V mojej práci sa zmenila najmä charakteristika výjazdov. Drvivú väčšinu tvoria pacienti s kovidom, ku ktorým prichádzame, keď sú na tom zle.

Ľubomír, pracovník záchrannej zdravotnej služby:

Milé slovo je niekedy lepšie ako infúzny roztok
 

V poslednej chvíli

Majú vyše týždňa vysokú teplotu. Prestanú prijímať tekutiny a potravu. Niekedy u nich nastane ťažký metabolický rozvrat. Prichádzame často v poslednej chvíli a v prvom rade im znižujeme teplotu, ak je rozbehnutý zápal pľúc spôsobený kovidom, snažíme sa im uľaviť kortikoterapiou a zavodňujeme ich infúznou terapiou. Často sú najmä psychicky vysilení, takže z vlastnej praxe viem, že milé slovo je niekedy lepšie ako infúzny roztok alebo nejaký liek.

Ľudia zmäkli

Práve v tomto období ľudia povahovo zmäkli, najmä tí s kovidom sú vysilení a unavení, často až na hrane života a smrti. Pred tým, než vypukla pandémia, sme sa stretli s ľuďmi, ktorí sa oháňali pseudoprávami a vyvršovali sa na nás, čo sme povinní robiť. Počas pandémie akoby ľudia dostali zdravý rozum, sami na sebe pociťujú vplyv ochorenia a súcitia s ostatnými a najmä s nami.

Aj medzi záchranármi chýbajú ľudia, a tak často chodí domov len spať a ide späť do práce.
Zdroj: shutterstock