Žiadne hranolčeky a hamburgery, skúste slow food

Dva trendy s celkom odlišnou filozofiou stravovania. Lacné a rýchle jedlo (fast food) s vysokým podielom chemikálií a patogénov oproti tradičnému jedlu pripravenému z regionálnych surovín (slow food).

Slow food však znamená viac ako len jedlo. Je to hnutie, ktoré si kladie za cieľ chrániť tradičné lokálne potraviny a zachovať kultúru jedla, jeho prípravy a stolovania. Bojuje proti potravinovej globalizácii a gigantickým reťazcom, ktoré stierajú rozmanitosť národných kuchýň. Podporuje miestnych farmárov, bojuje proti masovému chovu zvierat a génovým technológiám. Vzniklo v roku 1986 v Taliansku na podnet gastronóma Carla Petriniho.

Zdravie, ktoré chutí

Základom filozofie slow food sú potraviny, ktoré sú vyprodukované tradičným spôsobom a prospievajú nášmu zdraviu. Oproti fastfoodovým jedlám plným kalórií má ich konzumácia blahodarný účinok na tráviaci systém a pozitívne vplýva na vnímanie pocitu hladu a sýtosti.

O tom, že gurmáni žijú zdravšie a dlhšie, niet pochýb. Gréci, Taliani, Španieli i Francúzi si jedlo vychutnávajú hodiny a národná kuchyňa má u nich nezameniteľné postavenie.

Oslava dobrého jedla

Jedným z cieľov hnutia slow food je vzbudzovať záujem spotrebiteľov o pôvod, podmienky pestovania a výroby potravín. Preto sa organizujú mnohé akcie a podujatia, na ktorých sa výrobcovia zviditeľnia a gurmáni môžu ochutnávať a hodnotiť. Známe je napríklad celosvetové stretnutie v talianskom Turíne či slow food veľtrh v nemeckom Stuttgarte.

Určite budete súhlasiť, že aj Slovensko si má čo chrániť a presadzovať na domácom trhu. Napríklad voňavé domáce paradajky, sladučké hrozno, osviežujúce jablká, sýte slivky alebo nezameniteľnú bryndzu či žinčicu.