Anka a Zoe sú naše čitateľky, ktoré sa podelili o príbehy, kde hlavnú úlohu hrajú dezinformácie alebo, inak povedané, klamstvá, ktorým ľahko uveríme, lebo sa v spoločnosti šíria ako overené. Ale neboli.

Anka (36): So sestrou sme sa pohádali pre očkovanie

Anka má dve deti a jej sestra Milka tiež. Od začiatku však mali rozdielny pohľad na výchovu i na to, čo by deti mali jesť, ako sa obliekať, kedy chodiť von, kedy spať, dokedy dojčiť a podobne. Anka bola tou, ktorej vyhovoval skôr režimový prístup, ako mali jej rodičia, Milka je za voľný prístup vo výchove a kladie veľký dôraz na ekológiu a prirodzenosť. „Dbá, aby jej deti jedli len biopotraviny, rovnako používa len prírodnú kozmetiku a vo výchove sa úplne prispôsobuje dieťaťu.“

Neexistujú štúdie, ktoré by dokazovali škodlivosť očkovania.
Neexistujú štúdie, ktoré by dokazovali škodlivosť očkovania.
Zdroj: shutterstock

Vedľajšie účinky zatajujú
Milka svoje deti nedala očkovať. „Vysvetľuje to tým, že im odmalička buduje prirodzenú imunitu a tá je stokrát účinnejšia ako tá umelá cez injekcie a lieky. Je presvedčená aj o tom, že vakcíny majú vedľajšie účinky, ktoré farmaceutické firmy zatajujú, aby mohli predať svoje lieky.“ Anka vraví, že tomuto postoju nerozumie a so sestrou sa ohľadom toho neraz pohádali. „Ja tvrdím, že ohrozuje ich zdravie, ona to isté tvrdí o mne,“ opisuje Anka situáciu, z ktorej nevie, ako von. „Tieto odlišné postoje nás natoľko rozdeľujú, že sa skoro vôbec nevídame.“

Viete, že...

... 48 % Európanov je mylne presvedčených, že očkovacie látky môžu často vyvolať vážne vedľajšie účinky, a 38 % si myslí, že vakcíny môžu spôsobiť choroby, proti ktorým majú chrániť? Dnes sa viac ako 100 miliónov detí ročne očkuje proti chorobám ako záškrt, tetanus, čierny kašeľ, tuberkulóza, detská obrna, osýpky a hepatitída typu B. Očkovaním sa každý rok na celom svete predíde približne 2,5 milióna úmrtí a znižujú sa náklady na liečbu konkrétnych ochorení vrátane antimikrobiálnej liečby.

Čo je pravda a čo lož v prípade očkovania?

Čo je pravda a čo lož v prípade očkovania?
Čo je pravda a čo lož v prípade očkovania?
Zdroj: shutterstock

Mýtus: Vakcíny sú nebezpečné.
Fakty: Registrácia vakcíny vyžaduje vyčerpávajúce hodnotenia a testovania zamerané na bezpečnosť a účinnosť. Každá šarža vakcíny sa kontroluje. Po registrácii sú vakcíny naďalej sledované a v prípade hlásenia nežiaduceho účinku sa vykonávajú potrebné opatrenia.
Mýtus: Vakcíny spôsobujú autizmus.
Fakty: Neexistuje žiadny vedecký dôkaz o súvislosti medzi vakcínou proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) alebo inou vakcínou a autizmom. Existuje štúdia z roku 1998, v ktorej Andrew Wakefield vyjadril obavy týkajúce sa súvislosti medzi vakcínou MMR a autizmom. Štúdia mala nedostatky a lekára uznali vinným z pochybenia, nemôže vykonávať lekársku prax. Dánska štúdia z roku 2002 poskytla dôkazy proti akémukoľvek spojeniu vakcíny a autizmu.
Mýtus: Podanie jednej alebo viacerých vakcín dieťaťu naraz zvyšuje vedľajšie účinky a preťažuje imunitný systém dieťaťa.
Fakty: Vedecké dôkazy poukazujú, že podanie viacerých vakcín v tom istom čase nemá žiadne negatívne účinky na imunitu dieťaťa. Prostredníctvom dýchania a jedenia sú deti vystavené niekoľkým stovkám cudzorodých látok, pri prechladnutí alebo bolesti hrdla sú vystavené väčšiemu množstvu antigénov než z vakcín.
Mýtus: Vakcíny môžu obsahovať mikročipy umožňujúce sledovať očkované osoby.
Fakty: Je to technicky nemožné. Vakcíny sa vyrábajú pre viac osôb (napríklad 10 dávok v jednej fľaštičke), takže nemožno sledovať každú osobu.

Zoe (23): Verila som, že Covid-19 je výmysel, kým som nenakazila mamu

Mladá študentka rada cestovala, a keď sa spustila prvá vlna koronavírusu, bola v zahraničí a nevenovala tomu pozornosť. „Vnímala som, ako mi rodičia čoraz vystrašenejšie volajú, aby som si dávala pozor. Ale úprimne, myslela som si, že sú to prehnané reakcie na nový vírus.“ Keď sa vrátila z Indie do Európy, zostala ešte mesiac vo Francúzsku u priateľa. Ten jej hovoril, že všetko okolo vírusu je výmysel. „Žiadna pandémia neexistuje, ide o bežnú chrípku, len vlády testujú, kam môžu zájsť v obmedzovaní našej slobody. Brala som to ako jeho názor, ale začala som nad tým uvažovať rovnako.“

Fake news sú falošné správy, ktoré pracujú s neoverenými informáciami ako s faktami.
Fake news sú falošné správy, ktoré pracujú s neoverenými informáciami ako s faktami.
Zdroj: shutterstock

Ochorela a nakazila druhých
Keď sa Zoe vrátila domov, mala koronavírus, ale jej príznaky vtedy neboli veľké. Dokonca keď choroba prepukla, naozaj to vyzeralo ako chrípka a Zoe to tak brala. „Ovplyvnená názormi svojho priateľa som sa nechcela dať ani testovať, ale bola som v zahraničí a rodičia sa tiež báli, tak som šla. Bola som pozitívna. Vôbec som nepanikárila. Veď je to len chrípka! Moja mama ochorela ako prvá a po nej otec. Ten mal podobný priebeh ako ja. Ale mama, tá zrazu nemohla dýchať, vzali ju do nemocnice. Chvíľami sa cítila veľmi zle a musela som uznať, že to nie je len chrípka. Začala som si hľadať všetky možné informácie,“ hovorí Zoe o tom, ako sa jej zmenil názor. Dnes zdieľa všetky klamstvá o koronavíruse na sociálnych sieťach a bojuje proti nim. „Ale fakt je, že sa mi nepáči, ako veľmi sa šíri strach a že nakazení ľudia sa hanbia, akoby za ten vírus sami mohli.“

Najväčšie mýty o koronavíruse

1. Koronavírus je podvod
Šíria sa rôzne správy, že celá pandémia je výmysel vlád, ktoré v skutočnosti chcú nastoliť nový poriadok vo svete. Alebo nás zotročiť tým, že fiktívna vakcína proti koronavírusu bude obsahovať čip a ten nás bude kontrolovať.

2. Nosenie rúška a respirátora ohrozuje zdravie človeka
Táto nepravda sa šíri dodnes v zmysle, že nosením rúška sa menej okysličuje mozog v dôsledku vydychovania a vdychovania oxidu uhličitého. Podľa tohto hoaxu ho máme vdychovať naspäť do pľúc až 30 %.

Aká je pravda?

Polícia má na Facebooku vlastnú stránku, kde poukazuje na to, čo je nepravda (https://www.facebook.com/hoaxPZ). K téme škodlivosti rúšok sa vyjadril infektológ prof. MUDr. Pavol Jarčuška, PhD.: „Nosenie rúška nemá vplyv na imunitu, teda nezvyšuje riziko infekcie, taktiež považujem za nezmyselné tvrdenie, že nosením masky dochádza k slabšiemu okysličeniu tkanív a krvi. Samozrejme, rúško treba vymieňať za nové, ak je poškodené, vlhké alebo špinavé. Čo sa týka jednorazového rúška, tak naozaj treba dbať na to, že je len na jedno použitie.“ Ani oxid uhličitý nemá vplyv na zdravie. „Vzhľadom na to, že bežne používané rúška nepriliehajú k tvári nepriedušne, nevzniká v oblasti zakrytej rúškom vysoká koncentrácia CO2, ktorá by mohla mať negatívny vplyv na zdravie.“

Prečo ich šírime?
- Šíritelia nadobúdajú pocit, že svojím konaním odhaľujú prísne tajné informácie, ktoré sú zo strany autorít manipulované, zahmlievané, no šikovnosťou jednotlivcov dochádza k ich dekódovaniu, čo im dodáva pocit vlastnej dôležitosti.
- Niektorí ľudia nevedome šíria tiež informácie, ktoré potvrdzujú ich vlastný názor. Ak sa s tým stotožnia, tak im veria a už nehľadajú pravdu ani neoverujú informáciu.
- Niektorí to robia pre peňažný profit. Môže im to pomôcť predávať výrobky, ktoré nie vždy fungujú, alebo zvyšovať návštevnosť webových stránok, a teda aj zisky z reklamy.
-Ich šíritelia môžu sledovať svoje politické ciele. Podľa správy špeciálneho tímu EÚ, ktorý bojuje proti dezinformáciám, mnohé takéto správy pochádzajú z Číny alebo Ruska, pričom ich zámerom je oslabiť EÚ alebo vyvolávať politické zmeny.

Ako rozpoznať klamlivú informáciu?
Základom je pokúsiť sa vyhľadať na internete, či už o danej informácii písali inde. Ak je informácia relevantná a pravdivá, je veľmi pravdepodobné, že o nej písali v niektorom štandardnom médiu. Je dôležité, aby sa témy chytali práve médiá, ktoré majú veľký vplyv, ako sú televízie. Je veľmi nepravdepodobné, že všetky médiá sa koordinujú a zámerne taja nejakú dôležitú správu, ku ktorej sa zhodou okolností dostal len tento náhodný človek na internete, od ktorého danú informáciu máte.

Čo je hoax?

Čo je HOAX?
Čo je HOAX?
Zdroj: shutterstock

Hoax je nepravdivá správa, ktorej cieľom je zvýhodniť nejakú stranu. Cieľom je zakryť pravdu, prekryť fakty alebo vytvoriť situáciu, v ktorej sa všetky tvrdenia začnú stávať rovnako pravdepodobnými. Zámerom nie je nevyhnutne pretlačiť jeden pohľad na svet, skôr vo všeobecnosti vytvoriť nedôveru k autoritám, médiám a faktom. Slovo hoax pochádza z anglického hocus, čo znamená podvádzať.