Trápili ju žalúdočné problémy, nikto nezistil príčinu: Vylúčila z jedálnička TOTO a... PREBOHA!

Môj život sa začal meniť, keď som mala 34 rokov. Nastali u mňa ťažké zdravotné problémy súvisiace s trávením. Keď som niečo zjedla, hneď mi silno škvŕkalo v bruchu a mala som hnačky. A bývalo mi aj zle od žalúdka. Ale manželovi ani synovi, ktorí jedli to isté, nič nebolo.

Začalo sa veľké pátranie, ktoré potraviny mi nesedia alebo prečo sa to vlastne deje. Raz som mala pocit, že mi nesadla bageta, inokedy syr. Nevedela som sa v tom vyznať. Nakoniec som si myslela, že mi je zle zo všetkého. Ani vitamíny, ktoré sa dajú voľne kúpiť, a rôzne výživové doplnky som nemohla zjesť. Aj tie mi spôsobovali problémy, azda len vitamín C bol v pohode.

Desať rokov mi trvalo, kým som zistila, že mi vadí lepok, zemiaky aj ryža. Moja mama si napríklad všimla, že sa mi veľmi zhoršila kvalita vlasov. Mávala som ich krásne husté a teraz mi zredli, vypadávali, lámali sa. Pripisovala som to dočasnej situácii. Všetko sa trošičku upokojilo, keď sme sa presťahovali na dedinu. Manžel zdedil dom. Ako-tak som existovala, ale potom syn chcel ísť na nákup do supermarketu. Mala som zlú predtuchu. Cítila som, že tam nemám ísť, niečo mi bránilo vojsť aj do predajne. Chvíľu sme sa dohadovali, no nakoniec som vošla.

Keď sme sa vracali domov, na križovatke nás pustilo auto a my sme vkročili na priechod. No za tým autom, čo zastalo, sa rútilo ďalšie. Prišla obrovská rana a ja som zostala ležať na zemi. Obe autá do mňa narazili. Mala som dolámané a rozštiepené celé rameno. Musela som ísť do nemocnice. Dali ma do takej izby, kde som ledva vydržala štyri dni, a podpísala som reverz. Konečne som bola vo svojej posteli a mala vytúžený pokoj.

Keď som si myslela, že sa mi už nič nemôže stať, zase sa vrátili žalúdočné problémy. Asi tak po troch týždňoch všetko, čo som zjedla, na mňa pôsobilo ako jed. Mala som pocit, že mám rakovinu a zároveň COVID-19. Začala som trpieť silnými hnačkami a na oboch zápästiach sa mi zjavili veľké fľaky. Pálili, akoby mi horeli ruky. Štyri mesiace som postupne vylučovala všetko zo stravy, z čoho mi bolo zle, a zastavila som sa na bezlepkovom chlebíku, masle, roztierateľnom smotanovom syre jednej značky, inak som nič do seba nedostala.

Na lekárov som pôsobila ako hypochonder. Opakovane som sa ocitala na pohotovosti, kde mi dali nejaké injekcie a poslali ma domov. Jeden lekár mi povedal, že sa s tým nedá nič robiť, že si môj organizmus vytvoril intoleranciu na všetko, čo jem. Respektíve moja hlava si to vytvorila a telo reaguje. A keď to telo vníma ako otravu, tak na to neexistuje liek.

Myslím si, že som ochorela z veľkých stresov, ktoré som zažila, a naozaj sa to takto podpísalo aj na mojom fyzickom zdraví. Fungujem na diéte a mám trvalé následky, ktoré mi veľmi komplikujú život. Naozaj som si nemyslela, že prídem o svoje krásne vlasy a jedlo bude pre mňa otravou. 

Ivana

Často sme sa bavili s kolegyňami v redakcii, ako si človek dokáže nevedome spustiť vážne choroby a lekári tiež častejšie dávajú za pravdu, že všetko sa začína v hlave. Preto aj v Ivaninom prípade mohol byť stres spúšťačom a teraz je len na nej, aby sa ho pokúsila spracovať. Aj úzkosť, ktorú z Ivkinho príbehu cítiť, sa dá riešiť s odborníkom. Nie nadarmo sa hovorí, že stres a úzkosť sú hlavné choroby našej doby.