Zuzana Piussi (37): Ukazujem realitu mojimi očami

Čo si chcela polodokumentom Babička divákom ukázať?

– Má názov Babička, lebo je to alúzia na knihu od Boženy Němcovej. Babička symbolizuje uzmierenú starú ženu. Tamara je babička novodobá. Behá medzi svojimi vnúčatami a milencami a snaží sa nájsť si svoje miesto. Film je dokumentárna tragikomédia o starnutí a odvahe postaviť sa proti času.

Je filmová Tamara skutočne reálna žena, ktorú priťahujú mladí muži? Prečo odmieta svojich rovesníkov?

– Tamare sa hnusia chlapi, ktorí stratili ilúzie a formoval ich komunizmus. Je to podľa nej stratená generácia. Hovorievala mi, že chce byť s mladými, ktorí tieto komplexy nemajú, rozumie si s nimi a priťahujú ju. Chvíľu riešila aj to, či je, alebo nie je ‚choré‘ nadväzovať známosti s mladými mužmi, ale potom si povedala, že keď si môže nájsť šesťdesiatnik tridsaťročnú, prečo by staršia žena nemohla mať mladého. Podala si inzerát a ostala prekvapená, že sa jej prihlásilo toľko mladých záujemcov.

Ako ti napadlo o Tamare natočiť film?

– Len čo sme sa s Tamarou stretli, skamaratili sme sa. To, čo prežívala v čase, keď som ju spoznala, bolo šialené. Hneď som jej povedala, že o tom chcem natočiť film. Tamara však nie je jediná, ktorá niečo také prežíva, len mala odvahu vyjsť s tým na verejnosť.

Je pravda, že o vzťahoch a intímnom živote ľudí po prekročení istej vekovej hranice sa nehovorí...

– Sexuológovia pritom hovoria, že ľudia riešia lásku a sex v každom veku. Po určitom veku je to však tabu, a hoci aj ľudia v šesťdesiatke majú sex, neukazuje sa to. Nevyzerá to pekne. Ukazujú sa veci, na ktoré sa radi pozeráme, ktoré sa predávajú. Nejde o pravdu, ide o estetickú kvalitu. Stačí, keď sa človek pozrie na celebrity. Radšej umrú alebo sa rozpadnú, ako by mali zostarnúť. V každom časopise sa dočítate, ako byť čo najdlhšie krásna, čo najviac sexi, ako si čo najdlhšie užívať, ako predlžovať svoje orgazmy. Čitatelia sa nechcú pozerať na vráskavé tváre, chcú vidieť mladé, pekné, sexi telá. Dnes si máloktorá mestská žena povie, že, skrátka, normálne zostarne.

Nájdu vo filme diváci aj riešenie problému vzťahov zrelej ženy?

– Tento film neukazuje východiská z danej situácie. Nechcem kázať nejaký morálny imperatív, vo filmoch to ani nemám rada. Chcem veci ukazovať a nech si človek sám urobí názor. Pamätám si na reakcie ľudí, keď som robila film o homosexuáloch. Boli úplne červení od zlosti, až ma to vydesilo. Ale potom som si povedala, že to tak má byť. Keď som diváka nepotešila, tak som ho aspoň naštvala. Na Slovensku má tradíciu robiť krásny film o krásnych ľuďoch. Ja chcem robiť svoje filmy o ľuďoch, ktorí majú aj tienisté stránky a ktorí sú pravdiví. Ukázať realitu mojimi očami.

Natáčaš filmy o kontroverzných veciach. Podľa čoho si vyberáš témy?

– Priťahujú ma zaujímaví ľudia a ja svojím záujmom o nich priťahujem ich. Rovnako si ma vyhľadávajú aj témy. Natočila som dva filmy o divadle, o filmovom kritikovi, o filmových ateliéroch Koliba... ale nálepka bulvárnej režisérky mi prischla pre filmy o homosexuáloch, kukláčoch a teraz o babičke. Čo s tým?

Tvoje filmy už veľa ľudí aj pohoršili a naštvali. Neodrádzajú ťa negatívne reakcie od ďalšieho filmovania?

– Film si v kinách žije svojím životom. Mojím životom žil, keď som ho točila a strihala. Teraz sa ma až tak netýka, rozmýšľam o iných filmoch. Herečka Ornella Muti povedala, že najhoršie pre ženu je, keď ju prestanú ohovaráť. A najhoršie pre filmára je, keď nezanechá stopu žiadnej emócie. To znamená, že jeho film nezaujal.

Ty netúžiš po sláve? Nechceš robiť filmy, ktoré by mali u divákov jednoznačný úspech?

– Mne úspech tohto charakteru nehrozí. Nikdy nebudem patriť medzi slovenské celebrity, to je mi proti srsti. Smotánka je mi odporná, aj politici sú mi odporní. Nechcem byť v ich prítomnosti. Ja natáčaním hľadám a spoznávam.

Neláka ťa nakrútiť celovečerný film so štábom a s hercami?

– Nie, neláka ma to. Budem robiť filmy za málo peňazí na digitálnu kameru, do ktorých nikto nestrká kopu peňazí a reklamy a musia sa potom predať. Tým, že sú lacné, nikto mi nehovorí, čo mám ako robiť. Som preto trochu chudobná, ale je to záchrana pred neslobodou.

Nielen svojimi filmami, ale aj svojím výzorom pôsobíš prinajmenšom nevšedne. Je to zámer?

– Ja si šijem šaty sama, mám z toho radosť a potom ich nosím. Je to pre mňa relax. Kedysi som robila kostýmy v divadle Stoka. Na ľudí občas oblečením pôsobím tak, že som bohatá. Ja však len klamem telom. Nepáčia sa mi šaty, ktoré sú v nákupných centrách, tak si ich radšej ušijem.

Na čom momentálne pracuješ?

– Teraz som dokončila hrubý zostrih dokumentu o filmovom kritikovi a publicistovi Pavlovi Brankovi. Film o ňom tvoria tri poviedky, s troma rôznymi ženami, jedna z nich je jeho manželka. Hovorím si, že aj tento film možno niekoho naštve, ale od bulváru má naozaj ďaleko. Je v ňom otvorená výpoveď ateistu a človeka kritického k tejto spoločnosti, jeho postoj je jasný ako kryštál. Takých ľudí mám rada.

3 NAJ ZUZANY PIUSSI:

Najzaujímavejšie filmy: – Posledné filmy, čo ma zaujali, boli Umenie plakať a Umierajúce zviera.

Najväčšie hobby: – Maľovanie a šitie.

Najobľúbenejšia rastlina: – Mäsožravka.