Nohu si položí za krk, vo vzduchu sa udrží len na jednej ruke. V tanečných súťažiach s 23-ročným partnerom poráža o 70 rokov mladších účastníkov.
Galéria k článku
Pre Tao Porchon-Lynch (93) skrátka požehnaný vek nie je prekážkou. "Jogu budem predcvičovať a učiť, kým budem žiť," vyhlásila nedávno 93-ročná Tao a dodala: "Navyše aj ja sa stále učím. Stále som vlastne začiatočník."
Jogu pritom cvičí už od detstva, keď s rodičmi žila v Indii a vyučuje ju viac ako 41 rokov. V pravom hornom rohu jej internetovej stránky doslova žiari slogan: "Neexistuje nič, čo by ste nezvládli." A týmto heslom sa aj ona celý svoj dlhý život riadi.
Pribrzdiť? To nikdy!
Nezastavila ju ani zlomenina nohy v krčku, keď v roku 2005 cestou na nákup spadla. Nasledovala totálna endoprotéza (výmena bedrového kĺbu) a varovanie lekára, že už to nebude ako predtým a ona sa bude musieť šetriť. Byť oveľa opatrnejšia.
"To nie je správna cesta!", Vyhlásila Tao a už mesiac po operácii sa vydala do štúdia spoločenských tancov a začala navštevovať tanečné lekcie. Dnes, po šiestich rokoch, sa so svojím 23-ročným tanečným partnerom zúčastňuje na súťažiach v New Yorku, New Jersey a Puerto Rico. A umiestňujú sa na najlepšie bodovaných pozíciách.
Lekárom sa smeje do očí
"Svojmu lekárovi som poslala fotografiu, na ktorej balansujem vo vzduchu len na rukách, navyše s prekríženými nohami," rozpráva sebavedomá jogínka sa šibalským pohľadom. "A pripísala som mu tam malú poznámku: 'Len som vám chcela ukázať, že s tým nemôžete nič urobiť.' Nechal si ju zarámovať a zavesil si ju v ordinácii, " dodáva s úsmevom.
Tao Porchon-Lynch je podľa blesk.cz živým dôkazom toho, že pravidelné cvičenie jogy, v kombinácii s pozitívnym pohľadom na život môže byť kľúčom k dlhovekosti. "Nikto mi nebude hovoriť, že niečo nemôžem robiť. Budem žiť tak, ako sa cítim," tvrdí.
Každý je pánom svojho života
Duchom stále mladá "starenka" je presvedčená o tom, že svoje telo môžeme "recyklovať" bez ohľadu na vek. "V mojom vnútri vzniká život a ak ho môžem zobudiť, nič s tým nenarobím! Budem tancovať a robiť jogu tak dlho, kým budem dýchať.", vyhlasuje sebavedome.
Neprestáva ani odovzdávať svoje vedomosti ostatným ľuďom. Týždenne má aspoň 12 hodín výučby. "Jóga je 'tanec života v nás'. Pokiaľ ju môžem ostatých učiť a robiť tak záslužnú prácu, budem pomáhať. Od svojich študentov dostávam toľko, koľko oni dostávajú odo mňa. Sú mojimi šperkami."