Šimona Pláničku zo Slunce, seno... už NESPOZNÁTE: Plešina, brucho, kilá! To nemôže byť pravda

Od uvedenia slávnej českej komédie Slnko, seno, jahody ubehlo už neuveriteľných štyridsať rokov. Hviezdu spravil aj z českého herca Pavla Kikinčuka (64), ktorý tu stvárnil brigádnika Šimona Pláničku.

Dnes by ste ho ťažko spoznali. Rokmi mu pribudli okuliare, kilogramy, ubudli vlasy, no herectva sa celý čas nevzdal, píše PLUS 7 DNÍ. Bohužiaľ, nemal šťastie na úlohy, v ktorých by zarezonoval rovnako ako u Zdenka Trošku, ktorý ho obsadil aj do komédie Babovřesky a rozprávky Najkrajšia hádanka.

Pripúšťa, že niekedy môže byť príliš slávna filmová postava na škodu. „Možno sa to stalo aj mne, že režiséri mali pocit, že nech ma obsadia do čohokoľvek, navždy budem pre divákov zaškatuľkovaný ako Šimon Plánička. A tak ma neobsadzovali tak často,“ uvažuje na úvod. Najviac teda figuroval v Plzenskom divadle J. K. Tyla a v Činohernom divadle v Prahe.

Dnes žije Kikinčuk s o päť rokov staršou manželkou, herečkou Jindřiškou, s ktorou má dcéru Kamilu. Bývajú v Prahe, redakcia PLUS 7 DNÍ ho však zastihla v letnom domčeku na Slapoch práve v spoločnosti manželky. „Trávime tu voľné víkendy, leto, vianočné sviatky aj Silvester,“ prezradili.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Zoznámili sa tesne po premiére filmu Slnko, seno jahody, keď si Pavel ako Šimon Plánička užíval prvú vlnu popularity. „Bolo to v divadle v Plzni, kde som mal angažmán v činohre a ona bola sólistka operety. Pravidelne organizovala pre kolegov „žracie štvrtky“. My sme niečo prispeli a ona fantasticky pripravila najrôznejšie špeciality. Chodil som tam pravidelne a raz som zostal dlhšie, než všetci ostatní, a už to bolo,“ smeje sa.

„No ale nebolo to také jednoduché. To bol veľmi búrlivý vzťah. Stále sa točil aj okolo iných dievčat, takže sme sa minimálne desaťkrát rozišli, kým som definitívne povedala, že si ho vezmem,“ vstupuje do debaty manželka.

Pavel jej oponuje. „To sa ti len zdá. Skôr, ako som ju spoznal, mal som taký pokojný život. Teraz ma stále do niečoho naháňa. Jindra je veľký workoholik,“ prezrádza na manželku, ktorá je principálkou plzenského šantánového a kabaretného divadla Pluto, ktoré hrá výlučne komédie. „Niekoľkokrát sa na naše predstavenie bol pozrieť aj pán Troška,“ prezradila pre PLUS 7 DNÍ významne.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Pavel Kikinčuk sa pri príležitosti jubilea filmu dal na spomínanie. S odstupom mnohých rokov mu je ľúto, že nebol súčasťou slávnej záverečnej bitkárskej scény komédie Slnko, seno a pár faciek. Môže si za to ale sám. „Zle som si poznačil termín nakrúcania. Myslel som si, že je to o mesiac neskôr. Takže kým ma tu všetci zháňali, ja som sa s rodičmi v NDR opaľoval pri berlínskych jazerách. Našťastie Zdeněk Troška to na poslednú chvíľu perfektne zachránil. Keď sa Helenka Růžičková mojich filmových rodičov pýta, kde majú syna, môj otec odpovedá, že vykonávam základnú vojenskú službu,“ prezrádza pikantnosť zo zákulisia.

„Zdeněk je absolútne skvelý človek a režisér, jemu by som neodmietol žiadnu úlohu. Zažil som aj iné štáby, celý čas sa to tam háda a je napätá atmosféra. U neho je niečo také vylúčené. Aj Helenka Růžičková hovorievala, že, keď sa stretne dobrá partia, zákonite z toho musí vzniknúť dobrý film,“ hovorí Pavel.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Aj preto mu je ľúto, že mnohí z jeho kolegov dnes už nežijú, a s tými, ktorí žijú, nie je v kontakte. „Predstavte si, že pán Stanislav Tříska, ktorý hral Škopka, čiže manžela Heleny Růžičkovej, zomrel priamo v divadle. Po predstavení sa išiel osprchovať, posadil sa do kresla pred zrkadlom, zaspal a už sa nezobudil,“ prezrádza.

Zaspomínal si aj na príhodu, pri ktorej prišiel o život celý herecký ansábel. „Raz, keď sme z hotela v Horažďoviciach cestovali autobusom na pľac do Hoštíc, náš šofér nezvládol riadenie a havaroval. Po ceste sú samé serpentíny, neprehľadné zákruty, a v jednej z nich si všimol nákladiak, tak ho chcel obísť. No v tom sa oproti nám rútil ďalší nákladiak. Hlavný kameraman stihol zakričať: Držte sa! Kto sa nedržal, okamžite letel. Miluna si rozrazila obočie, Helenka Růžičková si narazila lakeť, hlavný kameraman si zlomil dve rebrá. Našťastie sme z toho vyviazli celkom dobre, ale vyzeralo to príšerne,“ spomína.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Z havárie mu najviac utkvel v pamäti šofér nákladiaku. „Bol v strašnom šoku. Behal tam dokola a kričal: Som mŕtvy, som mŕtvy,“ smeje sa. Priebeh havárie by sa vraj tiež hodil do nejakej komédie.

„Na autobuse sme mali zablokované dvere, takže sme sa nemali ako dostať von. Situáciu chcel vyriešiť Jirka Lábus. Veľavýznamne povedal moment a zobral kladivko, ktoré je pri takýchto príležitostiach v autobusoch pripevnené na stene. Začal ním klopkať na okno v nádeji, že ho rozbije. Všetci ostatní ho okrikovali, že ak to chce rozbiť, musí buchnúť silnejšie. Strašne mi to vtedy bolo smiešne. Našťastie sa šoférovi podarilo násilím otvoriť dvere, takže sme v pohode vystúpili. Rýchlo po nás prišli nejaké autá a ponáhľali sme sa na pľac do Hoštíc. Točili sme, akoby sa nič nestalo. Natáčacie dni sú drahé,“ podotýka.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Hoštice sú stále pútnym miestom fanúšikov filmu, no už dávno nežijú hospodárstvom. „Majú tam nejaké kravy, ale stajne sú premenené na pivnice, kde jazdia turisti obzerať posteľ s dáždnikom, na ktorej sa zlostila babička Erna Červená, alebo motorku, na ktorej jazdil Venca. Alebo je tam ranč Šimona Pláničku. Nikto mi nepovedal, že tam mám svoj ranč. Bol som v šoku,“ spomína s hrdým úsmevom.