Výsmech z postavy
Dôvodom je práve jej plnoštíhlosť. „Pre ktorúkoľvek ženu musí byť nepríjemné, ak ju niekto uráža či diskriminuje pre zovňajšok,“ tvrdí Renáta. Mnohé z nás boli kedysi mladé a atraktívne, no prišiel zlom a s ním kilá navyše. To však nie je jej prípad. „Narodila som sa ako podvyživené dieťa. Mojej maminke povedali, že má tri mesiace na to, aby ma ‚vykŕmila‘. A to sa aj stalo. Čo mi pamäť siaha, vždy som bola pri tele. Takže – a tu je tá pointa – s posmeškami som vyrastala. Za 53 rokov života som trénovaná. Vlastne ani neviem, čo je to byť štíhla. Preto ma urážky tohto typu nedokážu zasiahnuť, som proti tomu už rezistentná. O to viac, že akékoľvek komentáre od tých vulgárnych až po tie akože múdre, ako si zastieram pravdu o vlastnej nedisciplinovanosti a hazarde so zdravím, vnímam len ako úbohú potrebu iných dodať si pocit dôležitosti.“
Už v škole bola pri sebe a deti dokážu byť v tomto smere kruté. Aj Renáta priznáva, že vtedy ešte nemohla mať takú osobnostnú zrelosť a uvažovanie ako dnes. „Ako dieťa som to riešila jednoducho – bitkou. Bola som známa výborným prospechom, ale nebolo bitky v triede či škole, pri ktorej by som chýbala. Ako dieťa som si rešpekt zaistila silou. Poviem otvorene: fungovalo to. Nakoniec aj táto moja potreba biť sa sa podpísala pod to, že som sa začala venovať bojovým športom. Súťažne som strieľala, vrhala som guľou, čo boli športy s hojným zastúpením chlapcov. Vďaka tomu som s nimi pestovala ozaj dobré kamarátstva. Iná vec bola, že so mnou nik nechcel chodiť. Aspoň tak som to vnímala. No z omylu ma vyviedli spolužiaci na jednej zo stretávok. Vraj aj chceli, ale že som nevnímala signály záujmu. Tak teraz sama neviem, ako to bolo,“ spomína dnes s úsmevom spisovateľka, ktorú poriadne potrápil kovid.
