Zapálené ďasná

Ak vám už dlhšie krvácajú ďasná, je veľmi pravdepodobné, že vám hrozí parodontitída, nepríjemné zápalové ochorenie.

Mnohé z nás nad kvapkou krvi mávnu rukou. Je to naozaj také vážne?

Ak vám červenajú ďasná, ak krvácajú pri umývaní zubov, sú opuchnuté a zmenili farbu, ide o základné prejavy zapáleného ďasna. Začínajúci ani stredne pokročilý zápal nebolí. Zistíme ho len tak, že v ústach máme nepríjemnú chuť a ďasná pri čistení zubov krvácajú.

Kedy treba navštíviť lekára?

Ak ste si všimli, že pri umývaní zubov vám ďasná krvácajú, a postrehnete, že ďasno je opuchnuté a akoby sa vzďaľovalo od zuba, alebo nebodaj zub sa mierne kýva, nečakajte a navštívte svojho zubára.

Čo znamená, ak nám lekár oznámi, že máme začínajúci zápal ďasien?

Treba ho liečiť. Je to vlastne prvé štádium parodontitídy. Jej zákernosť je totiž v tom, že zápal spočiatku vôbec nebolí a nevidieť ho. Ak krvácanie ignorujeme, zápal sa šíri cez priestor medzi zubom a ďasnom hlbšie.

Čo to znamená?

Baktérie napadnú väzy, kosť a pomaly ich rozpúšťajú. Následkom zápalu kosť i väzy postupne ubúdajú. Čím hlbšie siaha zápal, tým je zub viac obnažený a ďasno sa viac „odchlipuje“ od zuba. Zápal potom prechádza až na kosť, zub sa začína kývať a môžeme oň prísť.

Ako dlho to trvá?

Priebeh parodontitídy je u každého pacienta odlišný. Vo väčšine prípadov je pomalý, môže trvať celé roky a viesť k strate mnohých zubov naraz.

Ako môžeme predísť zápalu v ústnej dutine?

Jedine správnou hygienou. Baktérie na to, aby mohli začať vyvíjať zápalový proces, potrebujú čas. Spravidla 24 až 48 hodín. Ak si neumyjete zuby večer, lebo ste nekonečne unavená, ešte sa nič nedeje. Ak si však neumyjete zuby ani ráno, ani na druhý deň alebo si ich umyjete len tak ledabolo, baktérie majú raj. Môžu nerušene pracovať v ústach a škodiť nám.

Môžeme si zápal liečiť aj samy?

Určite nie. „Samoliečenie“ pomocou rôznych tabletiek, roztokov, špeciálnych zubných pást je síce vhodné, ale nestačí a nenahradí liečbu u odborníka.

Ako je možné, že hoci si zuby každý deň čistíme, postihne nás zápal ďasien?

Vznik parodontitídy neznamená, že si zuby nečistíme. Môžeme to robiť aj niekoľkokrát denne, ale ak to nerobíme správne, akoby sme nerobili nič.

Kde robíme najväčšiu chybu?

Stomatológovia sa zhodujú, že to najdôležitejšie ani tak nie je odstraňovanie povlakov zubnou kefkou z povrchu zubov, ale odstraňovanie povlakov z medzizubných priestorov a z okraja ďasien.

Ako zistíme, či to robíme správne?

Mal by vás to naučiť váš zubár alebo dentálna hygienička. Na to nám totiž bežná kefka nestačí. Mali by ste si zadovážiť medzizubnú kefku, tzv. špirálku, ktorou si vyčistíte priestor medzi zubami. Stačí tri-štyri pohyby dnu a von medzi všetkými zubami – jedenkrát denne, ideálne je to pred večerným čistením zubov. Účinné látky zubnej pasty sa tak dostanú aj do medzizubného priestoru.

Mnoho ľudí navštevuje zubára, iba keď už má problém.

Do zubnej ambulancie by sme sa mali vydať dva razy do roka. Ak zľavíme, tak aspoň raz ročne na preventívnu prehliadku, aj keď nás nič nebolí. Zápal, ktorý prebieha pod úrovňou ďasna, totiž nevyvoláva žiadne bolesti alebo len veľmi minimálne a veľmi často na úplne zdravom zube. So zapáleným ďasnom treba určite ísť k stomatológovi. Zápal ďasna sa dá úspešne vyliečiť, treba len dodržiavať rady lekára.

Špárajte si v zuboch!

Tak ako Japonci považujú špáranie si v zuboch za úplne prirodzenú záležitosť na verejnosti, aj nemecký odborník Sedelmayer podporuje tendenciu, že si treba robiť poriadok v ústach, kedykoľvek je to potrebné. Každý by podľa jeho slov mal mať vo vrecku špeciálne špáradlá na medzizubné priestory a čistiť si ich hoci aj počas porady. Používajú sa bez zubnej pasty a čistenie možno nimi vykonávať vo voľných chvíľach, počas relaxu.

Jedálny lístok podľa zubárov

Zubní lekári sú prísni. Aj v jedle sa treba pribrzdiť. Ak by zostavovali denný jedálny lístok, na tanieroch by bol čierny chlieb, mäso, ryby a predovšetkým surová zelenina. Obmedzili by počet chodov, teda jesť iba trikrát denne, nezobkať medzi raňajkami, obedom a večerou, necmúľať cukríky. Najväčším nepriateľom zdravých zubov je kyslé prostredie. Stomatológovia sú nepriatelia konzerv, bieleho pečiva, cukrov a uhľohydrátov. Na „babičkovské“ rady zjesť pred spaním jablko namiesto čistenia zubov treba navždy zabudnúť.

Dodajte zubom vápnik

Naopak syrový dezert na záver sviatočného menu môže prispieť k ochrane chrupu. Vedci z Newcastlu dokázali, že už zjedenie jednej kocky syra zvýši obsah vápnika na povrchu zuba o 112 percent. Vápnik spôsobí, že baktérie v ústnej dutine škodia zubnej sklovine v menšej miere. Obsah kalcia sa však zvýši i po konzumácii jedla, ktorého súčasťou je syr v rôznej úprave, napríklad špagiet so syrovou omáčkou alebo kuraciny pripravenej so šunkou a syrom. Zdrojom fluóru, nevyhnutného pre zuby, sú aj morské ryby, čaj, topené syry a niektoré minerálky, fluoridovaná soľ.

Žuvačky tiež pomáhajú

Žuvačky bez cukru síce nemôžu nahradiť zubnú kefku, ale môžu byť dobrým doplnkom prevencie. Zvyšujú produkciu slín až 300-krát a tým zlepšujú čistenie povrchu zubov. Slina má ďalšiu veľmi dôležitú protiinfekčnú funkciu – je schopná ošetriť začínajúci zubný kaz v čase, keď ho ešte nie je vidieť.

Test: Staráte sa o ne naozaj správne?

Možno namietnete, že si zuby pravidelne čistíte. Ale je to naozaj tak? Pomocou nášho malého testu si skontrolujte, či na to idete správne.

➊ Zásadne na čistenie zubov používate kefku s mäkkými štetinami.
➋ Zuby si čistíte minimálne 2-krát denne 3 minúty, ideálne je po každom jedle.
➌ Používate kvalitnú pastu.
➍ Pred čistením zubov alebo po ňom použijete dentálnu niť a špirálky na medzizubné priestory.
➎ Nakoniec si zuby vypláchnete ústnou vodou.
➏ Dvakrát ročne navštevujete svojho stomatológa.
➐ Meníte si zubnú kefku každé tri mesiace alebo hneď po prekonaní infekčných chorôb.

Ak ste na všetko súhlasne prikývli, môžete si gratulovať. O svoje zuby sa staráte príkladne. Tie z vás, ktoré prikývli menej často, by sa mali nad hygienou svojej ústnej dutiny zamyslieť.