 73 000 výskumov o príčinách a liečbe demencie. Čo robiť, aby sme sa jej vyhli?

Alzheimerova choroba trápi už vyše 40 miliónov ľudí po celom svete a počet chorých ďalej rastie. Odhaduje sa, že do roku 2050 vzrastie na celom svete minimálne na 115 miliónov prípadov.

Aj preto by sa mal každý najneskôr okolo päťdesiatky sústrediť na to, ako často sa hýbe. Chce to minimálne dvadsať minút rýchlejšej chôdze denne alebo svižnejšiu jazdu na bicykli párkrát do týždňa.

Potvrdzujú to aj aktuálne výskumy: tí, ktorí pravidelne cvičia, majú na rozdiel od gaučových typov lepšiu pamäť, postreh a lepšie dokážu riešiť problémy. Vedci tiež zistili, že čím viac sa hýbeme, tým menej mozgových buniek strácame.

Aby mozog nezlenivel a zostal čo najdlhšie zdravý, treba ho používať. Čo vám k tomu môže pomôcť? Maľujte a kreslite. V nemeckej štúdii u šesťdesiatnikov a sedemdesiatnikov, ktorí navštevovali lekcie umenia, si v ich mozgoch počas štrnástich týždňov vytvorili nové spojenia v oblastiach, kde sa mali strácať kvôli postupujúcemu veku.

Môžete tiež skladať puzzle a hrať stolové hry, alebo skúste nový jazyk. Vedci zistili, že u ľudí, ktorí hovoria viac ako jedným jazykom, starne a degeneruje mozog pomalšie ako u tých, ktorí hovoria len jednou rečou.

Mozog potrebuje každý deň kvalitné ovocie a zeleninu. Vedci obzvlášť odporúčajú špenát, ananás a čučoriedky. Z korenia napríklad kurkumu.

Mozog sa tiež nezaobíde bez tukov. Najzásadnejšie sú pre neho nenasýtené mastné kyseliny omega-3. Ich základnými zdrojmi sú ryby, oriešky, semená a listová zelenina.

Mozog ale tiež potrebuje palivo: glukózu. Organizmus ju pre neho získava zo sacharidov, teda zo zložitejších cukrov a škrobov. Čerpajte ich z celozrnného pečiva, cestovín, zemiakov a ryže.

Nepôjde to ani bez bielkovín. Sú zdrojom aminokyselín, z ktorých sa vytvárajú okrem iného aj regulátory a nervové prenášače.

To sú látky dôležité pre pochody prebiehajúce v mozgu. Vhodným zdrojom bielkovín sú ryby, netučné druhy mäsa, vajíčka, netučné mliečne výrobky, sója, orechy a strukoviny.

Keď spíme, náš mozog vyplavuje toxické zlúčeniny a zároveň triedi všetko, čo sa stalo počas dňa. Keď spíme málo alebo nespíme dosť hlboko, strácame energiu, ale mozog aj predčasne starne.

Potreba spánku je ale u každého iná a mení sa aj s vekom. Takže skôr než aby ste riešili, koľko hodín denne máte spať, uvažujte, ako sa cítite počas dňa: unavení alebo plní energie? Tiež majte v spálni čo najväčšiu tmu a vyhoďte z nej všetku elektroniku.