Veľká noc, ako ju nepoznáte: Toto ste o sviatkoch vo svete netušili

Hony na vajcia aj dlhý výstup

Procesiou kráčajú čierni kajúcnici. Pripomínať má pochovanie Ježiša Krista. Ďalším symbolom osláv v Belgickú sú hony na vajcia. Čokoládové vajíčka sa ukrývajú v záhradách, ktoré sa deti snažia nájsť.

Ďalším zvykom, ktorý pochádza zo 14. storočia, je pochod obyvateľov mesta Tournai na horu Saint-Aubert. Volá sa tiež výstup o palici, kedy si obyvateľ môže vybrať jednu z troch trás: 6-, 12- alebo 20-kilometrovú. Každá z nich sa končí na vrchole hory.

Nieje košík ako košík

Symbolom Veľkej noci v Poľsku je tzv. požehnaný košík. Pripravujú si ich na Veľkonočnú nedeľu. Vkladajú do nich kraslice, chlieb, koláč, soľ, korenie a biele klobásky. S takýmito dobrotami sa vyberú do kostola a nechávajú si ich požehnať.

Vajíčka znamenajú, že Kristus vstal z mŕtvych, chlieb a soľ sú pre bohatý život a dobré zdravie. Klobásky zasa symbolizujú príchod jari ako vyjadrenie žiadosti o dostatok jedla a plodnosti.

V znamení prekáračských listov

Domy sú v Dánsku na Veľkú noc vyzdobené zelenými vetvičkami a narcismi. Domáci si dva týždne pred Veľkou nocou posielajú tzv. prekáračské listy. Sú podpísané počtom bodiek podľa dĺžky hlások mena odosielateľa, čím sa zvyšuje šanca, že adresát svojho pokušiteľa ľahko odhalí. Do listov sa vkladajú snežienky a pivovary varia veľkonočné pivá, ktoré sú oveľa silnejšie ako inokedy.

Mäso, tanec, súťaže

Tradičným veľkonočným jedlom Írov je pórová polievka a pečená jahňacinka. Na Veľkonočnú nedeľu sa v uliciach tancuje. A tanečníci súťažia o koláče. Radi tiež kotúľajú vajíčka, priťom má každý pretekár v rukách bambusový kolík alebo lyžičku. Jeho úlohou je dokotúľať vajíčko do cieľového bodu čo najrýchlejšie.

Chuť čokoládových vajec

Čokoládu tu v tomto sviatočnom období nájdete v rôznych podobách vajec či kuriatok. Neskôr deti hľadajú vajíčka v záhradách. Darčeky hľadajú aj na zazvonenie, ako u nás na Vianoce. Na vidieku sa zabávajú súťažami v chytaní vajec.

Veľkonočný pondelok je vo Francúzsku iba dňom pracovného pokoja a nemá náboženský význam. Mäso,tanec, súťaže Tradičným veľkonočným jedlom Írov je pórová polievka a pečená jahňacinka. Na Veľkonočnú nedeľu sa v uliciach tancuje. A tanečníci súťažia o koláče. Radi tiež kotúľajú vajíčka, pričom má každý pretekár v rukách bambusový kolík alebo lyžičku. Jeho úlohou je dokotúľať vajíčko do cieľového bodu čo najrýchlejšie.

Ťuknime si na kraslice!

V Grécku sa všade, kam oko dohliadne, konajú vidiecke hostiny. Dominujú na nich grilovaná jahňacinka, vajíčka, chlieb, šaláty a samozrejme aj koláče. Po celý čas so sebou domáci nosia kraslice. Keď sa stretnú so známymi, ťuknú si s kraslicami a povedia:

„Kristus vstal z mŕtvych“. Gréci sú v tento čas známi aj tým, že jedia guľatý ploský bochník Christopsomon, na ktorom je kríž, a načerveno zafarbené vajíčka. Na Bielu sobotu zdobia kostoly a pripravujú sa na posviacku. Na Veľkonočnú nedeľu prichádzajú na rad radovánky.

Lepšie maďarské manželky?

Veľkonočný pondelok je tu známy pod názvom Ducking Monday. Názov bol odvodený od tradície hádzania dievčat do rybníkov. Očakávalo sa, že sa tak stanú lepšími manželkami... Najnovšie to už nerobia, len sa kropia voňavkami.

Dievčatá venujú za polievačku chalanom mince a veľkonočné vajíčka. Maďari sú aj v tomto čase známi svojou pohostinnosťou. Okrem mnohých iných dobrôt sú neodmysliteľnými maškrtami sviatočného stola tzv. beigli – sladké orechové alebo makové koláče a veľkonočná brioška.

Plodné ženy aj odveta

Česi, podobne ako my, hodujú a šibači si vyhotovujú z vŕbového prútia korbáče. Vyplietajú ich z ôsmich, dvanástich alebo dvadsiatich štyroch prútikov a na Veľkonočný pondelok ich okúsia nôžky dievčiat a žien, pričom šibači hovoria koledy.

Ženy ich potom ozdobujú farebnými stuhami a dávajú šibačom vymaľované vajíčka ako symbol vďaky a odpustenia. Dôvodom šibačky je, aby boli dievky zdravé a plodné. Už poobede môžu ženy myslieť na odplatu a vyšibať a poliať chlapov studenou vodou.

Vyupratované domácnosti

Prípravy na Veľkú noc na Slovensku sa začínajú jarným upratovaním. Domácnosti si vyzdobujeme veľkonočnými dekoráciami, napríklad aj rozkvitnutými vetvičkami bahniatok. Pečie sa okrúhly bochníček paška. Veľkonočný pondelok je v znamení oblievačiek, kolied, hodovania a radovánok.

Dievčatá sa najmä na dedinách chtiac-nechtiac vykúpu aj v potoku. Oblievačka je symbolom odovzdania životodarnej fyzickej a duševnej sily vody milovanej osobe – dievčaťu. V utorok sa zasa oblievačka ujde aj mládencom. Preto sa mu vraví aj Odvetný utorok.

Karneval aj jahňacinka

Pečená jahňacinka je najväčšia veľkonočná talianska lahôdka. Ďalšou špecialitou sú praclíky. Už po Novom roku sa v uliciach Talianska začína karneval, ktorý trvá až do Popolcovej stredy. Vtedy sa všade jedia najmä palacinky. Najväčším lákadlom je ale tzv. smrť karnevalu.

Na festivale masiek v Benátkach je slamené telo Kráľa karnevalu naplnené výbušnými žabkami, o polnoci je spálené na Piazza San Marco. Symbolom karnevalu je tlstý muž. Ten symbolizuje hodovanie, ktoré práve vrcholí. Kontrastom je maska Quaresima, ktorá predstavuje pôst a stelesňuje starú vychudnutú ženu. Má sedem nôh, ktoré symbolizujú sedem týždňov nadchádzajúceho pôstu.