WAU, Simona Kollárová prezradila, prečo študovala kynológiu a ako sa od nej dostala k HERECTVU

Simonka, ako si vy spomínate na natáčanie seriálu Lásky v Istanbule? Čo vám utkvelo v pamäti?
Ja som hlavne veľmi vďačná za prístup Olinky Núñezovej, ktorá bola producentkou projektu. K celému projektu a k hercom pristupovala s láskou a úctou bez rozdielu. Vďaka nej sme mali kráľovské podmienky a neskutočne ľudský prístup. Atmosféra na natáčaní bola vďaka tomu príjemná. Určite to nebola prechádzka ružovou záhradou, museli sme sa zosúladiť s tureckým štábom, naučiť sa s nimi komunikovať, pretože veľa z nich nevedelo po anglicky. Natáčali sme v tropických horúčavách, večer som si musela púšťať ľadovú vodu na nohy, aby mi odpuchli. Ruch veľkomesta trval po celú noc, takže spánok nebol plnohodnotný. Preto si myslím, že ten ľudský prístup bol veľmi potrebný a dopomohol k príjemným zážitkom a dobrej atmosfére.

A je niečo, čím vás očarila krajina, v ktorej ste seriál nakrúcali?
Priznám sa, že Istanbul nebol pre mňa „láskou na prvý pohľad“. Keď som vystúpila z lietadla, bola som zhrozená, všetko mi prišlo špinavé. Nie som na ruch veľkomesta zvyknutá a nevedela som si predstaviť, ako to tam zvládnem. Ale potom som prestala vnímať Istanbul ako celok, a začala som viac vnímať maličkosti a sledovať správanie ľudí. Sú veľmi láskaví a milí, miestami trochu nepresní a chaotickí, ale aj to som dokázala brať s nadhľadom. Raz po mňa neprišiel produkciou objednaný taxík na letisko, nefungoval mi telefón a ja som sa nevedela s nikým spojiť. Po hodine státia na parkovisku som sa rozhodla z letiska použiť metro. Tam som si hneď našla spoločnosť – milú Turkyňu, s ktorou som sa celú hodinu v metre rozprávala o živote v Turecku. Upozornila ma, kedy mám vystupovať a nechala mi vizitku, ak by som potrebovala s niečím poradiť. A toto sú tie „maličkosti“.

Čo vaša postava, Lea Liptová, ako sa vám hrala? Máte s ňou aj niečo spoločné?
Bola to veľmi milá a odľahčená postava. Užila som si ju. Myslím, že toho nemáme veľa spoločného. Napriek tomu som vychádzala zo seba a snažila sa nájsť nejaké podobnosti. Napríklad, rovnako ako Lea, mám rada naplánované veci.

Vy ste študovali na strednej škole kynológiu, prečo ste sa rozhodli práve pre toto štúdium?
Keďže som sa na základnej škole pomerne trápila, rozhodla som sa, že si strednú školu vyberiem takú, aby som sa v nej cítila dobre a mohla som byť sama sebou. Už v detstve som vedela, že zo mňa nebude matematička, ani chemička. Lákali ma prírodné vedy a umenie.

A ako ste na tom dnes, pracujete ešte nejakým spôsobom so psíkmi? Viem, že sama máte doma hneď troch…
Už mám len dvoch, ale u mňa sa to môže kedykoľvek zmeniť. Mám doma aktívne plemená, milujú pohyb, preto sa im venujem naplno. Ráno si dáme pár kilometrov na bicykloch, večer zase dlhú prechádzku. Ale profesijne sa kynológií už nevenujem.

Čo by ste poradili ľuďom pri výbere psíka, na čo sa zamerať? Čo je dôležité si zistiť či vedieť predtým, ako si nejakého privedieme domov?
Veľmi dobrá otázka, ktorej sa v médiách nevenuje pozornosť. Nad ňou by mal premýšľať každý, kto by si chcel nejakého psíka osvojiť. Ľudia sú pri výbere plemena častokrát veľmi tvrdohlaví a vyberajú si psa podľa aktuálnej nálady, presvedčenia, či vzhľadových preferencií. Pritom výber vhodného plemena je rozhodujúci pre harmonický život so psom. Ľudia si kupujú poľovné plemená, severské saňové psy, pastierske a ovčiarske plemená, ktoré boli roky šľachtené pre tvrdú prácu, vytrvalosť a silu. Vyžadujú od nich, aby pokojne čakali v byte 8-12 hodín, na poriadnu prechádzku sa dostanú len pár krát do týždňa a potom sa všetci čudujú, že ohrýzajú nábytok, ťahajú na vôdzke, naháňajú zver, agresívne štekajú a nedajú sa privolať. Keď si kupujete auto, najprv si o ňom čítate na internete, porovnávate ho s inými modelmi, poradíte sa s odborníkom a až po dlhom zvažovaní sa pre nejaké rozhodnete. Pri psovi v jeden deň padne rozhodnutie a na druhý deň si ho rodinka kupuje. Keby kontaktovali odborníka ohľadom výberu psa, poradil by im, aké plemeno sa hodí k ich životnému štýlu a podmienkam. Následne by mal každý jeden majiteľ/pes absolvovať aspoň základný výcvik. Ak to nezvládnete sami, treba osloviť odborníka, ktorý vám poradí a pomôže s výcvikom. Existujú rôzne možnosti od skupinových tréningov cez individuálky až po mesačný výcvik s ubytovaním – tie sú zvyčajne najefektívnejšie.

Prezraďte niečo o psoch, čo možno ostatní o nich ani len netušia?
Možno to nebude odpoveď, akú by ste čakali, ale myslím, že veľa ľudí si nevie uvedomiť jednu zásadnú vec. Pes je cítiaca a vnímajúca bytosť. Je to partner, člen rodiny, ktorý vás chce sprevádzať a ochraňovať. Nenarodil sa preto, aby bol uviazaný na reťazi, alebo zavretý 12 hodín v garzónke. Má svoje potreby a ak ich nedokážete naplniť, neuvažujte nad psom.

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE