Šťastní budúci rodičia "Bačovci": Takéto BLÁZNIVÉ mená vymýšľajú pre svoje dieťatko!

Nad tým som nikdy nepremýšľala. Myslím, že v tom čase bolo veterinárov žalostne málo alebo ich nebolo vôbec. Respektíve, starali sa iba o zvieratá na družstvách. O domáce zvieratá sa vtedy tak nezaujímali ako dnes. Teda, tak si to aspoň myslím. Ale keby som sa teraz mala nanovo rozhodnúť, možno by som veterinu aspoň zvažovala. Vlastniť veterinárnu ambulanciu v dnešnej dobe nemusí byť zlé. (Úsmev.) Veď, čo si budeme hovoriť, zdravie našich miláčikov nestojí najmenej.

Tak odpovedať na túto otázku je pre mňa ako pohybovať sa po tenkom ľade. V našej rodine si totiž každá strana myslí, že „po nich“. (Smiech.) Niečo na tom pravdy môže byť. Obe strany rodiny sú hudobne nadané. Mamina krásne spievala a vyhrávala rôzne súťaže a ocino hral na hudobné nástroje aj spolu s bratmi. Takže nejaký ten talent a muzikalita sa namiešali z oboch strán. Ale bez podpory oboch rodičov, by som sa k tomu nedostala. Bola som veľmi tvrdohlavá a nechcelo sa mi chodiť na hudobnú. Museli ma občas poštuchnúť. Neskôr sa to zmenilo a ja som našla úžasnú pedagogičku Miroslavu Marčekovú, ktorá vo mne vzbudila nadšenie pre spev. Bolo to v čase, keď to vyzeralo tak, že so spievaním skončím. Naučila ma aj obrovskej profesionalite, pretože sama taká je.

Bábätko nemá na výber, pretože koncertuje spolu so mnou a musí ma počúvať. Ale pravdou je, že veľmi reaguje na hudbu. Nedávno som navštívila niekoľko Broadwayských muzikálov v New Yorku a neustále kopkalo do rytmu, takže vzťah k hudbe má určite. (Smiech.) A ja mu spievam jednu krásnu pieseň. Verím, že keď sa narodí bude to presne tá pieseň, ktorá ho utíši. Uvidíme. Som zvedavá.