Alenka z Dunaja na červenom koberci: Nežné žieňa je preč, pozrite na tú KRÁSKU! A fú, tie VLASY

Ako je už zvykom, Markíza aj tento rok zorganizovala veľkú mediálnu párty, na ktorej sa stretli všetky jej hviezdy. Nechýbali tváre dobového hitu Dunaj, k vašim službám, herci z Pána profesora či moderátorské stálice, píše PLUS JEDEN DEŇ.

Na párty prišla aj krásna herečka Lesana Krausková, ktorá v seriáli Dunaj stvárňuje nežnú a skromnú Alenku. Roztomilá predavačka v obchodnom dome je jej prvá väčšia seriálová postava, sadla jej ako uliata.

Herečka Lesana Krausková o sebe v rozhovore pre Nový Čas pre ženy prezradila zopár zaujímavostí.

Prezraďte nám, aká je v skutočnosti vlastne Lesana Krausková?

– Je pre mňa veľmi ťažké odpovedať. Raz som spomenula, že som zakaždým iná. Mám v sebe veľa protikladov, paradoxov, prežívania. Myslím si, že som zmes toho, ako sa správam v rôznych situáciách, ako fungujem, ako sa cítim, ako veci prežívam. Som v podstate veselá, zdravo optimistická a zvedavá. To sú také moje základné piliere. Čokoľvek idem robiť, tak to robím s tým, že ma to baví, teší, snažím sa nemať predsudky. Aj keď tie máme, samozrejme, všetci. Ale pri hocičom si viem nájsť dôvod, prečo ma to baví. A to ostatné? Druhí musia povedať, aká som. (Úsmev.)

Máte z niečoho strach? Ako s tým bojujete?

– Jasné, že mám. Mám veľa strachov. Bojujem s nimi tak, že sa ich snažím „vymáknuť“, keď sa dejú. (Úsmev.) Snažím sa ich pomenovať. Niekedy vyskúšam terapiu šokom, keď sa im vystavím. Nemám špecifickú fóbiu napríklad z pavúkov alebo veľkých zvierat. Skôr mám emočné strachy. Snažím sa s nimi pracovať. Keď už prichádzajú a objavia sa v nejakej situácii, snažím sa uvedomiť si ich a žiť tou najväčšou prítomnosťou, ktorej som schopná. Sama sa sprítomním a prestanem myslieť na to, čo bude, ak bude. Reálne situáciu prežijem a zistím, že ten strach je neopodstatnený. Pracujem s tým, aby som sa tomu nabudúce vedela vyhnúť.

Podporovali vás rodičia v herectve alebo chceli, aby ste mali aj zadné vrátka?

– Mám to šťastie v živote, že ma naozaj podporovali. Keď som chcela, tak povedali dobre, choď.

Čo vás priviedlo k herectvu, keďže v rodine ste nikoho nemali z tohto fachu?

– Nešlo o rozhodnutie, ktoré by ma zrazu osvietilo. Že sa mi tu a teraz niečo stalo, preto chcem robiť herectvo a cítim, že je to moje životné poslanie. Tak to nebolo. Na základnej škole sme s kamarátkou písali vlastné hry, scenáre a obe nás to veľmi bavilo. A vtedy som nejako prišla na to, že by som to možno vyskúšala. Tie hry sme aj samy skúšali, hrali sme ich na školských besiedkach a z toho vzišlo, že to by som raz chcela robiť. Potom som šla na prijímacie skúšky na konzervatórium, kde ma prijali, a ďalej som pokračovala na JAMU v Brne, kde som teraz.

Diváci vás spoznávajú vďaka seriálu Dunaj. Zastavujú vás už na ulici či v obchode alebo sa chcú s vami odfotiť?

– Žijem v Česku, čiže pre mňa sa život nezmenil. Keď som na Slovensku, je to milé, keď sa to sem-tam stane, ale nejako to neriešim. Nie je mi to jedno, vážim si to, je to pekné, ale momentálne je to v mojom živote na koncovej priečke vecí, čo si všímam.

Pre vás je to prvá veľká seriálová postava. Ako ste sa s tým zžili?

– Úprimne, stále sa s tým ešte zžívam. Pre mňa je to proces, radosť z tvorby. Hľadala som si cestu k všetkým veľkým menám, s ktorými hrám. Nie v zmysle, že by to nejako nefungovalo, ale snažila som sa aklimatizovať v prostredí. Vnímam, samozrejme, že je to väčšia postava, ale nevnímam to z vonkajšieho hľadiska. Skôr to prežívam sama so sebou, hľadám, ako veci fungujú. Na začiatku to bol rešpekt a strach, teraz je to super. Viac si to užívam.

Celý rozhovor nájdete TU