Vrana k vrane, žena k mačke: Aj vy bývate u svojej Micky?

Ak o vás niekto povie, že ste „cat lady“, veľmi sa netešte. V skutočnosti je to urážka, alebo skôr diagnóza, môžete si vybrať. Typické cat ladies sú strapaté postaršie tety v úplete, s okuliarmi a plachým pohľadom.

Dosť zvláštne voňajú, so susedmi sa už dávno nezdravia a za ten svet neprezradia, koľko mačiek vlastne majú. Ak tie úbohé šelmičky nezachránia ony, tak kto teda? Na internete sme našli test, ktorý „spoľahlivo“ odlíši cat lady od baby, ktorá s humorom pripustí, že býva u svojej mačky a je jej tam dobre. Lebo tak sa vraj veci majú.

Ozajstným pánom domu je vždy cica, ktorá vám dovolí, aby ste u nej nejaký čas bývali, a keď ju nebudete otravovať, dokonca vám občas uvoľní svoje miesto na gauči pred telkou či v posteli, kým sa pôjde prejsť.

Hela: „Som single, mám dvoch kocúrov, založila som mačaciu komunitu na Facebooku – a ups. Niektorým známym zrejme pripadám ako kopa nešťastia, ktorá sa fixuje na chlpaté tvory cikajúce do škatule s pieskom.“ Skutočnosť je iná. Hela a jej dve pruhované nádhery si sadli.

Keby sme sa pozreli do histórie cez feministické okuliare, našli by sme vtipnú paralelu. V tej istej dobe, v ktorej zopár sexi žien upálili za bosoráctvo, to mali nahnuté aj mačky, prednostne čierne. Pripisovali im spojenectvo s diablom a často preto končievali v ohni. Nuž a tak si tie dve troška nepochopené bytosti podali ruky a zrodilo sa žensko-mačacie spojenectvo. A to trvá.

Fajn, a teraz namiesto dohadov prehovorí veda. V časopise Bahavioural Precess nedávno uverejnili výsledok pozoruhodného výskumu. Vedci sledovali nažívanie štyridsiatich mačiek v rodinách a zistili, že ak si má šelma vybrať, komu vyskočiť do lona, s kým sa hrať a kým mávať, vyberie si skôr ženu. Iní vedci sa zase povŕtali v dušiach majiteľov. Pretože presne tak ako sa naši chlapi delia na dva tábory (slipy verzus boxerky), tak sa ľudstvo sporí, čo je lepšie. Pes? Mačka? Hm, lepšie. Tu vôbec nejde o vychovávateľnosť ani o inteligenciu, len o sympatie.

Ani nie spolu, skôr vedľa seba. Mačka je solitér. A vy ako jej podnájomníčka možno trocha tiež. Kto sám miluje slobodu a samotu a vie byť dlho-dlho ticho, dopraje aj iným. Niektoré sú totiž absolútne neprítulné. Nebudú vám sedieť na kolenách, ani keby ste ich tam prilepili. Sú aj mačičky, s ktorými sa nepohráte. Veď ktorému človeku sa chce ležať tri hodiny na kuchynskej dlážke a pozorovať chladničku (dosť typická mačacia hra)?

Takže ak nevyžadujete, aby sa okolo vás krútil svet, aby vás deti, zvieratá, manželia a ďalšie slobodné bytosti poslúchali na legendárne „prvé slovo“, vravíme: smelo do toho. Aj hodiny by ste hybernovali na slnku, od samej rozkoše priadli a nasávali teplo na horšie časy? No fakt, porozumiete si. Hoci neveríme na mačaciu, psiu, vtáčiu či myšiu povahu, nanajvýš na vrodený spôsob správania psa, mačky, kanárika či fretky, dobre vieme, kam patríme.

Naozaj veríme, že existujú psí a mačací ľudia. „Pri všetkej láske, nerozumiem mu. Prekáža mi, že je odo mňa úplne závislý. Že sa nevie hrať sám, potrebuje pána, kamaráta, rozkazy. Že aj po rokoch trpezlivého výcviku zožerie každú hlúposť, čo nájde. Kamene, hrsť chlpov. Rasa? No, ako povieš.“ Toľko výkrik človeka, ktorý psov miluje, no nikdy im celkom neporozumel. Zvieratám by sa nemali pripisovať ľudské vlastnosti, to je predsa logické. Lenže pri mačkách sme občas na pochybách.

Čisto osobne sme na nich našli len dve znepokojujúce veci. Prvou je pohľad. Upretý, znepokojujúci. Ako vraví majiteľ eunucha Mura: „Obzriem sa a on na mňa zíza pohľadom – veď aj ty raz o ne prídeš, nemysli si.“ Druhá vec je zvláštny pocit, keď sa cica otiera o nohy. Vraj ho mávajú ľudia s nečistým svedomím. Vďaka. Už len dať si do poriadku dušu a nejaká tá chlpatá Mafia sa môže pokojne nasťahovať. Ženy a mačky majú toľko spoločného. Veď aha.

Majo: „Keď bola Cila ešte malá, naučili sme ju zopár vecí, ktoré nesmie. Napríklad, že na zábradlie balkóna sa môže postaviť len prednými labkami. Ale aj tak občas skúša, či to ešte stále platí. Urážlivá? To hej. Vtedy treba čakať pomstu. Cilka sa nemstí hneď, počká si zopár hodín a potom si nájde chvíľku, keď ju obeť sleduje, a zhodí jej osobnú vec zo stola alebo kvetináč z parapetu. Pritom jej uprene hľadí do očí.“

Nech sa deje, čo sa deje, musím byť pritom. Videí o mačkách skákajúcich na kľučku je plný YouTube. Ak chcete mať súkromie za každých okolností, tak ste si to s tým kocúrom mali rozmyslieť. „Už je to tradičný rituál. Vleziem do sprchy, urobím si tam paru, teplo, keď sa vtom niekto začne zúrivo dobýjať dnu. Ten niekto bojuje desať minút, potom sa dvere rozletia dokorán. Kocúr vlezie dovnútra s výrazom. Čo sa tu do... deje? Aha, ty sa sprchuješ. Tak to ja zase idem. A otrávene odkráča. A na dvere, ktorými uniká moja para, sa samozrejme, vykašle.“

Tak už máme kilo, pekne chodíme na záchodík a nevešiame sa na záclony (lebo sme ich už odpratali). Všimli sme si, že materský plurál používajú aj chovateľky mačičiek. Ani sa veľmi nepohoršujeme. Kým vaša šelma vyrastie, užijete si ako taká mama. Najprv bude neposlušná, potom rozkokošená, neskôr vzťahovačná ako v puberte. Deti padajú z postelí, mačiatka aj do záchoda. „Naše trojčiatka už u nás nemajú čo zničiť. Všetko sme dali preč, okrem televízora, tak skáču aspoň na ten. Môj chlap to neznáša. Tiež sa mu prestáva páčiť, keď sa mu namiesto budíčka prejdú po tvári. Ja som sa naučila spať s hlavou pod dekou a môj muž pri stole sedí vo vetrovke, pretože po istom čase naše chrbty vyzerajú, akoby sme sa vo voľnom čase navzájom bičovali.“

Len si to sedí a pozerá tak, akoby nevedelo do troch narátať. A pritom si to dokáže: poradiť s detskou poistkou na kuchynskej rúre. Pustiť vodu v kúpeľni. Ukryť CD pod koberec, aby ste po ňom mohli mesiac chodiť a zničiť ho. Rozložiť sa na čerstvo upečenom bochníku chleba. Navliecť si igelitku na hlavu a tak poletovať po byte. Stratiť sa v zatvorenom byte na niekoľko hodín.

Videli ste už niekedy mačku poslúchajúcu na povel „stoj“, „sadni“, „urob kotrmelec“? My sme o nich tiež len počuli, tak sa netrápte, že ste zlyhali. Ony sú už také. Keď si myslíte, aká ste dobrá krotiteľka, že vám cica nelezie do postele a na kuchynskú linku, nájdete po návrate domov chlpy na vankúši a ťapky na varnej doske. Neznamená to však, že sa máte vzdať akejkoľvek výchovy. Stačí, keď zabudnete na príkazy. Dohoda je lepšia.

Do debaty o granulách, z ktorých sa najviac leskne srsť, a najvymakanejších mačacích škrabadlách sa púšťať nechceme. Pretože tam ešte nie sme. Skôr sme jednou nohou na ceste do útulku či na „obzeranej“ u susedky, ktorá má mačky na rozdávanie. No a natrafili sme na takúto radu:

Prižmúriť oči a vyberať srdcom. Hej, tvar ušiek a celkový kukuč sú tiež dôležité. Viem, vždy ste chceli bielu a nijakú inú. Táto sa teda vôbec nepodobá na vášho milovaného nebohého Garfielda. Vyzerá troška ako plesnivá. Ale to je jedno. Už si vás vybrala. Aha, ešte jedna. Dajte zvieraťu také meno, ktoré nebudete mať problém vykrikovať o polnoci na ulici, keď ho budete zhľadávať. Mao Ce-tung, Froufrou, Čuk a Gek, Magor a Vasilisa Premúdra sú síce fajn, ale Micka je také univerzálne. Ujo Murphy by sa zasmial. Vraj na mene až tak nezáleží, mačka aj tak nereaguje na žiadne.