Jakub a Petra na Srí Lanke: Pred príchodom našej očakávanej radosti som chcel...!

Nie každý vie oddychovať. Niekomu sa pri slove „dovolenka“ vybaví pláž, opaľovací krém a sladké ničnerobenie. No sú aj takí, ktorí práve z predstavy nečinnosti dostávajú paniku. Presne tak to má aj rozprávač tohto príbehu – a úprimne o tom hovorí.
„Tí, čo ma poznajú, vedia, že oddychovať pre mňa nikdy nebolo ľahké. Milujem svoju prácu a pracovné nasadenie. Doslova sa cítim šťastne, keď behám z projektu na projekt a to, čo by pre niekoho iného bolo už priveľa, je pre mňa radosťou.“

Jeho spôsob oddychu? Rozhodne nie hotel all-inclusive. Skôr batožina na chrbte, neisté nocľahy a pocit, že každá chvíľa má zmysel. Dobrodružstvo, ktoré nakopáva telo aj dušu.
„Takže keď sa v takomto tempe blíži voľno, vždy vyhľadávam aktívne a dobrodružné dovolenky. Také, kde sa cestuje a spí na divných miestach, je v nich veľa diskomfortu, pri ktorom však môj človek ožíva a je šťastný.“

No tentoraz to bolo inak. Napriek vnútornému nepokoju sa rozhodol skúsiť niečo úplne nové – ticho, pokoj a oddych bez programu. A čo je na tom najzaujímavejšie? Že túto „strašidelnú“ predstavu navrhol sám.
„Je celkom jasné, že keď by ma niekto zavolal na dovolenku, kde sa desať dní nič nerobí, len dobre papá a relaxuje, tak by ma chytila mierna panika, že nevydržím a budem nervózny. Nuž a to sa aj stalo. Avšak ten niekto, kto to navrhol, som bol ja.“

Dôvod bol jednoduchý a krásny zároveň – oddych pre partnerku, oddych pre ich spoločný čas a príprava na to najväčšie dobrodružstvo, ktoré ich čaká.
„Chcel som Petre, ale aj nám, dopriať zaslúžený oddych a nečerpanie síl pred príchodom našej očakávanej radosti. Nuž a v neposlednom rade sa postarať o to, aby sme sa mohli naplno venovať sebe navzájom, takže bolo nutné, aby sa o všetko ostatné tentokrát postarali iní.“