Ženy maskujú nízke sebavedomie workoholizmom
26. 2. 2011, 1:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 12:52)

Zdroj: Shutterstock
Veríte si? Ste výnimočná? Že nie? V tom prípade je to jasné – trápi vás nízke sebavedomie.
Pozná to Zuzana i Karol. Ako im, tak aj vám odborníčka z oblasti life koučingu Janette Šimková poradí, ako to zmeniť a zlepšiť svoj život.
Výchova, vzdelanie a zmýšľanie o sebe majú vplyv na naše sebavedomie. Štatistiky hovoria, že len desať percent ľudí malo to šťastie a vyrastalo v harmonickom prostredí, ktoré ich dobre vybavilo do života, a nemajú problém so sebavedomím. Málokto príde za odborníkom a povie: Som málo sebavedomý, pomôžte mi. Keď však vyklopia svoj príbeh, je to jasné.
Karol (42): „Neviem povedať nie.“
Karola poslala za koučkou manželka. Mal problém s asertivitou, nevedel povedať nie. Jeho nutkanie každému pomáhať dospelo až do štádia, že zabúdal na rodinu a v manželstve to bol poriadny problém. Často to však bolo o zneužívaní. „Mal som pocit, že ak nevyjdem všetkým v ústrety, nebudem dosť dobrý a obľúbený a stratím priazeň ľudí. Chcem mať totiž so všetkými dobré vzťahy,“ hovorí Bratislavčan.
Koučka Janette Šimková: Karolovu vlastnú hodnotu zvyšovali všetci ľudia, ktorí mu boli vďační za pomoc, ale neutvrdzoval sa o nej on sám. Chýbalo mu zdravé sebapresadzovanie sa, pocity citového uvoľnenia a psychická odolnosť voči tlaku. Ak o sebe neustále pochybujeme ako Karol, znevažujeme samých seba. Je pre nás dôležité byť v „spojení“ s hodnotami a potrebami u seba, ale aj u tých druhých. Karolovi pomohli asertívne tréningy. Vďaka svojej manželke a práci na sebe prišiel na to, že je dosť dobrý a kvalitný človek a jeho hodnota sa neprepadáva, ak niekomu odmietne urobiť láskavosť.
Ironický muž, neupravená žena
Nízka dávka vedomia vlastnej hodnoty má u mužov i žien rôzne prejavy. „Páni s nízkou sebaúctou sú napríklad vo vzťahu k dámam ironickí, sarkastickí, uštipační, čím maskujú neistotu voči druhému pohlaviu. Niekedy to môže prerastať až do agresivity. Majú problém spracovať svoje emócie,“ vraví koučka. U žien má tento problém tiež veľa podôb. „Dotyčným na sebe nezáleží, chodia neupravené, nedbajú na zdravie. Ideálnym príkladom je, ako chodíme doma oblečené. Mnohé z nás sa prezlečú do vyťahaných päťročných teplákov a trička s dierou. To je vlastne prejav neúcty voči sebe samým. Ak neprikladám význam tomu, že si nezaslúžim aj doma pekne vyzerať, nepestujem dobrú sebaúctu k sebe. Druhým extrémom sú zas preafektované ženy, ktoré chcú pôsobiť až tak tip-top, že sú neprirodzené a neuvoľnia sa, veď čo keby niekto spoznal, aké sú v skutočnosti? Čo sa týka práce, nízke sebavedomie maskujú workoholizmom. Aby všetkým dokázali, že sú perfektné, zameriavajú sa aj na nepodstatné detaily.
Deti kopírujú správanie rodičov
Prostredie, v ktorom sa pohybujeme, má totiž v tejto sfére nezastupiteľnú úlohu. „Ak nás napríklad domáce prostredie nemotivovalo, aby sme si verili, budeme s tým mať problém. Rodičia často až nadmieru kriticky nazerajú na svoje dieťa, neprijímajú ho také, aké je, a málo ho chvália za úspechy. Je to kontraproduktívne v tom, že to deti zneisťuje, začnú o sebe uvažovať negatívnym spôsobom (som škaredá, neschopná, hlúpa...) a v dospelosti sa potom neustále snažia dokazovať, že sú dosť dobré,“ tvrdí Šimková.
Ako ho zmerať?
Ani váha, ani meter, ani žiadne testy. Optimálne meradlo na meranie sebavedomia je v podobe pozitívneho hodnotenia vlastnej ceny. Vaše pocity vám povedia, ako na tom ste. „Ak je človek sám so sebou spokojný, má pocit, že jeho život je v rovnováhe, má sa rád taký, aký je, akceptuje seba a rešpektuje ostatných, pozná svoje klady i nedostatky, je veľká pravdepodobnosť, že má zdravé sebavedomie. Sebadôvera totiž stojí na harmónii mnohých premenných, nie je to iba jediná položka.“
Ja som niekto!
Všetkého veľa škodí – platí to aj v tomto prípade. Nezdravé sebavedomie má sklony až k narcizmu. „Je to extrém, póza: Ja som niekto. Vysoké sebavedomie je akoby obdoba nízkeho. Dotyčný má o sebe vysokú mienku, ktorá sa nezakladá na reálnom základe, až mu to spôsobuje v živote problémy. Prejavy samoľúbosti alebo domýšľavosti slúžia na upútavanie pozornosti za každú cenu. Títo ľudia sú neobľúbení v kolektíve, nerešpektujú ostatných a neopierajú sa o vlastné názory, lebo pre malú dôveru k sebe si ich nedovolia vytvoriť,“ hovorí Janette Šimková.
Odhodlanie a jasné ciele
Máte pocit, že tento článok je o vás a ste z toho zúfalé? „Dôležité je, aby ste si prostredníctvom sebareflexie dokázali uvedomiť, kde váš problém s nízkym sebavedomím môže prameniť a ako ho dokážete vlastnou motiváciou a novými postojmi zmeniť. Potrebujete porozumieť samým sebe, nájsť odhodlanie a stanoviť si jasné ciele. Veď scenár vlastného života si píšeme my,“ uzatvára koučka. A tu je ešte jeden príbeh na záver.
Zuzana (38): „Keď sa mi niečo nepodarí, som neschopná.“
Manažérka Zuzana je šarmantná a úspešná žena, ktorá si veľmi neverí a hľadá príčinu, prečo jej zatiaľ nevyšiel žiaden vzťah. Prejavuje voči sebe málo úcty a rešpektu, čo si však neuvedomuje. Má pocit, že si nezaslúži oddych. Ako samoživiteľka a matka 10-ročnej dcéry má dve práce a naháňa sa za peniazmi, aby jej ratolesti nič nechýbalo.
„Vyvrcholilo to až do momentu, že som mala problém s dcérou komunikovať. Vyčítala mi, že ju nemám dosť rada, že ju nechápem, že sa k nej škaredo správam a nevenujem jej dosť času. Bolo to zdrvujúce, lebo doteraz som si myslela, že všetko robím iba pre ňu, aby jej nič nechýbalo,“ vraví Zuzana.
Koučka Janette Šimková: Z príbehu Zuzany vyplynulo, že potrebovala pomôcť pri sebauvedomovaní. Nevyznala sa vo svojich emóciách, nevedela ich dobre pomenovať ani ovládať. Napätie z práce vždy ventilovala na dcére. Chýbala jej psychohygiena. Seba vždy odsúvala na vedľajšiu koľaj a neuvedomovala si, že má problém definovať si životné priority.
Nestačí si povedať, že odteraz budem mať s dcérou láskyplný vzťah. Potrebujem hľadať riešenia. Z detstva si Zuzana niesla pocity, že stále musí niečo niekomu dokazovať a keď sa jej niečo nepodarí, je neschopná. Ale to nie je pravda, to sú jej postoje k sebe, nezakladajúce sa na objektivite, je to forma autosugescie, ktorej verí. Zuzana je však na dobrej ceste. Učí sa rozumieť svojim emóciám a vďaka tomu lepšie rozumie aj dcére, ktorá to oceňuje. Dokázala sa pripraviť a dôsledne si premyslieť, ako bude riešiť vážny problém na pracovisku – konštruktívne a s rozvahou, bez obviňovania a hľadania príčin, prečo sa niečo nedá. A výsledok? Ustála to, a to ju utvrdilo v tom, aby napredovala ďalej.
Ako na sebe pracovať?
Sebaspoznanie: Zamerajte sa na klady, nie na nedostatky
Porozumenie pôvodu vlastnej malej sebadôvery je prvým krokom k zmene. Pomôže vám, keď sa zmierite:
- Samy so sebou a svojou nedokonalosťou – prijmite samy seba.
- S nedokonalosťou ostatných – neobviňujte ich.
- S tým, že nemôžete vyhovieť všetkým – žite naplno s tým, kým skutočne ste.
- S tým, že nestihnete všetko – netrápte sa nad tým, hľadajte to najdôležitejšie.
Odvaha: Situácie z vášho života
Zamyslite sa nad konkrétnymi situáciami vo vašom živote, ktoré ste možno nedokázali riešiť podľa vašich predstáv, napríklad ste si nedokázali presadiť svoj nárok, cítili ste sa v situácii zneužívané, alebo ste zažili útoky na vaše práva. Skúste si napísať, čo vám napadá, keď nad tým uvažujete. Buďte k sebe úprimné, poslúži vám to k uvedomeniu si toho, čo potrebujete, aby ste to zmenili, a čo vám v tom bráni.
Sebadisciplína: Robiť to, na čom najviac záleží
Ignorovanie lákadiel a sústredenie sa výhradne na úlohy, ktoré chcete splniť. Vyžaduje si to, samozrejme, isté psychické úsilie, aby ste zanechali činnosti, ktoré neprinášajú žiadny efekt. Koľko času denne venujete telefonovaniu, pozeraniu televízie, surfovaniu po internete...?
Relaxácia: Myslite na čokoľvek
Zo všetkého najskôr sa treba zasmiať čo najskôr po prebudení, pretože tým sa naladíte na celý deň. Myseľ stále uteká. Jedna myšlienka nadväzuje na druhú. Buď myslíte vedome na to, na čo chcete myslieť, alebo sa vaše myšlienky rodia automaticky, bez vašej vôle či kontroly. Vlastné myšlienky pri bežnom vedomom stave totiž dokážeme kontrolovať iba nepatrne. Pri relaxácii sa učíme koncentrovať len na to, na čo chceme myslieť.