Toto nepodceňujte! Nielen chrípka nájde svoje obete, ale aj alergia na... Fíha, to vážne?

V týchto dňoch nás to s ubúdajúcim denným svetlom čoraz viac ťahá zostať vnútri a zababušiť sa do deky. Nanešťastie sú situácie, keď von jednoducho vyjsť musíte, a vtedy vás chytá bolehlav, pretože sa zasa prejaví vaša neznášanlivosť sychravých dní. Nie tá emočná, ale skôr fyzická. Keď klesá vonkajšia teplota, začnete nezastaviteľne kýchať a na rukách, nohách či tvári sa objavia červené fľaky, ktoré svrbia. A to napriek tomu, že ste naobliekaná tak, že iným by to stačilo aj na Sibíri. Ak ste sa v tomto opise spoznali, pravdepodobne máte alergiu na zimu.

Sledujte, či máte príznaky

Ak ste v chladnom období na sebe objavili vyrážky, ktoré svrbia, prípadne opuch, zbystrite pozornosť. Sú to všeobecne známe príznaky alergie, no ak sa objavia len v čase, keď je vonku čoraz chladnejšie, je viac ako pravdepodobné, že máte alergiu na chlad. Samozrejme, ak strávite vonku len päť minút za celý deň, zrejme to nebude tento typ alergie. Tá sa totiž prejavuje najmä pri dlhšom pobyte v zime či mraze. V prípade, že vonku trávite dosť času, teplota je nízka a vy ste skutočne takýto alergik, okrem bežných príznakov, ktoré sme už spomenuli, sa môže objaviť strata citlivosti v prstoch, tupá bolesť v prstoch, slzenie, pálenie sliznice, zapchatý nos či dráždivý kašeľ. Tieto príznaky sa však nemusia prejaviť len pri pobyte vonku v zime, ale napríklad aj pri pití ľadových nápojov.

Nenápadný votrelec

Možno si poviete, že život s takou alergiou sa dá v pohode zvládnuť, veď zimu, takú poriadnu, máme len štyri mesiace v roku. Pravda však je, že alergia na chlad je nepríjemná. Ľudovo sa nazýva aj chladová žihľavka a, dámy, na našu smolu, častejšie trápi práve nás ženy než mužov. Prejavuje sa pri teplotách bod bodom mrazu, no je pravda, že citlivejšie osoby môže potrápiť aj pri pár stupňoch nad nulou. Zväčša sa objaví v podobe vyrážok na lícach, suchej a popraskanej kože na rukách či krku, no môže sa objaviť aj ako mierne bolestivé svrbenie napríklad na stehnách.

Otestujte sa doma

Ak si nie ste istá, či aj vy patríte medzi „zimných alergikov“, a nechcete robiť paniku už po prvom raze, čo ste zistili, že máte suché ruky, môžete si urobiť malý test doma. Vezmite si kocky ľadu, prípadne nejakú balenú potravinu z mrazničky. Následne ich priložte k jemnej koži na vnútornej strane zápästia a pár minút počkajte. Ak koža na mieste kontaktu s ľadom očervenie, svrbí, opúcha, je viac než pravdepodobné, že máte chladovú žihľavku. Aj odborník by na začiatku skúšal reakciu vašej pokožky na kontakt so studenou vodou. Po samoteste neváhajte navštíviť alergiológa, najmä ak problémy pretrvávajú. Ten vám pomôže s vhodnou liečbou. Nasadí antihistaminiká či antileukotriény. Pri problémoch s dýchaním vám naordinuje sprej na uvoľnenie priedušiek, na kožné problémy vám môže predpísať lokálnu masť.

V čom je najväčší problém?

Ako pri každom ochorení, aj alergia na chlad má svoj háčik. Tu je ním to, že ju často vôbec neodhalíme. Ani nám len nenapadne, že by mohlo ísť o alergiu na chlad. Suché ruky pripisujeme tvrdej vode, pri svrbení a vyrážke máme pocit, že je to skôr z niečoho, čo sme zjedli, než zo zimy, prípadne si hneď diagnostikujeme ekzém, nabehneme do lekárne a pýtame si voľne dostupné mastičky. To nie je práve vhodné riešenie. Pozor si treba dať aj pri deťoch, ktoré majú omnoho citlivejšiu pokožku než dospelí. Navyše odborne neliečené problémy, spôsobené alergiou na zimu, vám môžu poriadne skomplikovať pobyt na mraze. Obmedzí vás to nielen pri športoch, ktoré milujete, ale aj návrat z obyčajnej prechádzky vás môže poriadne svrbieť.

Prečo vlastne vzniká?

Veľkú rolu pri vzniku a rozvoji alergie na chlad hrajú náhle zmeny teploty prostredia. To znamená, že fyzikálne vplyvy, ako je chlad, pôsobia ako priamy aktivátor vyplavovania mediátorov. Teda napríklad histamínu z mastocytov, pričom tieto látky môžu vyvolať klinický prejav zvýšenej reaktivity na slizniciach dýchacích ciest, očných spojiviek či kože. Zaujímavé však je, že nejde o skutočnú alergiu, pretože tá je vyvolaná alergénom, kým tá na chlad je „len“ odpoveďou na fyzikálny podnet. Príčinou vzniku je aj dnešný spôsob života – viac času trávime vnútri, kde je teplo, vlhko a svetlo, a naše obranné mechanizmy pôsobením týchto faktorov zleniveli. 

Skúste túto prevenciu:

❉ Ak je to možné, obmedzte časté a rýchle prechody z chladu do tepla a naopak.

❉ Pravidelne sa krémujte a siahnite po krémoch, ktoré bojujú so začervenaním a pokožku upokoja.

❉ Neškriabte sa.

❉ Miesta, na ktorých sa alergia prejavuje, sa snažte lepšie chrániť, napríklad rukavicami, čiapkou, oblečte si pod nohavice pančuchy.

❉ Ak patríte medzi bežcov, behávajte radšej na obed alebo popoludní, ráno a príliš neskoro večer sa totiž vystavujete najväčšiemu chladu.

❉ Skúste sa otužovať, no začnite radšej až na jar či v lete.

❉ Ak vám lekár diagnostikoval chladovú alergiu, zdôraznite mu, že ste často vonku v zime, ktorá to spôsobuje – lekár vám môže predpísať antihistaminiká ako prevenciu.

Čo treba robiť?

Ak ste spozorovali, že vaša pokožka prechádza zmenami, konkrétne je suchá, začervenaná, svrbí či opuchne, alebo začnete kýchať a kašľať, prípadne sa objavia problémy s dýchaním, nepodceňujte to. Len obyčajný krém nepomôže a váš problém len na chvíľu potlačí. Ideálnym riešením je navšteva odborníka. Dermatológ či alergiológ sa na vás pozrie a buď vám diagnózu potvrdí, vyvráti, alebo možno príde na to, že vás trápi iný problém, ktorý vám pomôže vyriešiť.