Cukrovka nám doslova ničí oči, obličky, nervy aj cievy a vysoký cholesterol má na svedomí infarkty, artériosklerózu či mozgové porážky... Dá sa týmto zdravotným problémom vyhnúť? Zisťovali sme pre vás.

Radí MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD., predsedníčka obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti

– Čo všetko u ženy negatívne ovplyvňuje obezita?

● Obezita dnes patrí vo svete aj u nás medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce civilizačné ochorenia. Podľa údajov z roku 2012 máme v produktívnom veku (18 – 64 rokov) 56,2 % žien v pásme nadhmotnosti (BMI 25 – 29,9 kg/m2) a 25,4 žien v pásme obezity (BMI ≥30 kg/m2). Znamená to, že každá štvrtá žena v produktívnom veku má obezitu, významný rizikový faktor na vznik celého radu ďalších ochorení (srdcovo-cievne ochorenia, cukrovka 2. typu, nádory, dýchacie ťažkosti, ochorenia žlčníka, kĺbov, chrbtice, kožné ochorenia...). Podľa amerických údajov je ich asi 236.

● Obezita vedie k poruchám menštruácie. Prakticky je nemožné riadiť sa výpočtom plodných a neplodných dní. Obezita veľmi negatívne vplýva na plodnosť ženy a výrazne znižuje možnosť normálneho priebehu tehotenstva, pôrod často končí cisárskym rezom, čo môže ovplyvniť rozvoj obezity u potomstva prostredníctvom mikrobiómu.

● Obezita je významný rizikový faktor aj pre rozvoj gestačnej (tehotenskej) cukrovky. Ide o poruchu tolerancie cukrov, ktorá vzniká alebo ju prvýkrát diagnostikujú počas gravidity. Vzhľadom na riziká rozvoja gestačnej cukrovky pre plod aj matku na Slovensku stanovili povinný skríning gestačnej cukrovky, ktorý sa vykonáva u každej tehotnej ženy medzi 24. – 28. gestačným týždňom. A do budúcnosti platí, že ak žena s gestačnou cukrovkou po pôrode nezredukuje hmotnosť, pretrváva u nej až 40 % pravdepodobnosť rozvoja cukrovky 2. typu.

● Samotná obezita je rizikový faktor vzniku onkologických ochorení vo všeobecnosti, obézni ľudia častejšie zomierajú na nádorové ochorenia. Obezita je spúšťací faktor pre rakovinu prsníka, maternice, hrubého čreva a konečníka.

– Ktoré rizikové faktory obezity môžeme ovplyvniť?

● V priebehu života ženy existujú rizikové obdobia, počas ktorých sa pravdepodobnosť pribratia hmotnosti výrazne zvyšuje. Patrí k nim dospievanie, tehotenstvo, obdobie po pôrode a menopauza.

● Ak si myslíte, že za všetko môže genetika, asi vás sklamem. Genetika môže ovplyvňovať chuťové uprednostňovanie tukov a cukrov, reguláciu chuti do jedla, ale jej vplyv je iba čiastočný. Pri jedle ide skôr o kultúrne a rodinné stereotypy v stravovaní, ktoré je ťažké zmeniť.

● Genetika ovplyvňuje telesné zloženie a distribúciu tukov. Do hry vstupujú aj hormóny. Zvyšujúcim sa vekom klesajú hladiny estrogénu, metabolizmus sa spomaľuje a po štyridsiatom roku života a v menopauze sa aj u žien môže začať rozvíjať brušný typ obezity. Tu treba začať či posilniť diétne a režimové opatrenia. Vplyv prostredia je totiž pre rozvoj obezity omnoho významnejší ako genetická predispozícia.

● Ovplyvniť teda dokážeme to, ako sa stravujeme, aký vzorec stravovania vštepujeme našej rodine, ako sa hýbeme, ako dokážeme bojovať s nedostatkom spánku. Stres sa stal súčasťou nášho života, asi ho nedokážme eliminovať, ale môžeme sa pokúsiť ho lepšie zvládať. Ovplyvniť nedokážeme ani naše životné prostredie a socio-ekonomické faktory.

– Čo je najdôležitejšie, aby sme neskončili obézne?

● Jednoduchý návod neexistuje, ale rozvoju obezity sa dá predísť zdravou, nutrične vyváženou stravou a najmä pohybom. Jeho nedostatok (sedavosť) dnes považujeme za rovnako významný nepriaznivý faktor ako fajčenie.

– V akom veku nám môže zmena životosprávy pomôcť?

● Začať sa dá v každom veku, ale vždy je lepšie meniť životný štýl (stravovanie, fyzická aktivita, nefajčenie) čím skôr, ešte pred rozvojom komplikácií. Dôležitá je prevencia. O zdravej strave sa toho popísalo veľa. No nesmieme zabúdať najmä na pohyb. K plusom pravidelného cvičenia patrí pozitívny vplyv na rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení (vysoký krvný tlak, vysoké hodnoty cholesterolu a tukov v krvi), ale aj na mentálne zdravie a poznávacie funkcie (u mladých zlepšujú výkonnosť napríklad pri učení sa, u starších vedú k prevencii Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby). Dnes sa odporúča prejsť asi 10 000 krokov denne, ideálne rýchlosťou 5 km/h, ako aj 30-minútová aeróbna aktivita 3-krát do týždňa.

– Čo sa osvedčilo vám? Zaručený recept...

● Každú voľnú chvíľu využívam na pobyt v prírode (rýchlejšou chôdzou či nordic walkingom), chodím na plaváreň a ženám, ktoré nemajú čas, dám tip: chodím do práce a z práce peši (asi 5 km denne). Trvá mi to len o niečo dlhšie, ako keď čakám na električku. Okrem toho je to aj istá psychohygiena, „vyvetranie“ hlavy. Veľmi odporúčam neponocovať, kvalitný a dostatočne dlhý spánok je tiež veľmi dôležitý.

... ideálna hmotnosť sa určuje takzvaným. BMI (po anglicky Body Mass Index), teda indexom telesnej hmotnosti podľa vzorca BMI = m (telesná hmotnosť) delené h2 – teda telesnou výškou v metroch na druhú, pričom zdravá hmotnosť je medzi 18,5 až 25? Nebojte sa, nemusíte to samy rátať, kliknite na casprezeny.pluska.sk/bmi-kalkulacka a hneď vám bude všetko jasné.

doc. MUDr. Emil Martinka, PhD., primár diabetolo-gického oddelenia NEDÚ, n. o., Ľubochňa

– Čo všetko negatívne ovplyvňuje u ženy cukrovka?

● Poškodzuje prakticky všetky tkanivá a orgány v tele, najmä očné pozadie, obličky, nervy, cievy. Častejšie sú kožné a slizničné infekcie, urogenitálne infekcie, vulvovaginálne infekcie či zápaly parodontu ústnej dutiny. Špecifickými kapitolami u ženy sú nepravidelnosť menštruačného cyklu, problémy s otehotnením a, samozrejme, vplyv na priebeh tehotenstva. Pred zavedením intenzifikovanej liečby inzulínom bola jedným z dôsledkov diabetu 1. typu neplodnosť a ak žena otehotnela, 60 % fetálna a novorodenecká úmrtnosť. Dlhodobá starostlivosť o diabetickú matku znížila riziko na úroveň žien bez diabetu.

● Je potrebné, aby žena otehotnela plánovane v čase, keď sú glykémie primerané a vyrovnané. Tehotnej žene s diabetom sa musí venovať maximálna pozornosť počas celého tehotenstva. V súčasnosti dokážeme dosiahnuť a udržať optimálnu glykemickú kontrolu aj u tehotných diabetičiek liečených inzulínom, a to pomocou inzulínovej pumpy.

● Cukrovka, ktorá sa rozvinula počas tehotenstva, sa obvykle zisťuje náhodne, v druhej polovici tehotenstva. Treba upozorniť, že tento typ diabetu sa obvykle neprejavuje žiadnymi príznakmi a zisťuje sa najčastejšie vďaka záťažovému testu s glukózou, ktorý sa robí medzi 24. – 28. týždňom tehotenstva.

Čo dodržiavať, aby sme cukrovku nedostali? Ktoré rizikové faktory môžeme ovplyvniť?

● Prakticky každý z nás je nosičom nejakého rizikového génu pre obezitu a diabetes mellitus. To je naše dedičstvo po predkoch z dávnych čias, vďaka ktorému oni prežili hladomory, no pre nás znamená civilizačné choroby. To sa ovplyvniť nedá. Rovnako ako nevieme ovplyvniť vek, pohlavie a rodinnú záťaž. No či sa tieto gény napokon prebudia, uplatnia a zmenia na ochorenie, ovplyvniť do veľkej miery môžeme. Niektoré úpravy v životnom štýle a zníženie hmotnosti viedli k redukcii rizika diabetu až o viac ako 50 % aj u vysokorizikových osôb s už prítomným prediabetom. Úpravami bola pravidelná fyzická aktivita strednej záťaže najmenej 30 minút denne, zníženie denného príjmu energie z tukov na &lt; 30 %, zvýšenie príjmu vlákniny a redukcia telesnej hmotnosti aspoň o 5 %.

V akom veku nám môže zmena životosprávy pomôcť?

● Všetky zdravotné riziká sa zvyšujú s vekom a tak je to aj pri diabete 2. typu, najmä po 50-ke. Ak ste túto hranicu prekročili, buďte obozretné a vážne sa zaoberajte vlastnou hmotnosťou a obvodom pása. To isté platí o preventívnych vyšetreniach. Najviac nových prípadov diabetu 2. typu sa objavuje práve medzi 55. – 65. rokom života. Riziko diabetu sa s vekom zvyšuje paralelne a prudší nárast sa rozbieha už po 40-ke. Je ideálne, ak so správnou životosprávou vyrastáme a poznáme jej základy doslova od škôlky. Smerujem k výchove detí, kde hrá žena-matka kľúčovú úlohu. Dedí sa však nielen kuchárska kniha a nedeľný obed, ale aj vzťah k pravidelnému pohybu. Optimálne je, ak zdravo žije celá rodina. To znamená aj spoločné prechádzky. Jasné nie! u detí je potrebné povedať vysedávaniu pred TV alebo počítačovou hrou a akémukoľvek „fastfoodovému“ stravovaniu.

– Váš zaručený tip...

Zaručené tipy nejestvujú. No sú všeobecné pravidlá, ktoré by sme mali brať vážne. Patrí tam pravidelný pohyb, najlepšie šport, na ktorý si zvykneme a tešíme sa naň. Fyzickú aktivitu, pri ktorej sa zadýchame, by sme mali vykonávať aspoň každý druhý deň. Nerobme si ťažkú hlavu pre hlúposti. Pohár dobrého vína? Áno, jeden. K tomu dobré jedlo, rozhovor pri sviečkach, niečo z talianskej kuchyne, olivový olej, ryby, orechy. Žiadne polotovary, minimum údenín a preprážaných živočíšnych tukov, najlepšie žiadne sladené nápoje. Nenapchávajme sa jedlom, ale ho vychutnávajme.

... optimálna hladina cukru v krvi zdravého človeka nalačno sa pohybuje od 3,3 do 5,5 mmol/l, zníženie pod 3,3 je hypoglykémia a zvýšenie nad 5,6 hyperglykémia?

Radí prof. MUDr. Daniel Pella, PhD., kardiológ/dekan UPJŠ, lekárska fakulta a Univerzitná nemocnica L. Pasteura, Košice

– Čo u ženy negatívne ovplyvňuje vysoký cholesterol?

Dá sa povedať, že všetko to, čo u mužov. Vysoká hladina cholesterolu vedie k upchávaniu ciev, čo môže byť príčinou srdcového záchvatu, infarktu či mozgovej príhody. S ľútosťou konštatujem, že mnohé ženy akoby „prevzali“ životný štýl mužov, najmä v zlom zmysle. Viac fajčia, veľa času pracujú, menej športujú, priberajú. Hoci existuje ochranný efekt prirodzených ženských hormónov estrogénov, tie podávané v tabletách a injekciách k požadovanej ochrane nevedú.

– Čo treba dodržiavať, aby sme sa vysokému cholesterolu vyhli? Ktoré rizikové faktory môžeme ovplyvniť?

Tak ako cukrovka nevzniká z cukru, ale z nadbytku, ani vysoký cholesterol nevzniká v tele len z cholesterolu. Opäť tu dôležitú úlohu zohráva nadbytok (prijatej energie oproti tej vydanej). Dokonca sa potvrdilo, že ak sa tuky konzumujú v primeranej miere, organizmu neškodia, no koncentrovaný cukor je škodlivý takmer vždy.

– V akom veku nám môže zmena životosprávy pomôcť?

Už pred vyše 20 rokmi som sa na MZ SR zasadzoval o širšie zaradenie prevencie medzi školákov. Predmet preventívna medicína či čo robiť, aby som zostal zdravý? by mali zaradiť už do učiva základných škôl. Je to tak napríklad u protinožcov, a preto si myslím, že s prevenciou netreba začínať „od“, ale má byť súčasťou nášho životného štýlu odmalička. No je lepšie začať „niekedy“ ako nikdy.

– Váš recept na zdravie...

Zaručený recept neexistuje. Každý ekonóm vie, že medzi príjmami a výdajmi musí platiť súlad. Ak chceme schudnúť, musíme vydať viac energie, ak si udržať hmotnosť, príjem môže byť totožný. Stále platí, jedzte veľa ovocia a zeleniny, najmä surovej. Pri mäse je najdôležitejšie, aby ste jedli zdravé mäso (ryba chovaná v umelom chove je horšia ako prasiatko pobehujúce po dvore). Bráňme sa vysokému príjmu cukrov. Ak vám zistili vrodenú hypercholesterolémiu (familiárnu), musíte obmedziť aj konzumáciu tukov a nevyhnutná je aj farmakologická liečba.

... optimálna hladina celkového cholesterolu v krvi je do 5,0 mmol/l, LDL, teda takzvaný zlý cholesterol, má byť maximálne 3,0 mmol/l a HDL, teda takzvaný dobrý cholesterol, u žien najmenej 1,2 mmol/l?

Športovať vždy a všade, aj na pracovisku. Aj cesta po schodoch je lepšia ako výťah... Pohyb je základom zdravia, nielen ochranou pred vysokým cholesterolom.

Všetko o obezite, cukrovke a vysokom cholesterole: Vedeli ste, že práve TOTO je spúšťačom rakoviny?

Plus TV

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás

Všetko o obezite, cukrovke a vysokom cholesterole: Vedeli ste, že práve TOTO je spúšťačom rakoviny?

Súvisiace články

Vedeli sme, že sú zdravé, ale toto... TAKTO pôsobí miska ovsených vločiek na naše telo: Tak a teraz sa podržte!