Najlepšia rada, akú ste kedy mohli dostať: Ak dodržíte túto jednu vec, bude vám v živote konečne dobre

Otázka, kedy je ten správny čas na životné zmeny, nie je vôbec taká jednoduchá, ako na prvý pohľad vyzerá. Potešiteľné je, že odpoveď na ňu existuje. „O zmenách treba uvažovať vtedy, keď sa ozýva neodbytná potreba mať niečo inak ako doteraz,“ vysvetľuje vzťahová a životná koučka Janette Šimková. „Je takmer jedno, z čoho to pramení, keď túžba po premene existuje. Zvyčajne ju vyvoláva nespokojnosť, ktorá nás aktivizuje.“

Podľa odborníčky, ktorá sa životnými zmenami zaoberá profesionálne, si najskôr musíme uvedomiť, že zmeniť dokážeme iba seba, náš postoj, myslenie, konanie a pri uvažovaní o zmene sa potrebujeme dostať do kontaktu so svojimi silnými stránkami, ústrednými hodnotami a vnútornou motiváciou na zmenu. „Vedomie dôvodov, ktoré nás k zmene vedú, nám pomáha mať jasno v tom, kam chceme ísť a prečo,“ hovorí Janette Šimková. Motivácia je dôležitá, potrebujeme dobrý dôvod, aby sme sa rozhýbali. No ak si stanovíme príliš vysoké ciele, nemusí to dopadnúť práve najlepšie. Odborníčka tvrdí, že pri neprimeraných cieľoch môžeme zlyhať, prípadne zažiť celú sériu neúspechov.

„Zmena vlastného správania je postupný proces. Potrebujeme o zmene premýšľať, potom ju plánovať, aby sme napokon začali skúšať, čo nám prinesie žiaduci výsledok. A potom nové správanie aj udržať,“ radí koučka a dodáva, že zmena v jednej oblasti života môže mať mobilizujúci účinok na zmenu v inej oblasti. Keď podľa nej zažijeme úspech v oblasti, kde je naša pripravenosť na zmenu vyššia, ľahšie postupujeme štádiom uvažovania o zmene v ťažšej oblasti, lebo sme posilnené sebadôverou, že sme už inú zmenu úspešne zvládli.

Názor odborníčky je, že zmena nie je lineárny proces, pri ktorom človek priamo postupuje na vrchol toho, čo chce. „Je prirodzené, že sa pri tom potkýname a chodíme hore-dolu. Keď sa nám nedarí vyliezť, možno nám chýba oporný kváder, alebo je veľmi vratký,“ zamýšľa sa. „Vtedy sa potrebujeme zastaviť, aby sme základ posilnili a mohli na ňom ďalej stavať.“ Janette Šimková považuje každú zmenu, aj tú pozitívnu, za obrovský stresor, ktorý od nás chce veľa energie, pozornosti a kapacít. Odborníčka preto radí postupovať krok za krokom, kým sa jedna zmena stabilizuje a uchytí a až potom pridať ďalšiu. Niekedy sme však nútené riešiť veľa vecí odrazu, a to je vyčerpávajúce a ohrozujúce. „Platí, že postupná zmena je menej bolestivá ako rýchla a radikálna,“ tvrdí koučka.

„S pribúdajúcim vekom ťažšie znášame prudké výkyvy a nepotrebujeme si robiť zemetrasenia,“ objasňuje Janette Šimková vplyv veku na priebeh životných zmien. Preto sa podľa nej netreba vrhať bezhlavo do rizika a všetky dôvody za a proti dobre zvážiť. „Chce to od nás, aby sme si vyjasnili dôvody na zmenu, aké budú zisky pre nás, ako aj pre iných. Neraz chceme ich súhlas a potrebujeme aj ten vlastný. V hre sú aj dôvody proti zmene a možné straty pre seba aj iných, a s tým prichádzajúce neschválenie od iných a tiež vlastný nesúhlas. Do toho sa primieša spleť vlastných pocitov a začneme sa strácať. Krok za krokom je najlepšia stratégia.“

Zmena si vyžaduje oveľa viac ako len myšlienku. Dlho otáľať znamená zacykliť sa a vyrobiť si veľa výčitiek, že to nedokážeme. Zostaneme frustrované a máme čoraz menšie odhodlanie napredovať.

Keď premýšľate o zmene, položte si tieto otázky:

1. Prečo sa chcem zmeniť? Napíšte si všetky dôvody, ktoré hovoria za. Čo na to moje pocity? Prečo sa mi to oplatí?

2. Prečo by som svoje správanie nemala zmeniť? Napíšte si všetky dôvody proti. Čo na to moje pocity? Čo sa bude diať ďalej, keď nič nezmením?

3. Čo ma zmena správania bude stáť? Aké obete som ochotná priniesť? Čo mi pomôže vydržať, keď príde kríza? Kto bude pri mne stáť?

Keď máme odpovede a nájdeme v nich postupnosť, ako sa vydať v ústrety zmene a čo urobíme ako prvé, druhé, nastal ten správny čas.

„Život od nás nechce, aby sme vždy stáli na vrchole – postačuje, aby sme podľa svojich momentálnych skúseností robili to najlepšie, čo môžeme. To dokážeme vždy, keď sa rozhodneme pre niečo z nášho pohľadu zmysluplné a vložíme do toho celé svoje srdce. Vtedy pocítime naplnenie a radosť. Vložiť sa iba polovičato znamená cítiť sa iba tak trochu spokojní,“ radí Janette Šimková, ktorá sa chce v novom roku zamerať na to, aby mala dostatok energie pre tých, ktorí ju budú potrebovať.

Odborníčka tvrdí, že každý, kto chce zmenu, potrebuje vnútornú podporu a motiváciu – bez nich vychádza akákoľvek snaha zvonka nazmar. Motivácia na zmenu zvonka (robím to pre svoju manželku, deti, zamestnávateľa) obvykle vedie k pocitom viny, frustrácii, hnevu a často to skončí zlyhaním. Kým nemáme svoju zmenu postavenú na vnútornej motivácii a chcení, neuspejeme. Keď si úprimne povieme: „Robím to preto, že sa potom dobre cítim,“ máme vyhraté.

Nemám rada novoročné predsavzatia a nikdy si žiadne nedávam. Zistila som totiž, že ak si niečo sľúbim (od zajtra nebudem jesť sladké, v pondelok začnem cvičiť, v stredu sa pustím do učenia francúzštiny), nikdy nenazbieram dosť motivácie a veci odsúvam na neskôr. Až prejde celý rok a môžem začať od začiatku. A tak na to idem inak. Hovorím si, že niečoho budem robiť VIAC a niečoho MENEJ. Nie je to také prísne a nesmrdí to slovíčkom musím, ktoré fakt nemusím. Som typický Blíženec a mám rada zmeny, ale zároveň ich neznášam. To je kombinácia, ktorej rozumiem iba ja a ďalší podobne postihnutí Blíženci. Ak teda zmena, tak postupná a nenásilná. Určite sa chcem vrátiť k masívnemu čítaniu kníh, viac sa vzdelávať, viac cestovať, viac sa venovať písaniu. A menej? Rozhodne sa chcem menej sťažovať a hundrať, v tom som naozaj dobrá (ale už nechcem byť). Ako vidím, budem mať čo robiť aj v roku 2017.

Myslím, že sa mi fantasticky darí v práci, už rok vyrábam s kolegami okrem týždenníka aj mesačník o jedle, naše Varenie&pečenie. A páči sa mi stále viac a viac. Teším sa z toho, ako krásne rastie moja krstná dcérka Mia a že miluje kuchyňu a prácu v nej rovnako ako ja! Čo plánujem urobiť inak? Asi to jediné, čo mi napadá, je, že si chcem viac vychutnávať. Najmä oddych, prosto len tak relaxovať bez naháňania sa a bez povinností. Hoci dopredu viem, že to nebude veľmi ľahké splniť, lebo som jednoducho taká zodpovedná, že chcem zvládnuť všetko. Takže vlastne plánujem do života trochu viac ľahkovážnosti, aby som jednoducho zahodila aspoň polovicu starostí. Predstavujem si to ako vyložené nohy, horúcu čokoládu alebo dobrú kávu so šľahačkou a k tomu kopce kníh.

Z mojich skúseností viem, že ak sa príliš upnem na nejakú zmenu v mojom živote, väčšinou to nedopadne dobre. Preto tomu tento rok nechávam voľný priebeh. Nech si zmena nájde mňa, hlavne tá pozitívna. Som človek, ktorý potrebuje vonkajšiu motiváciu, aby sa posúval vpred, pretože inak zostávam len v rovine snívania a predsavzatí. Platí to asi pre všetky oblasti môjho života. Napríklad učenie sa cudzích jazykov. Pokiaľ to bolo nevyhnutné a musela som komunikovať v angličtine kvôli práci, poctivo som ju drilovala v kurze. Potom prišlo obdobie, kedy som angličtinu nepotrebovala, tak som ju zavesila na klinec. Pritom som typ, ktorému jazyky idú. Moje predsavzatie do nového roku je jasné – poriadne sa venovať aspoň jednému cudziemu jazyku, no nielen pasívne. Uvidíme, ako to pôjde, lebo s učiteľkou angličtiny som sa dohodla už pred pol rokom a ešte stále som sa neodhodlala ísť na prvú hodinu. Hádam sa mi to v januári podarí.

Zásadná zmena v mojom živote je narodenie prvého vnúčika, čo ma urobilo neskutočne šťastnou. Naša malá rodina sa rozrástla a všetci sa veľmi tešíme na to, čo bude robiť po prvý raz, prvý úsmev, prvý zúbok, prvý krôčik, prvé slovo... Opäť sa mi vracajú chvíle z mladosti, keď som sama mala malé deti, mojich dvoch synov. Mám rada svoju prácu a úspechy v nej ma robia šťastnou, dúfam, že rok 2017 bude aspoň taký dobrý ako ten, čo odchádza. Teším sa na svojich klientov, mnohí z nich sú mi skoro priatelia, rada sa s nimi stretávam. To, čo potrebujem zmeniť v novom roku, je snažiť sa mať viac pohybu, chodiť na dlhšie prechádzky do lesa, začať sa venovať trochu svojej chrbtici – občas si zacvičiť. Budem sa snažiť nájsť si viac času na svojich blízkych priateľov, budem viac čítať ... a možno si opäť kúpim psa.

V osobnom živote sa chcem začať viac venovať sama sebe, nájsť si čas a vytvoriť si priestor na voľnočasové aktivity, skrátka vyčistiť si hlavu... Od januára si kúpim permanentku do posilňovne a trocha potrápim telo, pretože mám sedavé zamestnanie. Chcem sa prinútiť hýbať a urobiť niečo na zvýšenie fyzickej kondície. Tento rok som oslávila životné jubileum a to ma prinútilo viac rozmýšľať nad sebou... Minulý rok sa mi osvedčili pešie pochody domov, kúsok sa zviezť autobusom a zvyšné 4 kilometre po hrádzi pešo, trvá to hodinu a výborne funguje na utriedenie si myšlienok. Len čo sa zlepší počasie, obnovím túto tradíciu.

Ako majiteľka cestovnej kancelárie musím pre klientov vymýšľať zaujímavé výlety. Od roku 2017 chcem začať projekt „Slovensko inak“ – zájazdy po našej vlasti a zážitky z rodnej hrudy – Tokajská oblasť, drevené kostolíky na východnom Slovensku alebo poklady Spiša... kultúra spojená s ochutnávkou miestnej gastronómie, ako som to odkukala od rakúskych kolegov.

V odchádzajúcom roku u mňa vyhráva, že sme s priateľom šli prvýkrát do vlastného spoločného bývania. To v dobrom zatienilo všetko ostatné, a preto rok 2016 bude pre mňa vždy výnimočný. Najviac som si užila spoločné výlety po Slovensku, Česku a Rakúsku, očarilo ma Švajčiarsko, kde som bola prvýkrát a chcem sa tam vrátiť. V novom roku chcem začať opäť športovať a aj schudnúť. Nie som typ, čo si dáva predsavzatia na prelome rokov, takže sa mi ťažšie k tomu vyjadruje. Nedávam si ani ďaleké ciele. Žijem skôr pre prítomnosť a neďalekú budúcnosť, pretože neraz v živote sa mi stalo, že človek mieni – osud mení. Raz tu ste a druhý deň už nemusíte byť. Preto mám aj životnú filozofiu, že si treba naozaj užívať každý deň, tešiť sa z maličkostí, chodiť do prírody, dávať a prijímať lásku, tráviť veľa času so svojou rodinou a svojimi blízkymi.

U seba by som chcela zmeniť to, že musím začať brať veci viac s nadhľadom. Nebrať niektoré až tak vážne, respektíve neprežívať ich tak silno, najmä keď sa to mňa a môjho šťastia vlastne až tak netýka, len mi na tom záleží z princípu – od toho by som chcela v najbližšom čase upustiť.