Zbohom, mamičkine prachy: Naučte deti zarábať aj šetriť!

Dobré deti považujú za samozrejmosť a známku dospelosti aj schopnosť privyrábať si popri štúdiu. Iným sa zas nechce spod vašej strechy preto, že bývať a jesť zadarmo je strašne fajn. Nešetria, neodkladajú a čo zarobia, to si užijú do posledného centa. Nepríjemné veru, najmä pre vás.

Ak ide o financie, niet nad školu života. Skúsení rodičia potvrdzujú, že decká odkázané samy na seba dokážu hospodáriť až prekvapujúco dobre – ak majú dobre nastavené pravidlá.

Napríklad Lucia, 17-ročná dcéra našich kamarátov, strávila práve rok na strednej škole v Amerike a okrem toho, že sa domov vrátila sebavedomá, spokojná a o nenahraditeľné skúsenosti a vedomosti bohatšia, dokázala s pridelenou kreditnou kartou nakladať ako ostrieľaná zodpovedná matka rodiny a doniesť pritom dva kufre plné krásnych handier a darčekov.

Dobré výsledky v tejto disciplíne hlási aj Zdenka – mama mladučkej modelky: „Sandra bola vždy rozumná a nemala prehnané nároky, hoci ako dievča chcela vždy pekné aj drahé veci. Ale vidieť, že hodnotu peňazí teraz vníma inak a vie, čo znamená zarobiť a našetriť si na niečo, po čom túži.“

Netreba sa teda okúňať využiť tieto milé benefity vášho nového domáceho usporiadania. Úspory sa prejavia rýchlo – menej svietite, v pohode prežijete bez televízora zapnutého 20 hodín denne, na obed vám vystačí polievka odvčera a na večeru jogurt. Ak ostanete naozaj sama, práčku zapnete raz do týždňa. Suma, ktorá vám na konci mesiaca zvýši, vás môže celkom milo prekvapiť. To sa potom rozšafne rekonštruujú kuchyne a bytové jadrá, zveľaďujú záhrady a kopú bazény. Toľko úžasných vecí, na ktoré ste už zabudli, ešte môžete rozbehnúť.

Aj Katarína už má plány. Z chlapčenskej izby, ktorú najprv udržiavala v nepoškvrnenom stave ako malú svätyňu pripravenú na návrat vyvoleného, si plánuje urobiť ateliér. Zatiaľ tam suší bylinky a svoje obrazy a postupne odtiaľ vynáša veci, plagáty a kusy nábytku.

„,Detská izba‘ je krásna slnečná miestnosť s balkónom a bude sa tam úžasne tvoriť. Napadlo mi to už skôr, ale netrúfla som si. Dlho som to považovala za synovo územie, aj keď tu už nebol. Ale teraz idem do toho. Kreslím si projekt a teším sa na to.“