Martina Homoliak

<p>Neraz ste sa určite sama sebe posťažovali, že niečo nestíhate, že sa vám nedarí, že ste neuspeli pre svoj výzor. Keby si to hovorila aj Renáta, dnes by nebola tam, kde je. Nemohla by pomáhať iným, písať knihy a&nbsp;byť vzorom pre mnohé ženy. V&nbsp;jednej osobe sa ukrýva moderátorka, herečka, spisovateľka, žurnalistka, scenáristka, mediátorka, lektorka a&nbsp;ešte aj riaditeľka domova sociálnych služieb. <em><strong>„Kto chce, nájde si spôsob, kto nechce, nájde si dôvod. Keď chcem písať, nájdem si čas, ak chcem pomôcť iným ako mediátorka, takisto. Žurnalistiku som vyštudovala a&nbsp;od nej sa odvíja nielen písanie kníh, ale aj scenárov. Je pravda, že aj vyučujem, ako lektorka sa dospelým snažím priblížiť témy, ktoré majú v&nbsp;sebe potenciál priniesť im nielen nové poznatky, ale im aj z&nbsp;ľudského hľadiska niečo sprostredkovať. Najviac času však venujem práci riaditeľky,“</strong></em> prezrádza, ako to všetko stíha.</p>

<h3>Rola ju priviedla k&nbsp;novej profesii</h3>
<p>Najlepšie si brunetku pamätáme ako právnu zástupkyňu zo Súdnej siene. A&nbsp;práve tá úloha ju priviedla k&nbsp;mediátorstvu. U&nbsp;divákov to malo obrovský ohlas a&nbsp;aj dva roky po skončení vysielania jej neustále niekto volal, aby sa s&nbsp;ňou poradil. <strong><em>„Darmo som vysvetľovala, že v&nbsp;civilnom živote nie som právnička. Tak vznikla myšlienka absolvovať vzdelanie mediátora. Keď už niekomu radím alebo pomáham s&nbsp;problémom, aby bola moja pomoc kvalifikovaná a&nbsp;efektívna v&nbsp;zmysle praktickej pomoci pri riešení.“</em> </strong>Okrem toho sa usmievavá tmavovláska venuje lektorstvu. <strong><em>„Možno nie je všeobecne známe, že mám doktorát z&nbsp;komunikácie,“</em></strong> prezrádza. A&nbsp;tak ľudí učí, ako rokovať, rozprávať, aby iní rozumeli, aj ako zvládať stres, emočne vypäté situácie či konflikty. S&nbsp;tým sa, bohužiaľ, stretáva aj na svojich sociálnych sieťach.</p>

<h3>Výsmech z&nbsp;postavy</h3>
<p>Dôvodom je práve jej plnoštíhlosť. „Pre ktorúkoľvek ženu musí byť nepríjemné, ak ju niekto uráža či diskriminuje pre zovňajšok,“ tvrdí Renáta. Mnohé z&nbsp;nás boli kedysi mladé a&nbsp;atraktívne, no prišiel zlom a&nbsp;s&nbsp;ním kilá navyše. To však nie je jej prípad.<em><strong> „Narodila som sa ako podvyživené dieťa. Mojej maminke povedali, že má tri mesiace na to, aby ma ‚vykŕmila‘. A&nbsp;to sa aj stalo. Čo mi pamäť siaha, vždy som bola pri tele. Takže – a&nbsp;tu je tá pointa – s&nbsp;posmeškami som vyrastala. Za 53 rokov života som trénovaná. Vlastne ani neviem, čo je to byť štíhla. Preto ma urážky tohto typu nedokážu zasiahnuť, som proti tomu už rezistentná. O&nbsp;to viac, že akékoľvek komentáre od tých vulgárnych až po tie akože múdre, ako si zastieram pravdu o&nbsp;vlastnej nedisciplinovanosti a&nbsp;hazarde so zdravím, vnímam len ako úbohú potrebu iných dodať si pocit dôležitosti.“</strong></em></p>

<p>Už v&nbsp;škole bola pri sebe a&nbsp;deti dokážu byť v&nbsp;tomto smere kruté. Aj Renáta priznáva, že vtedy ešte nemohla mať takú osobnostnú zrelosť a&nbsp;uvažovanie ako dnes. <em><strong>„Ako dieťa som to riešila jednoducho – bitkou. Bola som známa výborným prospechom, ale nebolo bitky v&nbsp;triede či škole, pri ktorej by som chýbala. Ako dieťa som si rešpekt zaistila silou. Poviem otvorene: fungovalo to. Nakoniec aj táto moja potreba biť sa sa podpísala pod to, že som sa začala venovať bojovým športom. Súťažne som strieľala, vrhala som guľou, čo boli športy s&nbsp;hojným zastúpením chlapcov. Vďaka tomu som s&nbsp;nimi pestovala ozaj dobré kamarátstva. Iná vec bola, že so mnou nik nechcel chodiť. Aspoň tak som to vnímala. No z&nbsp;omylu ma vyviedli spolužiaci na jednej zo stretávok. Vraj aj chceli, ale že som nevnímala signály záujmu. Tak teraz sama neviem, ako to bolo,“</strong> </em>spomína dnes s&nbsp;úsmevom spisovateľka, ktorú poriadne potrápil kovid.</p>

<h3>Želali jej smrť</h3>
<p>Mala ozaj ťažký priebeh a&nbsp;ani teraz ešte nie je celkom fit. <strong><em>„Keď robíme tento rozhovor, užívam ďalšie antibiotiká a&nbsp;pokračujem v&nbsp;liečbe. Dva mesiace po kovide, bohužiaľ, nemôžem povedať, že som v&nbsp;poriadku. Som slabá, často kašlem a&nbsp;zadýchavam sa. Byť denne odkázaný okrem iných liekov na analgetiká nie je žiadna výhra.“</em> </strong>Poviete si, že toto ochorenie môže postihnúť kohokoľvek. To je pravda, no Renáta si okrem ťažkého priebehu opäť „užila“ spŕšku nenávistných komentárov. Ľudia jej dokonca písali, že najlepšie bude, keď aj s&nbsp;celou rodinou zdochne.</p>

<p><strong><em>„Poviem to otvorene: aj som si poplakala. Niežeby som sa ľutovala alebo žila v&nbsp;naivnej predstave, že ma všetci milujú. Prišlo mi strašné, čoho sme my ľudia schopní. Bola som vyčerpaná, ubolená a&nbsp;nekonečne sklamaná, kam sme sa dostali. Samej seba som sa pýtala, či sme naozaj stratili všetky zábrany. Plakala som nad tým, koľko zloby dokážeme vygenerovať bez príčiny. Strácala som nádej, a&nbsp;to už je čo povedať pri mojej veselej povahe a&nbsp;optimistickej mysli. No dostávala som aj stovky prianí skorého uzdravenia od neznámych ľudí a&nbsp;to živilo moju umierajúcu nádej v&nbsp;dobro a&nbsp;ľudskosť.“</em></strong> Oporou jej bola aj rodina. Ako sama hovorí, chvalabohu, že manžel aj syn so snúbenicou žijú život mimo médií. Ich trápilo najmä jej zdravie, ktoré je najdôležitejšie. Aj preto odsunula krst knihy.</p>

<h3>Osudová žena</h3>
<p>Tak nazvala svoju knihu, v&nbsp;ktorej hovorí o&nbsp;minulých životoch. Metafyzické témy sú jej blízke. Okrem všetkých profesií vie vykladať karty, veštiť z&nbsp;ruky či kávy, verí bylinkám, kyvadlu a&nbsp;v&nbsp;liečivé schopnosti mysle. Znie to osudovo, však? No myslí si o&nbsp;sebe, že je osudová žena, aj Renáta? <em><strong>„Existuje nejaký smajlík na srdečný a&nbsp;dlhotrvajúci smiech? Taká je moja reakcia. Osudová žena je tá, ktorú neprehliadnete, nech príde kamkoľvek, a&nbsp;pri prvom pohľade na ňu sa musia mužom rozklepať kolená. Neviem, čo by som musela urobiť, aby som tento stav dosiahla ja. Možno keby som prišla do spoločnosti v&nbsp;kimone s&nbsp;čiernym pásom. (Úsmev.) Ale trochu vážne, minimálne pre svojho muža osudovou ženou som. V&nbsp;septembri to bude tridsať rokov, čo sme manželia, a&nbsp;to zrejme niečo napovedá o&nbsp;našej vzájomnej príťažlivosti,“</strong> </em>konštatuje spokojne.</p>

<h3>Pomoc tam, kde ju treba</h3>
<p>Možno je osudová aj pre tých, ktorým pomohla. V&nbsp;čase prvej vlny pandémie sa rozhodla len tak nesedieť a&nbsp;niečo robiť. Najprv to boli len telefonáty, počúvala ľudí, radila im. <strong><em>„Potom som prišla na to, že mnohí potrebujú viac, než len poradiť. Mama dvoch detí zostala rovnako ako ja bez práce, v&nbsp;nájme, na ktorý zrazu nemala peniaze. Bála sa, aby neskončili na ulici, tak som iným vykladala karty a&nbsp;oni posielali peniaze tej žene. Ďalšia sa ocitla v&nbsp;krízovom centre bez peňazí s&nbsp;malým dieťatkom. Potrebovala preň oblečenie, lebo utiekla z&nbsp;domu bez ničoho. Ďalšou bola invalidná dôchodkyňa, ktorú opustil muž a&nbsp;ktorá musela vyžiť z&nbsp;menej ako mála. Keď mi napísala, že nemá ani na menštruačné vložky, obrátila som sa aj na iných s&nbsp;prosbou o&nbsp;pomoc. Toto bola báza, na ktorej som sa rozhodla postaviť svoj projekt e-shopu, kde ponúkam svoje knihy, výrobky. Výťažok potom putuje niekomu, kto sa ocitol v&nbsp;hraničnej situácii,“</em></strong> prezrádza a&nbsp;zároveň odhaľuje, že jej pomoc aj zneužili. To ju neodradilo a&nbsp;aktuálne pripravuje peniažky pre chlapčeka na vozíku, ktorý žije s&nbsp;mamou samoživiteľkou a&nbsp;na kúpu odľahčeného vozíčka nemá dosť financií.</p>

<h3>Starkí pod jej krídlami</h3>
<p>Ešte v&nbsp;úvode sme spomínali, že Renáta Názlerová je aj riaditeľkou DSS. Na pozíciu sa dostala cez riadne výberové konanie, v&nbsp;ktorom uspela. Možno jej to osud privial do cesty. <em><strong>„Bolo to v&nbsp;období prvej vlny, keď sme prvýkrát zažívali obrovský strach z&nbsp;nepoznaného, úzkosť z&nbsp;budúcnosti. Keď mali všetci plné ústa múdrosti, čo má kto urobiť, ale presne títo ľudia iba rozprávali a&nbsp;neurobili nič. Chcela som sa vydať inou cestou, urobiť a&nbsp;robiť niečo konkrétne pre konkrétnych ľudí, ktorí potrebovali a&nbsp;potrebujú pomoc a&nbsp;starostlivosť. To je dôvod, prečo som tu,“</strong></em> uzatvára svoj príbeh žena s&nbsp;obrovským srdcom a&nbsp;otvorenou náručou. A&nbsp;takých ľudí potrebujeme na Slovensku, ale aj vo svete viac.</p>

Renáta Názlerová bola ako dieťa bitkár: Dnes pomáha iným a... Bože, ľudia jej želajú SMRŤ!

Výber pre vás

Renáta Názlerová bola ako dieťa bitkár: Dnes pomáha iným a... Bože, ľudia jej želajú SMRŤ!

Súvisiace články

Rozviedla som sa, lebo sa to nedalo vydržať, ale... EX ma začal opäť priťahovať, som stratená!

Barboru Dúhalku slovenské deti milujú, až jej synček občas žiarli! Za TOTO jej rodičia ďakujú

Malá Eliška trpí nezvyčajným ochorením tváre: Po prečítaní jej príbehu jej budete chcieť pomôcť

Šťastie máme vo svojich rukách! Dodržte 2 kľúčové pravidlá a vaše želania sa URČITE splnia!

Po smrti otca stála pri jeho hrobe a prosila, aby jej poslal odkaz: Stalo sa niečo FANTASTICKÉ!

Výber pre vás