Zvyknete si ráno opakovane zaklapnúť budík? Už to nerobte! Netušíte, čo hrozí vášmu telu

Tým, že si budík párkrát po sebe posuniete o pätnásť či desať minút, vaše telo si už neoddýchne. Práve naopak, škodíte mu. Minúty získané navyše za to nestoja. Keď už vám raz budík zadrnčí a pretnite ranné ticho, zmobilizujte sily a snažte sa vyliezť z postele. Prečo?

Zaklapnutím budíka a pokračovaním v spánku dávate svojmu telu najavo, že išlo len o falošný poplach. Hoci sa môže zdať, že minúty spánku navyše chutia sladko, v skutočnosti za to vôbec nestoja.

Ľudské telo totiž funguje ako precízny stroj, ktorý má rád pravidelné rytmy. Každé ráno približne dve hodiny pred prebudením dochádza k zvýšeniu telesnej teploty a vyplaveniu stresových hormónov, ktoré majú za úlohu naštartovať váš organizmus pre nadchádzajúce deň.

Zaklapnutím budíka je mozog zaskočený, a tak namiesto toho, aby sme sa cítili oddýchnuto, prichádza cez deň ospalosť a podráždenosť, pretože vnútorné hodiny vášho organizmu sú rozhodené.

Plytké ranné fázy spánku vám uľahčujú vstávanie, lenže pospávaním môžete upadnúť späť do hlbokej fázy spánkového cyklu - a prebudenie z neho znamená pre telo obrovský šok, ktorý rozdýchavate po dlhú dobu. Hlboký spánok znamená opätovné zníženie tlaku, teploty tela - to je ale na krátky čas nepríjemné a nezdravé. Pri ďalšom zvonení musí telo okamžite naštartovať a reagovať na všetky podnety. Je to záťaž hlavne pre srdce a pri takomto nekontrolovanom vstávaní hrozí aj nebezpečenstvo infarktu.

Vaše vnútorné hodiny sú časom natoľko zmätené, že nevedia, kedy majú dať telu povel k spánku. Výsledok? Zle zaspávate a nedostatok spánku narastá.

Svojmu telu najviac prospejete, keď budete každý deň vstávať v pravidelnom čase. Čoskoro sa vám bude vstávať oveľa lepšie a ranné pospávanie odpadne. Aj keď víkendy a dni voľna zvádzajú k leňošeniu, vo finále vám i tieto nárazové hodiny spánku navyše skôr uškodia.

Ľudské telo sa riadi denným rytmom a na jeho riadení sa podieľa predovšetkým slnečné žiarenie. Sme na to vybavení, v oku máme bunková čidlá, ktoré zaznamenávajú intenzitu svetla. Tie sú neporušené aj u slepých ľudí, na rozdiel od zrakových buniek, takže aj oni sa riadia rytmom striedania dňa a noci, rovnako ako my so zdravým zrakom.

Na riadení spánkového cyklu sa navyše podieľa u každého asi tucet rozmanitých génov, ktoré majú za úlohu ukladať telo k spánku a starať sa o jeho aktivitu počas dňa - a preto každý máme svoje biologické hodiny nastavené trochu inak. Ale všetci tým svojim prospejeme, keď aspoň jednu až dve hodiny denne strávime na dennom svetle.

Nie je to úplne jednoduché, pravda, v dnešnej dobe žiaľ trávime veľkú časť dňa zavretí v tmavých kanceláriách alebo továrňach - a výrazné poruchy spánkového cyklu na seba nenechajú dlho čakať. Napriek tomu sa snažte a pamätajte - denné svetlo je liek.