Petra Tóthová z PEČIE: Finalisti prejdú SITOM, nestačí len dobre NAPIECŤ, treba mať aj TOTO!

V rozhovore pre PLUS 7 dní prezradila šarmantná ryšavka aj to, prečo nepodľahla kváskovaciemu trendu: „Cukrár, ktorý sa zameriava viac na torty a zákusky, nemusí byť taký dobrý v pečení chleba a pečiva a platí to aj naopak. V tom kváskovom pečení nie som až taká zdatná, preto ho doma ani nemám. Pečiem pestro, nielen z neho, navyše sa oň treba starať, tak­že u mňa by trpel a to mu nechcem urobiť.“

Diváci vidia v šou Pečie celé Slovensko už len dvanásť finalistov, ale čo sa deje predtým?
Každý rok sa prihlási od 300 do 500 záujemcov a prejdú cez poriadne sito. Z nich postúpi 150 na živé kastingy tak, že najprv majú telefonický pohovor. Pošlú fotografie svojich produktov, porozprávajú o sebe a zároveň dostávajú otázky technického typu.

Napríklad?
Pri akej teplote sa čo pečie, aby sme vedeli, či to naozaj robia. Tie otázky sú, samozrejme, každý rok iné.

Kedy vidíte súťažiach prvýkrát vy?
Až keď sa tých 150 dostane na osobný kasting. Naň prinesú niečo slané a niečo sladké, ochutnáme, podebatujeme s nimi a vyberieme tých, ktorí postúpia na kamerové skúšky, kde už prvýkrát pečú. Je pritom aj Natacha Pacal, ktorá ich usmerňuje. Do finále vyberáme okrem ich zručností isté typy, ktoré pôsobia príjemne na diváka. Ak je tam však niekto, kto extrémne dobre pečie, ale s kamerou veľmi nevie komunikovať, pracuje sa s ním.

Môžu si súťažiaci vopred „ohmatať“ svoj stolík, rúru na pečenie či „šoker“, ktorý väčšina z nich asi doma nemá?
Samozrejme, pár dní pred samotným nakrúcaním si všetko vyskúšajú, aby neboli len tak hodení do vody.

Stáva sa vám, že po kastingoch a takom druhom-treťom kole už s Jožkou tušíte, kto by mohol vyhrať?
My to tušíme už na kastingoch, kde ich stretávame naživo a vidíme, čo pečú a ako sa v kuchyni zvŕtajú na „kamerovkách“. To, ako sa im darí v šou, je veľakrát o príprave. Svoju osobnú a kreatívnu výzvu poznajú dlho dopredu, môžu si ju natrénovať. Podľa jednotlivých kôl musia vedieť, čo budú piecť a ako to bude vyzerať…

… to je to, čo vídame v kresbe na začiatku kola.
Presne. Jediné, čo ich môže zaskočiť, je technická výzva, pretože o nej vopred netušia.

Verím, pretože prvú tohoročnú technickú výzvu, čokoládovú tortu s malinami, dokopali všetci do nohy. Tie torty vyzerali, akoby ich niekto zbil.
(Smiech.) To je pravda, ale ostatné dve výzvy dali pekne, a aby mohli podávať lepšie výkony, potrebujú sa zorientovať v čase a v priestore.
V šou je všetko hlavne o organizácii práce a času. Doma pracujete inak. Máte svoju pohodu, urobíte si cesto, upečiete korpus, keď vychladne, pustíte sa do krému, polevy. V súťaži musíte rozmýšľať inak. Diváci občas hovoria, že na pečenie dostali málo času alebo že sme s Jožkou neboli férové.

A boli?
S celým tímom sme si priamo v stane vyskúšali každú technickú výzvu, takže nemôžu povedať, že sa nedajú zrealizovať.

Lenže vy ste skúsené profesionálky.
Ale aj oni už majú niečo odpečené, preto sú v tejto šou. Nedá sa povedať, že ten čas je pre mňa jednoduchší. Aj ja si musím švihnúť, ale rozhodne nie je taký krkolomný, aby sa to nedalo stihnúť. Najlepšie na prvú, lebo na opravu nemáte čas. Ale nájdu sa aj jedinci, ktorí urobia nové cesto, čiže jeden to spraví za ten istý čas dvakrát a druhý ani raz, a to je už o schopnostiach.

Na prvý pohľad vidieť, kto sa doma pripravoval a daný zákusok či tortu upiekol aspoň päťkrát?
Áno. Diváci to nevidia, ale my s Jožkou áno. A my im to na základe našich pripomienok, napríklad že ovocie sme už použili niekoľkokrát, skúsme niečo iné, ešte sťažujeme, lebo ten recept musia meniť za pochodu, čo však vieme náležite oceniť.

Raz ste sa vyjadrili, že svetové cukrárske trendy určujú Francúzi a že sa nemenia každý rok. Platí to stále?
Doslova. Ešte stále sú „in“ crois­santy, „eklerky“, lístkové cesto, pľundry, iba vyzerajú trošku inak. Napríklad croissanty sa farbia, robia sa na nich rôzne vlnovky, medzi ktoré sa dáva čokoláda, aby vyniklo takzvané lístkovanie cesta, rôzne sa tvarujú vo štvorčekových formách a podobne.

Keď si teda vezmeme nejaký „starý“ koláčik od babky alebo socialistickú jadranskú tortu s lieskovými orieškami, nie sme úplne nemoderní?
To, že je niečo staré, ešte neznamená, že je to zlé. Práve naopak, vraciame sa ku koreňom a je super, keď spájame tradičné s modernými technológiami a ingredienciami, lebo takto dávame starým receptom šancu na prežitie do budúcna. Jadranskú tortu mám aj ja v knihe receptov Cukráreň, len som jej dala iný šat, je tam aj stará známa florida, len je trochu krajšia, šmrncov­nejšia. Obrazne povedané, nový hodváb už nevynájdeme, len z neho ušijeme iné šaty. Aj v mojej novej kuchárke Upečme si sviatky, ktorá vychádza tento týždeň, mám slaný recept z lístkového cesta a naš­la som ho v starej knihe. Všetky recepty robím vždy v pôvodnej a modernej receptúre s inými ingredienciami, aby si mohli gazdinky vybrať.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z KRSTU KNIHY PETRY TÓTHOVEJ NÁJDETE V GALÉRII NIŽŠIE!

Koľko trvá príprava takej kuchárskej knihy?
Aktívne pol roka, s prípravou rok. Ku každej mám pomocníka, šikovného cukrára, pretože každá moja kniha sa pripravuje práve vtedy, keď natáčame Pečie celé Slovensko, a sama nemám šancu. Vyberám recepty, ktoré tam chcem dať, potom ich vyhadzujem alebo nahrádzam inými podľa toho, čo mi je bližšie a vzácnejšie. Väčšinou sa pečie a fotí tu u mňa, v lete už musí ísť kniha na poslednú korektúru.