Otvorená SPOVEĎ Nely Pociskovej o TLAKOCH v šoubiznise: Toto všetko MUSELA PREŽIŤ

Áno, pozerám sa späť na svoj život, na to všetko, čo mám kvázi za sebou, či už z pracovnej, alebo zo súkromnej stránky. Premýšľam, aké chyby som urobila, či som mohla niečo urobiť inak.

V súkromí sa udialo to, že už mám doma dvoch školákov, v práci nakrúcam jeden seriál za druhým a popritom ešte vydávam album a chystám miniturné. Okrem toho si „struhnem“ pár predstavení Let‘s Dance – čiže nenudím sa ani náhodou. (Úsmev.) Ale mňa to veľmi baví, ak neprestrelím hranicu.

Budú nejakí hostia, áno! (Úsmev.) Ale nie je to celkom tak, že som dlho nespievala. Teda, ako sa to vezme. (Smiech.) Minulý rok som párkrát vystupovala, ale príliš som o tom nehovorila. No spomínam si na posledné veľké turné, popritom som vtedy nakrúcala Búrlivé víno. Po ňom som trochu vyhorela a stiahla som sa. Následne prišli deti… Potom som sa chcela vrátiť ako speváčka, ale dostala som opäť ponuku do seriálu, ktorý ma živí, a zisťujem, že popri nakrúcaní už naozaj nie je kedy tráviť čas v štúdiu. Takže hudbu som síce stále robila, ale nie v takej veľkej miere, ako by som chcela. Práve preto sa teším, že to idem opäť rozbehnúť.

Určite, a nie málo! Mám za sebou kopu ľudí. Dramaturgia, aranžmány, skúšanie s kapelou, technické záležitosti, zázemie, je okolo mňa celý tím – bez tých ľudí by sa to nedalo zrealizovať. Ale tieto koncerty, ktoré budem mať v decembri, nebudú poňaté ako extra veľká šou. Pôjde skôr o hudbu. Bude tam živá kapela, sláčikové kvarteto, skvelý hosť – čiže pôjde viac o akustický zážitok.

Dobre sa to počúva, ste milá, ďakujem. (Úsmev.) Pravda je však taká, že cesta „nahor“ nebola až taká jednoduchá, ako to možno vyzerá. Talent predstavuje také dve percentá z toho, čo robím. Všetko ostatné je tvrdá práca. Práca na sebe, a to zo všetkých stránok, pretože nejde len o to, ukázať, že človek vie spievať alebo hrať, ide o to, že vás začne riešiť celý národ a všetci čakajú, že podáte výkon. Ustáť ten tlak nie je jednoduché. V tom krehkom období bolo toho na mňa dosť, takže som z tempa ubrala. Dnes mám pocit, že som mohla zájsť ešte ďalej. Ale všetko je tak, ako má byť. Prešla som obdobiami, ktoré neboli ľahké, a dnes si vážim samu seba za všetko, čo som dokázala. (Úsmev.)

Áno, dá sa povedať. Poslednú väčšiu oslavu som mala na svoje 30. narodeniny, a to bol teda parádny žúr. (Smiech.) Prišli susedia, kamaráti a na našej terase sme s deťmi tancovali až do rána. Teraz som pozvala najbližšiu rodinu, zopár médií, zaspievam niekoľko skladieb, pokrstíme album, a to bude môj najkrajší darček.

Milujem sladké, ale nie som úplne tortový typ. Ale ak by som si mala vybrať,  najviac by som asi chcela čokoládovú. A hneď za ňou ovocnú, takú sviežu, jemnú. Takže toto by ma naozaj potešilo. (Úsmev.)

Občas cítim, že nejaké to kilo navyše pribudne, ale vtedy upravím stravu. Hlavne večer nevyjedám chladničku a obmedzím všetko sladké. Mám síce predispozíciu mať štíhly pás, ale zase na zadok a stehná nie. Pohybu mám niekedy viac, inokedy menej. Teraz viac. (Smiech.)

Už dávnejšie som pocítila, že v tomto smere potrebujem mať oporu. Na takého mladého človiečika, akým som bola na začiatku kariéry, som toho zažila priveľa. Mala som obdobia, keď som sa necítila úplne najlepšie a myslím si, že v tejto brandži by to malo byť automatické, že títo ľudia – odborníci, by sa mali o nás starať. Pracujeme s veľkým množstvom emócií, sme pod tlakom a človek musí dbať aj na svoje psychické zdravie.

(Smiech.) Teším sa na to, ako zo mňa opadne tréma, ako prídem domov a objímem našich krpcov, ktorí ma ľúbia aj keď nezaspievam všetko tak, ako by som chcela. Inak nemám žiadny špe­ciálny rituál. Popravde väčšinou cítim taký zvláštny pocit prázdnoty… A tak sa dobre najem a idem spať. (Smiech.)

Nosievam posvätenú červenú šnúrku od mojej babky, takže asi som trochu poverčivá. Verím na energie, vibrácie, na silu liečivých kameňov, ale napríklad aj na silu vôní…

Ja som sa zastavila na pätnástke. (Smiech.) Takže vôbec nerozumiem, o akých bolestiach hovoríte. Naozaj mi to číslo pripadá neskutočné – 34 rokov... Kedy sa to stalo, že tie roky tak ubehli?