Keď som začínala, všetko ma bolelo a bola som ako drevo, ale... Toto som si vďaka joge vyliečila!

Moja prvá otázka bola, ako si hľadá čas na cvičenie, ale dozvedela som sa, že hľadať nemusí. „Nehľadám čas na cvičenie, ja si ho spravím! Niekedy cvičím dvakrát za deň, niekedy raz, ale cvičím každý deň. Ráno i večer, ak sa podarí, tak to mám najradšej,“ vysvetľuje, ale občas sa stáva aj Anne, že ráno nestíha alebo je lenivá.

Začiatky boli všelijaké. „Chcela som cvičiť, nie chudnúť, ale nevedela som čo. Bola som v nesúlade sama so sebou. Známa sa ma opýtala, či nechcem cvičiť jogu, že má kamarátku, ktorá to predcvičuje. Ešte v ten deň som šla na prvú hodinu. Keď som čakala na cvičenie, takmer som sa na to vykašľala a odišla, nikoho som tam nepoznala, bola som ako drevo, žiadna ohybnosť, nič, ale teraz ďakujem sama sebe, že som to nevzdala.“

Hoci sa na začiatku Anna necítila vo svojej koži, rýchlo pochopila, že joga je pre každého. „Joga nie je o tom, dať si nohy za hlavu a tváriť sa ako majster sveta,“ vysvetľuje a zdôrazňuje, že v joge sa nikto s nikým neporovnáva. „Každý sa snaží zo dňa na deň prekonávať samého seba. Páči sa mi, že ju môžu cvičiť všetci, chorí, zdraví, mladí, starí. Je všestranná, prospešná fyzicky i duševne. Polohy v sede, v ľahu, v stoji, všetky zamerané na niečo iné, respiračné cvičenia, cviky na uvoľnenie lymfy, otvorenie čakier. Tým, že nie je jednotvárna, je zaujímavá.“

Odkedy cvičí, je spokojnejšia, vyrovnanejšia, šťastnejšia, ohybnejšia a zlepšilo sa jej dýchanie. „Nemusím používať kvapky do nosa. Keď som začala, všetko ma bolelo, celé telo bolo stuhnuté a boľavé, môj prvý úspech prišiel po troch mesiacoch cvičenia, veľmi som sa tešila.“ Dlho totiž mala pocit, že sa nedeje vôbec nič, nech sa akokoľvek snaží. Ale potom to prišlo, telo ju pustilo ďalej a z jednoduchých pozícií mohla prejsť k tým zložitejším. „Každý deň som o krok ďalej. Sú asány (jogové cviky, zostavy), v ktorých sa posúvam viditeľne, a iné, pri ktorých sú to milimetre, sú veci, ktoré telo robí rado a sú také, pri ktorých trpí.“

Či je to ťažké? Nie! Či to bolí? Áno! Anka to vysvetľuje takto: „Bolí to, ale je to dobrá bolesť, bolesť, ktorú mám rada. To nadšenie, ak dokážete zrazu niečo nové, niečo, čo ste si niekedy ani len nevedeli predstaviť, je úplne nádherné!“ Ak niekto tvrdí, že nemá čas alebo to nezvláda, sú to podľa Anny len výhovorky. „Mám dcéru a chodí cvičiť so mnou alebo cvičím doma počas toho, ako sa učí alebo hrá, a ja mám čas. Chodím do práce, prídem občas unavená, ale mne je to jedno, práve to je dôvod – ísť sa nabiť. Niekto sedí v cukrárni so zákuskom ústach, ja cvičím. Život s jogou mi vyhovuje, našla som niečo, čo je mojou súčasťou, mojou cestou. Cítim sa naplnená!“

Joga je spojenie energie našej duše s vesmírnou. Zlož si ruky do NAMASTE, daj si cieľ a choď si za ním, zavri oči, zlož si ruky do NAMASTE a ďakuj za všetko dobré v tvojom živote. Ak si myslíš, že nie je za čo, tak hneď prvá vec, že si sa ráno zobudila, lebo nie každý ma šancu začať znova. Ráno pozdrav slnku, večer pozdrav mesiacu, zatvor oči, uvoľni sa, sústreď sa na svoje dýchanie, nemysli a príjmi odpovede zo svojho vnútra na svoje otázky.