Komplexy jej už NESTRPČUJÚ život! Herečka Barbora Švidraňová sa ich ZBAVILA: Toto jej pomohlo!

Barbora, Baška, Barbie... Ako (ne)máte rada, keď vás ľudia oslovujú?
– Och, Barbie! To úplne neznášam... Vždy si hneď predstavím umelú afektovanú bábiku celú v ružovom. Dovolím si tvrdiť, že taká určite nie som! Teda aspoň dúfam... (Smiech.)

Ale asi najkrajšie oslovenie je aj tak „mama“, však?
– Jasné. Aj keď bolo obdobie, keď to malý povedal asi miliónkrát za deň, na čo som už začínala byť alergická, ale to asi pozná každá mama.

Ako zatiaľ trávite leto? Pochváľte sa, aké zážitky ste už stihli zozbierať?
– Máme za sebou lokálne výlety do prírody alebo k vode. Chystáme sa aj stanovať alebo navštíviť nejaké festivaly. Práce mám toto leto menej, takže bude toho viac. Hlavné však je, že môžeme byť so synom spolu viac než cez moju pracovnú zimnú sezónu.

Synček pôjde od septembra do školy. Teší sa?
– Áno, teší sa, veľmi, aj keď si myslím, že si vôbec neuvedomuje, čo to bude zahŕňať. (Smiech.) Je dosť hravý a aktívny, tak dúfam, že si rýchlo zvykne na to, že musí vedieť obsedieť na jednom mieste počas vyučovania. Keďže je po mne, tak to bude asi výzva.

Má na niečo nadanie?
– Má veľmi rád čísla a fascinuje ho počítanie, ale má aj umelecké vlohy, čo sa veľmi teším. Pekne spieva, čisto intonuje, má skvelý rytmus, rád tancuje a vytvára si príbehy, takže aj z toho herectva tam niečo možno bude. Aj na športy je veľmi zdatný. Najlepšie mu ide futbal.

Ale ak by mu aj niečo nešlo, predpokladám, že vy nepatríte medzi mamy, ktoré si zakladajú na tom, aby nosil samé jednotky...
– Určite nie. Známky nič neznamenajú. Ja som za zrušenie známkovania. Pre mňa bude dôležitejšie, aby tomu rozumel, aby chápal súvislosti, aby sa sústredil na to, čo mu ide a čo ho napĺňa, a nie na to, čo nikdy nevyužije. Viem, ako som trpela, keď som dostala zlú známku, pričom veľakrát som látku aj vedela, ale vyfučalo mi to z hlavy pre stres a postsocialistické vzdelávacie metódy, ktoré sú podľa mňa otrasné.

Všimla som si na vašom instagramovom profile, že ste sa začali venovať zvukovej terapii. Pomôže upokojiť aj vystresované matky nie príliš úspešných žiakov? (Úsmev.)
– Mohla by, určite… (Úsmev.) V každom prípade, najviac nás upokojí, keď sa otvoríme myšlienke, že život primárne nikdy nejde proti nám. Všetky veci aj situácie sa v živote dejú pre nás, pre náš rast a sebapoznanie. Existuje na to množstvo funkčných techník, ako je napríklad terapia zvukom alebo soundhealing. Ich efekt na naše fyzické a mentálne zdravie je fascinujúci. Rada o tom poviem prípadným záujemcom viac.

Čo dokáže rozrušiť a čo upokojiť vás?
– Ja sama! (Smiech.) Podstatná vec, ktorú som už dávno pochopila a ktorá mi najviac pomáha v živote, je uvedomenie, že ľudia, situácie alebo veci nie sú ani zlé, ani dobré. Oni len sú. To, či je niečo zlé alebo dobré, ťažké alebo ľahké, je len uhol pohľadu a perspektíva. Čiže ak som zodpovedná za to, keď sa rozčúlim, alebo dovolím niekomu, aby ma zranil, som plne zodpovedná aj za to, aby som sa z toho dostala a upokojila sa. A najjednoduchším nástrojom na upokojenie, ktorý nosíme stále so sebou a je úplne zadarmo, je náš dych.

Máte 36 rokov, blíži sa teda štyridsiatka. Aj to cítite na svojom tele? Už dačo bolí?
– Preboha! Ani náhodou! Nebolí ma, chvalabohu, nič, jedine nohy z vysokých podpätkov po dvojhodinovom koncerte alebo predstavení. Ale nesmierne sa teším, aká budem, keď budem mať 40. Čím viac na sebe pracujem, čím viac sa o sebe dozvedám, čím viac sa oslobodzujem od všetkých limitov, komplexov a toho, aká by som mala byť a čo si o mne druhí myslia, tým viac sa cítim mladšie, vitálnejšie a zároveň som múdrejšia a celistvejšia. Chcem starnúť hlavne do vnútornej krásy...

Ako sa udržiavate fit? Viem, že ste kedysi veľmi chválili škatuľkové stravovanie.
– Dnes už nemám žiadnu konkrétnu diétu. Teraz v prvom rade nepijem alkohol ani žiadne sladené nápoje, lebo ten cukor, čo je v nich, nespálite nikdy. Snažím sa obmedzovať múku a pečivo, už skoro vôbec nejem mäso. Vyhýbam sa vyprážaným jedlám a nezdravým tukom a do svojho jedálnička som zaradila zelený jačmeň, chlorellu, macu peruánsku, lucumu, acai, huby reiši, čagu a podobné doplnky stravy nabité vitamínmi a antioxidantmi. Veľmi mi záleží na tom, aby som sa cítila ľahko a zdravo.

Leto je aj čas grilovačiek, opekačiek, dokážete odolať?
– Áno, dokážem, pretože som čím ďalej, tým viac vegeteriánka. Dnes si už dám radšej grilovaný syr ako klobásku.

Čo je teda vašou slabosťou?
– Mám veľmi rada vône, mám doma kopu esenciálnych olejov a milujem ich kombinovať. Väčšinu svojich odložených peňazí vrážam do nových zaujímavých nástrojov, to je asi moja slabosť. Alebo by som skôr povedala, že je to moja vášeň. (Úsmev.)

A muži, ktorých ste zase slabosťou vy – akú majú šancu, že by s vami mohli ísť minimálne na kávu či vínko, prípadne rovno na rande?
– Úplne normálnu. Až na to, že sa asi väčšine zdám po všetkých svojich skúsenostiach s mužmi dosť náročná. (Smiech.) Ale to je len tým, že si už veľmi dobre uvedomujem svoju hodnotu a to, ako by mal vyzerať zdravý milujúci vzťah dvoch ľudí. Ale je pravda, že nie som typ, ktorý len tak nezáväzne randí s hocikým, len aby som nebola sama. Nemám problém vydržať sama so sebou. A hlavne mám už dieťa a špecifickú prácu, čo sú dva atribúty, ktoré chlap musí akceptovať, ak sa chce so mnou deliť o život. Takže to prosto musí medzi nami „kliknúť“.

Prezradíte, či ste aktuálne zadaná alebo či sa niečo črtá?
– Stále nezadaná a momentálne sa nič nerysuje. Ale bohvie, aké má život so mnou plány. Možno zajtra niekoho stretnem… Verím, že ten pravý príde presne vtedy, keď má.