Už je to SEDEM rokov, čo sa vzali: Mali už herci Zuzka Šebová a Miško Kubovčík manželskú KRÍZU?

Ako kedy. Myslím, že ako každej mamine sa mi deň začína zobudením detí a končí sa ich zaspaním. Ráno jednoducho vstaneme a zastavíme sa až večer. Ale aj v priebehu dňa si dokážem povedať, že teraz to chce pauzu, obed, kávu, krátky spánok. No sú dni, keď mám pocit, že ani neviem, ako sa volám. Všetko sa točí okolo chlapcov, a tak to mám rada, lebo to je náš život a náš organizovaný chaos.

Samozrejme, ani u nás nie je každý deň nedeľa, ale prvú polovicu roka hodnotím veľmi pozitívne. Vzhľadom na udalosti, ktoré sa udiali za posledné roky, je moje hlavné nastavenie v zmysle: keď nejde o život, nejde o nič. Tešíme sa z maličkostí, zo stretnutí s kamarátmi, z výletov a najmä z toho, že máme zdravých synov a môžeme s nimi zažívať každodenné dobrodružstvá. Ja som sa napríklad vďaka staršiemu synovi zlepšila vo futbale, lebo pravidelne trénujeme u nás na dvore.

To je veľmi intímna otázka, ale určite ma veľmi potešili moji kamaráti, tým že aj keď vidia, že stále lietam okolo chlapcov a práce, vždy vymyslia nejaký koncert alebo večeru, kde si môžeme spolu trochu užiť spoločné chvíle. Veľmi ma potešilo, že som bola nedávno s manželom a svokrovcami na koncerte Roda Stewarta a v lete sa chystám so svojou najlepšou kamarátkou na Justina Timberlaka.

Verím, že áno. Máme dvoch dynamických chlapcov, takže aj u nás sem-tam všetko len tak lieta, lebo energie majú naozaj na rozdávanie, ale zaplať pánboh za to. Milujem byť ich mamou, smiať sa s nimi, fúkať boliestky a zabávať sa na ich výmysloch. Ako manželka sa cítim tiež veľmi dobre, lebo mám skvelého manžela. Navzájom sme si veľkou oporou a vieme sa spolu zasmiať aj si posmútiť. Miška otcovstvo veľmi napĺňa a je to celé pre nás ešte taká dobrodružná cesta.

Humor – to, myslím, majú po nás oboch a lásku k športu určite po Miškovi.

Rudko sa už do školy veľmi teší, páčilo sa mu aj na zápise, aj keď ja s Miškom nemôžeme uveriť, že už tak vyrástol a začína sa nám ďalšia etapa života. Sama som zvedavá, ako nám to celé pôjde a koľko trpezlivosti na učenie bude mať Rudy a koľko my. (Smiech.) Necháme sa prekvapiť.

Bola som celkom dobrá žiačka, do školy som chodila rada, lebo sme boli skvelá partia a mala som šťastie na vynikajúce pani učiteľky. Nosila som veľmi dobré známky, len z fyziky a chémie to občas nebola žiadna sláva. Najradšej som mala zemepis, angličtinu a „kuchynku“, kde sme sa učili variť a piecť.

Miško chodil do školy tiež veľmi rád, hoc čakal, že sa budú viac učiť o Afrike a každý deň budú mať namiesto veľkej prestávky tréning džuda. (Smiech.)

Prázdniny sú náš milovaný čas, nevieme sa ich dočkať. Máme záhradu pri jazere, väčšinu leta trávime tam. Kúpeme sa, venujeme sa paddleboardingu a určite pôjdeme aj niekam k moru. S deťmi sme zatiaľ boli v Chorvátsku a Španielsku a v ére „pred nimi“ sme najradšej chodili do Grécka a podarilo sa nám navštíviť aj Austráliu, Nový Zéland, Vietnam, Bali… Máme veru na čo spomínať. Milujem cestovanie a spoznávanie nových krajín a kultúr.

Na takéto povery neverím, a teda verím, že to potiahneme aj ďalej. (Úsmev.)

Človek aj sám seba spoznáva celý život a v partnerstve je to spoznávanie vzájomné a veľmi intenzívne. Za tie roky sa už, myslím, poznáme dokonalo, vieme, čo toho druhého poteší a čo nahnevá, a každý vzťah sa rokmi vyvíja. Sme radi, že sa nám občas podarí si niekam vybehnúť aj bez detí, aj keď je to naozaj len párkrát do roka. Pre každý pár je to veľmi dôležité – môcť sa aspoň chvíľu v pokoji porozprávať a len tak byť.

(Úsmev.)

Každý vzťah prechádza rôznymi fázami, sme normálny pár, ako všetky ostatné, so všetkými radosťami aj starosťami a pre mňa je najdôležitejšie, že nevyprchala láska, od tej sa všetko odvíja.

Rodina, kamaráti, hudba, spánok, byť chvíľu sama a tanec… Ten mi pomáha najviac. Mám to tak od detstva. A myslím, že som prirodzene veselý typ, zvyčajne sa v smútku veľmi neutápam.

Môj syn mi minule povedal: „Maminka ty si môj najobľúbenejší človek, lebo vždy vieš, kde som si zabudol autíčko.“ Nič krajšie som už dávno nepočula, takže to je momentálne moje naj motto. (Úsmev.) Ale keď som minule zabudla, kde som zaparkovala, auto som hľadala dosť dlho. Takže až taká dobrá v tom nie som. (Smiech.)