"Z dvoj lentiliek zostala jedna..." Erika dokumentovala svoj boj s rakovinou prsníka, dnes pomáha iným

„Volám sa Erika Mokrý, som Slovenka žijúca na juhu Francúzska a mám len jednu kozu,“ stojí na webe OZ Tak trocha inak. Áno, kozu. Onkologická diagnóza nie je dôvodom na zmenu slovníka. Neohrozuje zmysel pre humor, ani imidž povestného srandistu.

Erika začala o živote s rakovinou písať s dávkou humoru a nadhľadom už počas liečby. „Mojim cieľom bolo a je ľudom ukázať, že diagnózou život nekončí, že aj onkologicky chorý pacient môže chodiť do práce, smiať sa a v podstate, žiť tak, ako predtým. Ak aj nie lepšie,“ píše.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Erika Mokrý (@tak_trocha_inak)

K blogu pribudla kniha, z ktorej kompletný zisk ide na pomoc pacientom cez jej občianske združenie. Práve vďaka nemu mohla odštartovať viacero projektov vrátane predaja šatiek a turbanov pre tých, ktorí prišli v dôsledku liečby o vlasy. Pokračovanie na ďalšej strane.

S rakovinou sa pobiť dá!

Na slová „máte rakovinu“ nie je nikto pripravený. Hoci tušíte, že niečo nie je v poriadku, zasiahnu vás ako blesk z jasného neba. Váš život sa úplne premení, zrazu začnete riešiť celkom iné problémy, hľadáte odpovede na otázky, s ktorými ste sa nikdy pred tým nestretli.

Netušíte, ako sa máte správať, či svoju diagnózu tajiť a na čo máte ako onkologický pacient nárok. Príde depresia, neistota, strach, hnev, frustrácia, záchvaty hnevu a paniky…

Hoci len máloktorý pacient by svoje prvé rande s rakovinou opísal inak, mnohých z nich časom posunula vpred, aj Eriku: „Takto to malo byť. Aj keď sme s ničím takýmto nerátali, život nám to zariadil presne takto. Aby nás naučil, poučil a mohol posunúť ďalej. Aby sme pochopili, aby sme vedeli… Pretože každá jedna situácia, aj tá najhoršia, ktorá sa nám môže stať nás formuje. Lebo taký je život. Rôznorodý, (ne)dokonalý.“

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Erika Mokrý (@tak_trocha_inak)

Trpká diagnóza ešte pred 30-kou

Erika mala iba 28 rokov, keď jej v pravom prsníku diagnostikovali najagresívnejší typ rakoviny. Liečba mala byť dlhá a náročná. Pozostávala z odstránenia prsníka, niekoľkých uzlín, 15 chemoterapií a 25 ožiarov. Pokračovanie na ďalšej strane.

„Môj francúzsky chirurg mi dokonale vysvetlil všetko, čo som potrebovala vedieť. Ako to urobíme, ako to vyberieme, koľko to bude trvať. A aj keď som otázky klásť nemala, jednu vec som chcela opýtať. A teda, do akej miery dokáže liečba ovplyvniť možnosť mať deti,“ spomína blogerka.

Sen o dieťatku jej choroba nevzala. Dnes je Erika šťastnou maminou.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Erika Mokrý (@tak_trocha_inak)

Výskyt rakoviny prsníka stúpa s vekom. Iba 0,8 percent žien na ňu ochorie pred 30-kou, medzi 30. a 40. rokom života ochorie 6 percent žien. Najčastejšie sa vyskytuje u žien po menopauze, vrchol výskytu je približne vo veku 64 rokov.

Zo štatistík jasne vyplýva, že Erikina rakovina je niečo ako „výhra v lote“. Fňukanie a izolácia sú nanič. Rakovina nemá city, nezmiluje sa nad vami len preto, že vám zničila život. Rakovina bujnie. A ak skloníte hlavu, porazí vás.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Erika Mokrý (@tak_trocha_inak)

Hodiny pred

Bolo rozhodnuté, jej prsník musí ísť preč. „Vedela som, že už nikdy nebudem taká, ako predtým. Že z tých dvoch lentiliek pod kobercom ostane jedna. Ale vedela som, že už nikdy nebudem musieť povedať MÁM RAKOVINU.“ Strih, odľahčíme.

Erikine príbehy nie sú žiadna depka, naopak, v textoch nechýba nadhľad a humor, vďaka čomu si získala tisíce priaznivcov.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Erika Mokrý (@tak_trocha_inak)

„Keď som sa ráno, oblečená v jednorázovom prádle s takmer holou riťou naložila sanitárovi na posteľ, opýtal sa ma, či sa bojím. Reku, nie, a vy? Smial sa a ja s ním. Z tých ranných liekov, z toho zúfalstva, z toho strachu… Neviem, ako som zaspala. Neviem, ako som sa zobudila. Podľa info, operácia sa podarila, pacient prežil.“ Pokračovanie na ďalšej strane.

Príčina vzniku rakoviny prsníka nie je stále celkom objasnená. Odborníci však vychádzajú z toho, že u približne 5 % chorých žien je spoluzodpovednou genetika.

Riziko rakoviny napríklad stúpa na trojnásobok u tých, u ktorých je chorá príbuzná prvého stupňa. Pri 50 percentách je anamnéza v rodine, v piatich percentách ide o dedičné ochorenie pri mutácii niektorého génu.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Erika Mokrý (@tak_trocha_inak)

Ako na ňu

Ochoreniu môžeme vedome predchádzať zdravým životným štýlom a vyhýbaním sa rizikovým faktorom ako sú konzumácia alkoholu, červeného mäsa, fajčenie, nočná práca či ionizačné žiarenie.

Podľa aliancie Nie rakovine, stredomorská strava bohatá na ovocie, zeleninu, varené zemiaky a olivový olej znižuje riziko karcinómu prsníka až o 46 percent.

Metaanalýza 8 klinických štúdií dokázala, že v japonskej populácii konzumácia izoflavonidov zo sóje (v množstve ≥ 20 mg za deň) znižuje riziko karcinómu prsníka o 29 percent. Ochranný efekt je závislý na vysokej dennej dávke prijatých izoflavonoidov. (ich priemerný príjem u žien v západnej populácii je nízky, odhaduje sa na menej ako 0,8 mg za deň)

Ide o čas

Aj keď robíte všetko správne, rakovinu prsníka nemožno vylúčiť. Kľúčovým je pravidelné samovyšetrovanie prsníkov – v stoji, v ľahu a pohľadom do zrkadla. Pretože, tak, ako pri iných diagnózach, aj tu hrá najvýznamnejšiu úlohu čas!

„Toto ochorenie tu je. Bolo a zdá sa, že ešte dlho bude,“ varuje Erika. „A je úplne jedno, v akej etape života sa nachádzate, koľko máte rokov, peňazí a aké plány. Nezatvárajte pred ním oči. Ale ani sa ho nebojte. Skôr buďte vždy o krok vpred a myslite na prevenciu. Dokáže vám zachrániť život!“ Pokračovanie na ďalšej strane.

A na záver najhlúpejšia poznámka, akú môžete pred pacientom s rakovinou vysloviť (upozornila Erika): „Aj môj (niekto) mal rakovinu. Ale už zomrel. – Tak poviem vám, toto je skutočne aj na mňa priveľa!“

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Erika Mokrý (@tak_trocha_inak)

Autor: Romana Kalická