Vystrašila som rakovinu: Iveta žije bez žalúdka už dva roky

Iveta Škrabáková (47) z Cífera nikdy nebývala chorá. Pravidelne chodievala na preventívne prehliadky a mala dobré výsledky. Pred ďalšou z nich však náhle pocítila bolesti. pocítila bolesti. „Začalo sa to v podstate nenápadne. Keď som niečo zjedla, bolo mi ťažko. Povedala som si, že prejdem na chvíľu na ľahšiu stravu a zasa bude dobre.“ Urobila tak, no bolesti sa stupňovali. Sčista-jasna schudla z 50 kilogramov na 42. V tom čase jazdila so svojím mužom na kamióne. A to nielen ako prísediaca, ale aj ako druhý vodič. „Odišla som si tak splniť svoj sen rovno od pultu na benzínke, kde som pracovala ako obsluha. Ale poviem vám, dlho ma to nebavilo. Je to veľmi náročné.“ Vtedy ešte netušila, čo všetko ju čaká.

„Práve na nemeckých cestách som pocítila strašne veľké bolesti. Hneď mi bola poskytnutá prvá pomoc, ale ani injekcie, ani infúzia nepomáhali.“ Po rýchlom návrate na Slovensko jej zistili vred na žalúdku, ktorý liečili takmer tri mesiace. „Lenže v brušnej dutine sa mi na striedačku objavovala tekutina. Chceli sa na mňa pozrieť komplexnejšie a onedlho bola jasná ďalšia diagnóza – nádor na vaječníku! Na rad prišla operácia a, žiaľ, aj ďalšie prekvapenie. Zistili, že je to nádor z nádoru, čiže sekundárny nádor, ale zdroj bol niekde inde. Lekári nevedeli, čo majú liečiť,“ spomína so smútkom v hlase. Prešla ďalšími nepríjemnými vyšetreniami. „Na piaty raz mi to konečne našli. Bola to rakovina žalúdka a objavený vred bol vlastne už len konečným štádiom rakoviny. Všade som mala metastázy,“ potichu dopovie a rukami si prejde po celom hrudníku.

Manžela aj dcéru pred dvoma rokmi pripravovali na najhoršie. „Bol práve september a lekár im povedal, že Vianoce ešte zvládnem, ale na Veľkú noc už...“ zašepká a odmlčí sa. Ona o tomto rozhovore nič nevedela, preto bolo pre jej najbližších veľmi ťažké nedať na sebe nič znať. „Až potom som sa dozvedela, že mi nasadili takzvanú paliatívnu liečbu.“ Pre pani Ivetu vtedy ešte neznáme slovíčko, ktoré však v tom čase znamenalo jediné. Paliatívne rovná sa nevyliečiteľné s časovým obmedzením. V konečnom štádiu. „Išlo o liečenie s prítomnosťou morfia, pretože konečné štádium tohto druhu rakoviny prebieha so strašnými bolesťami,“ vysvetľuje ďalej.

V Trnavskej nemocnici mala šťastie, pretože ošetrujúci lekár sa jej stal takmer kamarátom. Filipínec s obrovským nasadením. „Povedal mi: Ja viem, že vy to dokážete! Dokonca aj rodinu presvedčil, že sa môže stať zázrak. Preto, lebo v iné sa ani veriť nedalo. A keďže bol veľmi presvedčivý, nalial do mňa veľa optimizmu. Nepripúšťala som si svoj stav, i keď som predtým, celkom pochopiteľne, prešla obdobím kladenia otázok: Prečo? Prečo práve ja?“ Pani Ivetka je v širokom okolí známa ako človek, ktorý každému pomôže. Nebolo preto prekvapením, že onedlho po tom, ako sa to v obci prevalilo, nenašiel sa človek, ktorý by sa o jej zdravotný stav nezaujímal. Dokonca sa spravila aj zbierka, pretože lieky, ktoré musela brať, sú veľmi drahé. „Mala som krédo, že ak ma rakovina nechá žiť, bude sa mať dobre aj ona. Ak zomriem, odíde so mnou. A ona sa naozaj vystrašila. Pretože tu ešte po dvoch rokoch stále som,“ povie s dojatím v hlase a v očiach sa jej na sekundu objaví strach i obrovské odhodlanie prekonávať všetko, čo na ňu ešte čaká.

Manžel stále pracuje ako kamionista. Odchádza na týždňovky. Inak sa nedá, peniažky zarobiť treba, pretože liečba je veľmi drahá a pani Iveta je na invalidnom dôchodku. „Keď si spomeniem, ako som po chemoterapiách trpela, so všetkým, čo k tomu patrí, a on sa na mňa díval, usmieval sa a dodával mi silu... To isté aj dcéra a úžasná suseda Gabika, ktorá zavše dobehla a spýtala sa s úsmevom: Tak čo Ivi? Ako? Bolo to také odzbrojujúce a silné zároveň, že som nemohla inak, ako bojovať a vyhlásiť rakovine vojnu!“ zvolá a na znak odhodlania si päsťou buchne do dlane.

„Chcela som sa vrátiť do práce, ale lekári mi to neodporúčajú.“ A výsledky? „Nateraz sú dobré a ja dúfam, že to tak aj zostane. Veď som manželkou a mamou. A okolo mňa je toho veľa. Aj na prácu, aj na pomoc. Mám veľmi rada ľudí a nikomu z nich neprajem takú pliagu, akou je rakovina.“

✘ chemoterapiu podstúpi raz ročne
✘ samu seba presvedčila, že má iba chrípku
✘ žije bez žalúdka, ktorý jej museli vyoperovať